Terezka, podľa hmotnostného prírastku sa zdá, že bábätko prijíma dostatok mliečka, čo by sa malo okrem priberania prejavovať aj tým, že dostatočne ciká a kaká (v tomto veku by mala mala mať aspoň dve veľké stolice denne). Takže dojčenie z hľadiska toho, či bábätko pri ňom vypije dostatok mlieka, vyzerá byť postačujúce a efektívne. Z hľadiska častosti a dĺžky dojčenia je normálne, že bábätko chce tráviť na prsníku dlhú dobu aj satím naprázdno, nielen pitím, pretože na prsku si rieši aj iné veci - dojčenie poskytuje mnohé iné funkcie - reguluje rôzne telesné funkcie (dýchanie, srdiečko, telesnú teplotu, zmierňuje prežívanie bolesti, stres atď.), samotné satie, či už dieťa pije alebo nie, prispieva významne k správnemu vývoju ústnej dutiny a takisto zásadne prispieva k správnemu rozvoju mozgu.
Z Tvojho príspevku sa ale dá vyčítať pár vecí, s ktorými sa dá pracovať, aby sa Vám trošku uľahčil život a posunul sa z roviny ustavičného dojčenia, prebaľovania alebo spánku do normálnejšieho života s bábätkom, pri ktorom mamina aj niečo stíha
Jednak samotné dojčenie je možné upraviť, ideálne s pomocou poradkyne, ktorá môže pomôcť úpravou polohy a prisatia k tomu, aby bábätko efektívnejšie pilo a pomocou techniky stláčania vypilo z prsníka viac mlieka. Nebude tak možno potrebovať dojčenie v dĺžke dvoch hodín vkuse.
Okrem toho by som Ti veľmi odporúčala pouvažovať nad nejakým detským nosičom, napr. šatkou, v ktorej sa dá bábätko uviazať pri dojčení k prsníku a matka môže dojčiť s oboma rukami voľnými a popri dojčení sa môže venovať rôznym prácam, povinnostiam, či záľubám. Inšpirovať sa môžeš vo fotogalérii tohto blogu
https://sites.google.com/site/blogodojceni/Bábätko pri dojčení v šatke netreba dávať dole, ak zaspí, pretože ak je správne uviazané, je ľahučké a spí v kontakte s matkou lepšie než samotné v postieľke, preto sa dá vyhnúť presne tomu kolotoču, ktorý popisuješ a ktorý zažívajú mnohé matky, že bábätko po uspaní sa snažia preložiť do postieľky, ale ono sa strhne a plače a často treba viackrát ho uspať a znova sa pokúsiť položiť, čo stojí matku veľa energie. Je to veľmi časté, pretože bábätká sú jednak nastavené v prvých mesiacoch na nepretržitú prítomnosť niekoho, kto sa o ne stará a jednak im dlhšie trvá, kým po zaspatí prejdú z ľahkej spánkovej fázy do hlbokej a ak ich položíme na posteľ v ľahkej spánkovej fáze, zobudia sa a znova ich uspať je veľmi náročné. Okrem šatky je jedna z možností ešte aj to, aby si sa pokúšala bábätko pokladať do postieľky až po tom, čo je úplne "tuhé", keď už sa mu nehýbu ani mimické svaly tváre, ani prstíky na ručičkách, skrátka, keď naozaj tuho spí. To však znamená, že matka musí najskôr dieťa uspať a potom čakať, kým poriadne zaspí a až potom ho prekladať, čo niekedy môže zabrať aj viac ako pol hodinu a samozrejme, že to môže matku obťažovať. Aj preto si myslím, že pri zručnom používaní šatky alebo iného nosiča, v ktorom sa dá dojčiť, je to pohodlnejšie najmä pre matku, ktorá sa nemusí v podstate takmer vôbec starať o uspávanie a spánok dieťaťa a má omnoho viac času pre svoje aktivity. A to, že sa môže venovať svojim aktivitám a nezameriava celú svoju pozornosť na dieťa, sa väčšinou odrazí aj na väčšej spokojnosti bábätka večer, je menej pravdepodobný výskyt tzv. "koliky".
Pri spánku bábätka v kontakte matky dochádza ešte navyše aj k lepšej regulácii spánkových cyklov bábätka a tým pádom optimálnemu príjmu potravy. Prejedania bábätka pri dojčení sa skutočne netreba obávať, pretože to, že sa bábätko dojčí, neznamená, že vždy aj pije mlieko, väčšinou saje naprázdno a to, že po dojčení vygrcne trošku mlieka neznamená vždy, že ide o reflux, málokedy ide o mlieko až zo žalúdka a netreba sa toho báť, práve naopak, je to normálne a dokonca zdraviu prospešné, pretože vygrcnuté mliečko pomáha vystieľať sliznice hornej časti tráviaceho traktu a tak mu pomáha rýchlejšie vyzrieť. Ak je bábätko po vygrcnutí úplne spokojné, netreba to nijako riešiť, ak ho to prekvapí a nebude sa mu to páčiť, chvíľkou dojčenia sa zase môže upokojiť a bude všetko v poriadku.