Soňa, som rada, že naďalej trpezlivo bojuješ ďalej.
Zlatá rada pre rodičovstvo celkovo pre mňa kedysi bola "neporovnávaj svoje dieťa s ostatnými" a odporúčam to aj Tebe. Vždy budú v Tvojom okolí deti, ktoré budú lepšie spať, samé zaspia, nebudia sa v noci, lepšie priberajú, lepšie rastú, skôr sedia, skôr chodia, skôr rozprávajú, nepotrebujú niekoho, aby sa zahrali ... a celé to bude zhoršené tým, že máloktoré deti v našej spoločnosti sú skutočne dojčené na požiadanie a máloktoré deti sú dojčené dlhšie ako pár mesiacov (a aj tie sú často s problémami a s dokrmovaním fľašou a používaním cumlíka). Preto sa Ti bude vždy ťažko porovnávať a hlavne ak spoločnosť dojčenie nevníma ako normu, normálne prejavy Tvojho dojčeného dieťaťa sa nestretnú s pochopením. Píšeš napr. o skvelých 3-hodinových spánkoch detí Tvojich kamarátiek - ale je toto normálne? Ak považujeme za normálne dojčenie a intenzívne naviazanie dieťaťa na matku (a mali by sme ho za také považovať, pretože takto vyrastali všetky ľudské mláďatá odkedy je človek človekom) tak 3-hodinové spánky bežné nie sú. Väčšina dojčených detí 3 hodiny v kuse jednoducho nepotiahne (čo neznamená, že ak tak niektoré dojčené dieťa spí, je to problém). Regulátorom spánkových cyklov maličkého bábätka je matka. A normálne spánkové cykly malého bábätka počas dňa nezahŕňajú 3-hodinové spánky ako bežnú vec. Častejšie precitanie vedie k častejšiemu dojčeniu a k regulácii množstva prijatej potravy - dojčené deti typicky pijú malé dávky častejšie, z čoho je zrejmé, že kŕmenie fľašou vo väčších odstupoch spôsobuje podávanie neprirodzene veľkých dávok mlieka a môže to byť jeden z dôvodov, pre ktorý nedojčené deti v neskoršom veku častejšie postihuje obezita a cukrovka.
Dôležité podľa môjho názoru nie je sústrediť sa na to, či sa to moje dieťa správa podobne ako väčšina ostatných alebo či sa zmestí do nejakých tabuliek, ale na to, aby sme spolu vychádzali tak, aby bolo spokojné aj dieťa, aj ja. Pri používaní šatky sa môžeš pridať k svojim kočíkujúcim kamarátkam a počas prechádzky párkrát dieťa nadojčiť, nechať ho zaspať na prsníku, pozerať okolo zo šatky a zase ho nadojčiť a nechať spinkať. Ak si pri tom budeš môcť pokecať, odpočinúť s kamarátkami, budeš psychicky odpočinutá aj Ty a to je najdôležitejšie.
Čo sa týka rozmaznania - rozmaznanie typu, že dieťa si logicky premyslí, že keď bude dostatočne dlho plakať, tak ho budeš nosiť na rukách, si vyžaduje schopnosť manipulatívneho myslenia, ktoré v našich mozgoch riadia tzv. čelové laloky v mozgu a v nich konkrétne tzv. glutamátový systém. Ten pri maličkých deťoch nefunguje tak, ako pri dospelých, takéto myslenie preto dieťa postupne začína rozvíjať až po 12. mesiaci života a aj to len začína. Takže ho nemáš ako rozmaznať, ak sa dožaduje Tvojej pozornosti, nosenia, dojčenia, fyzickej blízkosti počas spánku atď. je to preto, že toto zažívali deti milióny rokov a je nereálne očakávať od nich, že zrazu budú potrebova niečo iné. Intenzívne naviazanie na matku im umožňovalo prežiť, bez neho boli odsúdení na smrť. Ak sa Ťa bábätko dožaduje, robí len to, čo je pre neho najsprávnejšie, chce byť so svojou mamičkou. Nikto iný sa oňho nedokáže tak dobre postarať