...Kym sa vratim z porodnice

[miriam]

Pomaly sa chystam a psychicky pripravujem na pobyt v porodnici, aby sme co najlepsie zvladli prichod nasho noveho drobceka. Vela veci som uz zariadila, ved aj tu na fore v inej casti sme riesili ako postupovat pri planovanej sekcii..Pevne verim, ze urobim maximum pre to, aby novy prisavnicek dostal co potrebuje a aby sa so starsim bracekom mohli dojcit tandemovo..Co vsak ale robit s nocami, kym budem v porodnici ?
Aby som bola konkretna, moj 12 a pol mesacny syn travi v noci pomerne vela casu na prsniku, budi sa od 3 do XY krat za noc, ak by som sa pokusila prsnik mu nedat, situacia sa vystupnuje vo velky plac, cize nic takeho som doteraz ani neskusala..Obrovskym pokrokom u nas je, ze maleho dokaze krasne a pokojne uspat na noc v manduce manzel, tak sme posledne dve noci skusili pokus, akoze uz nie som doma.Cize manzel zostal v nasej spalni s malym sam a ja som spala vo vedlajsej izbe. Prva noc bola s jednym zobudenim, pricom som po tom, co maly zacal miesto mrknania plakat a manzelovi sa nepodarilo ho utisit, dobehla a uspavala ho nanovo dobre dve hodiny. Potom spal az do rana. Druha noc bola uplne ina. Maly sa zobudil uz dva krat pred polnocou, zakazdym rovno s velkym placom, cize som ani neskusala cakat, ci by ho manzel neupokojil. Treti krat sa prebral po polnoci, to som uz v spalni rovno zostala s nimi, kedze sa hadzal a bol velmi nepokojny. Do rana sa pricucol este zo tri krat. Prebral sa zakazdym s placom. Taketo precitlivele noci maval vzdy, nemyslim, ze plakal preto, ze ma nevedel najst. Aktualne sa mu prerezava dolna lava dvojka a na zuby je citlivy.Evidentne z tychto dvoch pokusov ale je, ze ked sa v noci syn preberie, manzel si nepomoze s hojdanim, nosenim,tisenim, jednoducho maly place a place a plac sa len zhorsuje..Co mozeme robit ??? Manzel vravi, ze sa chce pokusit urobit uplne vsetko pre to, aby maly v noci neplakal, ved aj my sami z toho citime uzkost, ale sama neviem, co mu mam poradit. Napadlo mi, ze by ho mozno mohol skusit uplne prebrat tym, ze ho vezme von zo spalne, zapne jemne svetlo, skusi niecim rozptylit a mozno o nejaku polhodinku znova skusit uspat v manduce..achjaj, mame uz len niakych 10-14 noci do porodu a zaciname byt dost nervozni..

[annag]

ahoj miriamka,

osobne by som do pôrodu nerobila vôbec nič. Malý je ešte maličký - úplne inak vníma čas, nedokáže si ešte predstaviť a pochopiť čo sa ide v najbližšom čase stať, nedokáže sa na to nijako vopred pripraviť. Každý tréning, každé vybočenie zo zaužívaného rytmu ho zbytočne vykoľají. Malý vníma, že sa čosi deje, že ste nervózni a netuší prečo. V pôrodnici budeš možno 4-5 dní. Je zbytočné predlžovať obdobie neistoty a zmien o dva týždne vopred. Pre malého bude najlepšie, ak až do pôrodu všetko zostane ako predtým, aby bola doma pohoda, aby vnímal Vašu radosť z očakávaného prírastku. Plakal pravdepodobne preto, že Ťa nevedel nájsť a že si mu chýbala - a tak to bolo i predtým, bábo sa zľakne, že je bez mamičky, stačí, že k nej leží chrbtom , stačí, že má len v polospánku pocit, že mamka je mimo, hoci v skutočnosti je pri ňom. Ideálne by bolo, ak by Ťa malý mohol do pôrodnice odprevadiť, ak by Ťa mohol čím skôr po pôrode navštíviť, aby videl, že si boľavá, že ležíš ... deti sú múdrejšie než sa nám zdá. Potom by mohol skôr zniesť odlúčenie, hoci samozrejme, aj tak úplne nepochopí, že nemôžeš byť v noci pri ňom. Ale určite je to lepšie, než mu klamať, alebo sa niekoľko dní neukázať. Nech urobíš a vyskúšaš teraz čokoľvek, keď budeš preč, malý sa bude správať úplne inak. Najlepšie, čo môžete pre malého urobiť je umožniť mu čo najčastejší kontakt počas Tvojho pobytu v pôrodnici. Tvoj manžel to i s malým zvládnu lepšie než si možno myslíš, muži dokážu byť nesmierne vynaliezaví a empatickí, hoci im my ženy nie vždy dávame priestor. Bude sám, vydoluje všetok svoj otcovský inštinkt , možno strávia celú noc pri telke a čokoláde , ale to nevadí , zostane to medzi chlapmi

Ešte by možno mohlo trošku pomôcť, ak by k malému či cez deň či v noci chodil i manžel - aby pri zaspávaní i prebúdzaní videl Vás oboch - takto si trošku zvykne, že nie si jediná, kto je pri ňom. Môže ho vziať ako prvý, ale určite ho hneď vezmi a prilož - nemá zmysel, aby ho v Tvojej prítomnosti tíšil manžel a Ty nie - vnímal by to ako odmietanie -presne ako dnes v noci. On nechápe, prečo sa raz dojčiť môže a inokedy nie. Vníma to ako nejakú lásku s podmienkami, o ktorých netuší. Prečo ho raz mamička vezme, hneď pritúli a dojčí a inokedy nie? Malý zostáva neustále v strehu, dobrý spánok a pohoda sa vytrácajú.

Po príchode z pôrodnice to bude asi náročné , je ozaj maličký a prirodzene na Teba silno naviazaný. Bude túžiť po pritúlení a dojčení. Ale starším deťom ide budenie bábätka na nervy a dobrovoľne sa samé skôr či neskôr "odsťahujú", aspoň na druhú stranu postele

[miriam]

Annag, dakujem za krasnu a citlivu odpoved, ja som uz v tomto poslednom trimestri velmi uzkostliva a posledne tyzdne sa obavy, ako vsetko zvladneme stupnuju a myslim, ze aj samu seba nadmerne stresujem. Kiezby boli moje obavy zbytocne a dopadne to nad ocakavanie dobre a bude to ako pises, ze to manzel s malym zvladnu lepsie, ako si myslim.
S tym, aby sme podnikali nejake "pripravy" na odlucenie, som od zaciatku nesuhlasila, aj ked som dostavala od blizkych rady, aby som syna odstavila, zariadila mu samostatnu izbu, alebo aby som na niekolko noci odisla k mame..Take nieco by som nikdy nedokazala, prave naopak, napriek tehotenstvu sa nam dojcenie este viac ukotvilo, maly pride k prsniku s kazdou boliestkou a aj na spolocne spanie vo stvorici sme sa pripravili prilozenim vacsej postielky bez bocnice k tej nasej Cize terajsie dve noci boli ozaj len nenasilnym pokusom, ci sa bude dat syn upokojit manzelom, ak precitne,s tym, ze ja budem na blizku a okamzite pribehnem, ak to nebude fungovat..Ako sa totiz blizi termin porodu, napadlo mi, ze by pre nas v nasej situacii bolo naozaj prakticke, ak by syna vedel uspat a utisit aj jeho otecko, v pripade, ze by som prave tisila novorodeniatko..Nuz ale skutocne asi nema zmysel tlacit na pilu, na tych par noci proste budem musiet byt mimo a dufam, ze to nezanecha na syncekovi nejaku traumu, ked ma nebude mat po ruke..Inak, ako pises, syn s manzelom ma pojdu do porodnice odprevadit spolu a okamzite ako to bude mozne ma pridu spolu navstivit. Bude to sice az na druhy den, ked ma z pooperacky prelozia na sestonedelie, ale zato som nam vybavila, ze budeme mat samostatnu izbu, kde budeme moct byt nerusene spolu. Tak aspon toto bude dufam naplast na nase odlucenie dakujem este raz

[janka]

miriam, velmi podobne som ti prave chcela napisat - neries to dopredu. Ja som (aspon zatial) rozhodnuta nic vopred nenacvicovat. Tvoj chlapcek je sice o dost mladsi nez Miska, no i v tom veku uz velmi vela rozumie, ked mu nieco vysvetlis. Tak mu to len potom povedz naostro, ze tu par dni nebudes, ze si budu chvilu gazdovat spolu s oteckom a tak. Podla mna taky nacvik "nanecisto" dieta zvlada o dost tazsie, nez ked pride skutocny problem a treba sa s nim vysporiadat. Lebo ked len tak nacvicujes, tak on vie, ze si len v susednej izbe a nechape, ze preco nechodis, ved mozes prist. Ale ked je mu jasne, ze tam nie si, tak to sice bude tazke, ale bude viac rozumiet, ze "takato je situacia, treba sa s tym popasovat, a vsetci okolo sa snazia mi pomoct ako vedia", je to pren cele omnoho citatelnejsie, a to je v tom veku velmi dolezite, myslim. Velmi drzim palce, nech to cele dobre zvladnete

[miriam]

Dakujem Janka za podporu, aj Tebe drzim palce, nech sa dari s bruskom popri Miske a dojceni.Ten posledny mesiac tehotenstva je uz ozaj psychicky narocny, dokola myslim na to iste a nic nevymyslim. Kym bolo este kopu casu, tak to slo, ale teraz mam uz aj kufor do porodnice zbaleny a uz rozmyslam, ci ma este caka jeden vikend, alebo az dva..Viem, ze to bude narocne, ale myslim si, ze ked uz budeme doma z nemocnice, niako si poradim, aj keby som mala deti zavesene na sebe cely den..Ale ako prezijeme tu porodnicu, to ma mata vo dne v noci Uz aby sme to mali za sebou..

[leelo]

miriamka, velmi pekne ta pozdravujem.
moj ben je sice starsi a nedojcim ho uz cca 2 mesiace (s kolostrom to islo postupne do utlmu, aj ked som ponukala v spanku), ale riesim rovnaku dilemu, co sa tyka porodnice. chystam sa sice na ambulantny porod - teda do 24h odist domov, ale ajtak tam hrozi uspavanie, navyse musim ratat aj s tym, ze ambulantne to nepojde, kedze mam tehotensky diabetes.
takze, maleho uspavam stale len ja, hoci sa uz nedojci. len pri nom velmi blizko lezim a drzime sa za ruku. skusili sme to s muzom raz tak, ze som akoze nebola doma, ale neslo to, vypytal si mamu a uz naberal do placu, tak som prisla. odvtedy sa mi zda o nieco uzkostlivejsi, ved on velmi dobre citi, ze sa nieco chysta, hoci sme s pokusmi naucit ho zaspavat inak ako doteraz uplne skoncili.
je to presne ako pise annag - je este velmi malicky na to, aby sa odputal, ale uz dost velky na to, aby citil nasu nervozitu. a to plati pre oboch nasich malych, aj moj je este malicky a ma pravo byt na mna naviazany.
teraz ku koncu tehotenstva, ked sa mi zle lezi a potrebujem aj zmenit polohu, tak uz aj otocenie sa mu chrbtom ho vie rozhodit a predlzit zaspavanie o nejaky ten cas.
chcela som ta len povzbudit, ze je to uplne normalne, co prezivate a ze fakt vsetko treba nechat na svoje a manzelove instinkty, ked sa uz babatko narodi.
ajtak to vsetko prebehne uplne inak a este raz inak a inak, mozes sa sebeviac v myslienkach pripravovat. nakoniec budes urcite milo prekvapena zo vsetkeho, deti vedia byt super empaticke, pokial ide do tuheho
drzim palce a daj o sebe urcite vediet!

[miriam]

Ahoj leelo, vela som na Teba myslela, ako sa drzite a mate, nebola tu od Teba velmi dlho ziadna sprava..Tiez Ti drzim palce, nech porod dopadne tak, ako si zelas, bolo by uzasne zazit to v pokojnom a bezpecnom prostredi. Mna sice caka cisarsky rez, na ktory sa pripravit je troska ine, skor po psychickej stranke, na krute bolesti, co pridu po tom zatial nemyslim..Teraz je pre mna dolezite, aby som cim skor dostala svoje dieta k sebe, aby bolo odlucenie co najmensie, rovnako so starsim syncekom..Velmi mi pomaha film Orgasticky porod, uz som ho videla za poslednu dobu 3x..Snad tretie babo by sa mohlo podarit porodit niak takto
Verim, ze takto tesne pred porodom sa to v hlave nahromadi kazdej tehulke, ved je to obrovska vec, co nas caka a kazda podpora je dolezita. Preto dakujem aj Tebe za podporu a urcite dam vediet, co noveho.
Ty mas este pomerne cas, tak zelam vela sil, vela odpocinku a pohody a nech ide vsetko hladko !

[miriam]

Ahojte,
uz je to vyse 2 tyzdnov, co sa narodil nas druhy drobec a vyse tyzdna, co som doma z porodnice, tak by som rada aspon strucne poreferovala, ako to u nas dopadlo a ako sa to vyvija aktualne..
V prvom rade musim smutne skonstatovat, ze bolo naivne sa spoliehat na to, ze nam v nemocnici na Kramaroch dokazu sekciu vykonat humannejsie a proste, viac baby friendly..Po nasej terajsej skusenosti som presvedcena, ze titul BFHI im vobec nepatri..Moj porodnik si z nas robil asi dobry den, ked nam nasluboval hory doly a jedine, coho sme sa dockali, je aspon to, ze zakrok prebehol hladko, rychlo a bez komplikacii..Mojho synceka sa ale vybrat na svet dost poponahlal a tak sa narodil s vahou 2690g a dlzkou 45cm..Bezprostredne po porode mi ho ukazali len cez plachtu a odniesli na novorodenecne oddelenie. O nejakom prilozeni sa im ani nesnivalo- stol je maly, pacientka zaruskovana, dieta po sekcii musi ist co najskor do adaptacneho boxu- nepochopim, preco mi porodnik najskor slubil, ze mi ho daju okamzite, zatialco ma budu sit..O ostatnych zalezitostiach, ktore som dohadovala a nic z toho sa uz ani nebudem rozpisovat..
Prislo totiz nieco, co sme vobec necakali- po prevoze na pooperacku, kde som dufala, ze synceka coskoro donesu sestricky, ma miesto nich navstivila detska doktorka, ktora mi oznamila, ze nas maly sa narodil s vybornym skore, ale polhodinku po porode sa mu pritazilo dychanie, vsetko nasvedcovalo infekcii, tak ho dali do inkubatora a zaviedli mu infuziu..Ziadnej mamine nemusim opisovat, ako sa citila..Doktorka povedala, ze maly je stabilizovany, ze je sledovany a ze mi este pridu povedat, ako sa to vyvija..Na druhy den rano sa bol na syncekov stav pytat manzel osobne, doktorka mu povedala, ze mu dali zenske mlieko z banky, ale vsetko vyvratil a nafuklo sa mu brusko, takze ma dietu a na moju ponuku, ze mu mozem odstriekat moje kolostrum, odpovedala, ze netreba, lebo mu nebudu davat nic.
Nekonecny cas na pooperacke, z ktorej som sa mala presunut na samotku aby ma manzel so starsim synom mohli navstevovat priamo na izbe, sa predlzil na 30 hodin..Dalsie a dalsie hodiny separacie od mojich najblizsich a od drobceka, ktory ma tolko potreboval..Nemali ma kam prelozit, uz mi bolo jedno kam ma daju, len nech mam aspon slobodu hybat sa a moct sa ist spytat na syna. Nikto si ma tam nevsimal, dotecene infuzie, preplneny sacok na moc, aj sadnut a chodit som zacala sama..
Ked ma konecne previezli na sestonedelie, okamzite som letela na novorodenecke, sestricky ma nasmerovali do poslednej izby, kde pri okne v inkubatore lezal moj drobcek- ano zienky, s dudlom v pusinke !!! Nevedela som, ci sa mam tesit, ze ho konecne vidim, alebo plakat nad absurditou situacie, okamzite som na sestricku skrikla, nech mi zavola doktorku, prisla ta ista, co bola za mnou na pooperacke po porode..Opytala som sa jej, ci je potrebne, aby mal moj syncek v ustach cumel, ked este nemal ani len mamin prsnik a ze ci si je vedoma, ake skody to moze napachat, nehovoriac o separacii, cosi tam koktala do coho som jej skocila otazkou, ci niekedy citala body vyhlasenia BFHI, ze nesuhlasim s tym, aby mu davali cumel, pytala som sa jej, cim ho krmili, tvrdila, ze striekackou, ale cele oddelenie, ako som si neskor vsimla, je vyzdobene Aventackymi reklamami a Avent flasku mala v ruke snad kazda sestricka. Naozaj som neverila, ze je nieco take mozne.
Opytala som sa doktorky, ci mi syna vyberu na prilozenie, nie, ci jej nieco hovori klokankovanie, nie, ci je vobec niaka sanca, aby mi ho vybrala z inkubatora a podporila nas spolocny kontakt, nie. Na vsetko mala odpoved typu, ze jemu je tam dobre, tecie mu infuzia, ze keby som videla, ako mu po porode bolo tazko, nechala by som ho na pokoji. Opytala sa ma, odkial viem, ze po cisarskom mam vobec mlieko, tak som si vypytala skumavku a na par krat som ju naplnila..Povedala som jej, ze dojcim aj starsieho syna, tak na to mi povedala, ze to moje mlieko teda vobec nie je pre novorodenca vhodne, ze mu bude prilis takze !Nevladala som, s placom som odtial odisla a dufala, ze na druhy den bude lepsie..Nebolo, nas maly si v inkubatore pobudol od pondelka do strednajsieho vecera a kedze som nemala viac sil bojovat s tou lekarkou, odstriekavala som mu a nosila kazdu chvilku kolostrum..Este aj na to mi ta mlada lekarka povedala, ze je to len na mne, ze oni mu maju co dat jest, ze ked chcem, mozem nosit svoje mlieko..Akoby to MOJE MLIEKO nebolo to najlepsie, co syn mohol dostat !
V spominanu stredu vecer som sa od jednej sestricky dozvedela, ze mojho syna prave vykladaju z inkubatora a tak som letela za nim, okamzite som ho dostala na prsnik, pricom sa krasne prisal a napapkal..Pytala som sa, kedy ho konecne dostanem na izbu, kedze bol uplne v poriadku, vsetky testy a vysledky boli negativne, infekcia sa nekonala, ale dostala som odpoved, ze najskor az na druhy den, ze este ho musia odsledovat, ako si bude drzat telesnu teplotu a podobne nezmysly..Citila som, ze bojujem zbytocne, len som si tam narobila nepriatelov, zazerali na mna, ked ma videli, ze opat som tam, ale bolo mi to samozrejme jedno- to ze bol moj malicky konecne vonku z inkubatora som vyuzivala naplno a chodila tam co sa dalo, aj v noci som si nastavovala budik a chodila ho dojcit..
Na izbu som ho dostala az v piatok, podotykam, ze maly krasne prospieval, mal 2700g, bol uplne v poriadku. Ak mal po porode niake tazkosti, tie uz boli davno prec. Napriek tomu uzival 5 dni antibiotika, na prsnik som ho dostala 48 hodin, na izbu 96 hodin po porode, jedinym vysvetlenim mi bolo, ze musel byt pod dohladom..V nemocnici ma drzali este do pondelka, ale to som sa uz nepohla z izby, len som s drobcom na hrudi lezala a snazila sa na vsetko zabudnut..Manzel so starsim syncekom ma navstevovali dva krat denne, starsiemu som zakazdym ponukla prsnik, aby nezabudol..
Co sa nasho malinkeho tyka, momentalne ma 3020 g, vsetko je v poriadku, je pokojne a kludne babo. Zatial s dojcenim nemame tazkosti...o tom, ako to bolo po navrate z porodnice, napisem neskor..

[akdarka]

miriam, normalne mi zostalo smutno...hlavne, ze ste zdravi ale mala si to tazke! fakt si toto moze personal dovolit? je mi z toho fakt zle

prajem este raz len to najlepsie. druhy drobec to tiez hrdinsky zvladol doma s ockom kym ty si bojovala s veternymi mlynmi v nemocnici?

[didulka]

Gratulujem k drobcekovi.
Placem ako mala, neuveritelne... Fakt baby friendly.
Som prekvapena, co si tam zazila, lebo vsetci si Kramare chvalia. Uz teraz sa bojim druheho porodu.

[tamoulik]

Ani nevies ako mi je to luto a smutno z toho...ak raz budes mat cas a chut treba napisat na porodnicu staznost...len ak sa budu maminky stazovat, tak im moze byt odobraty titul BFHI.

Uzivaj si obe deticky a tandemove dojcenie!

[TIA]

Uff, miriam, so slzami v ociach som to citala.., takto Vas zbytocne vytrapit, este ze ste obaja taki bojovnici a tak ste to zvladli..

Ako sa ma matka po porode domoct svojich prav..? To je na zvracanie ako sa spravaju. Normalne odkedy Ludka dala link o tej zienke co bude online rodit doma, furt rozmyslam, ze ak druhe babo, tak rodit len doma!!

[luciole]

miriam, blahoželám, no aj ja som si poplakala, keď som to čítala Úplné zúfalstvo aj zlosť som si prežila...

baby, ale celkom vážne, neviete, ako to je, či sa naozaj matka nemôže domôcť toho, aby ju lekár počúvol? Za seba človek môže podpísať reverz a odmientuť nejaký úkon, starostlivosť a pod., za dieťa nemôže?

[didulka]

Luciole podla mna rodic moze odmietnut ukon za svoje dieta. Tak ako ockovanie odmietam a pritom je v zakone, ze musim ockovat. Ty si zakonny zastupca dietata, ty rozhodujes.

[luciole]

spýtam sa na to aj kamarátky právničky a dám vedieť len do tých našich nemocníc fakt aby si človek namiesto duly volal právnika k pôrodu

[miriam]

Dakujem dievcata za podporu aj za gratulacie. Bolo to naozaj tazke a myslim, ze keby som nebola dojcila pocas tehu, pripadne nemala skusenosti po prvom syncekovi, neviem neviem ci by sme kojili..Takto podpora dojcenia naozaj vyzerat nema, neuveritelne, ze sa nieco take deje v hlavnom meste. Co sa separacie syna tyka, citila som, ze ho tam drzia neopravnene, bez vazneho dovodu, ale kdesi vnutri som mala aj respekt pred malinkym cloviecikom, vravela som si, ze co ked je naozaj tak velmi potrebne, aby ho mali pod dohladom- ale to samozrejme bolo iba pre ukludnenie, nieco ma muselo drzat nad vecou, inak by som za seba asi nerucila.. Jedna sestricka ma nahovarala, aby som sa isla stazovat primarke, ze maju s tou mladou lekarkou casto problemy, ale nemala som uz na to silu. Ked mi maleho konecne dali na izbu, uz sme len dohanali, co nam odopreli a snazila som sa uz byt co najviac vklude..
No a ako to vyzeralo u nas doma kym som bola v porodnici a ked som sa vratila ?
Manzel to s nasim sidielkom zvladal vyborne, aj ked prva noc bez mamy bola tazka, ked sa prebral, vstali a boli takmer dve hodiny hore. Manzel mi slubil, ze urobi cokolvek, len aby syna rozptylil a aby neplakal, tak aj vraj bolo, hrali sa, kukali Teletubbies, spapali jogurt..No a druha noc uz bola ovela lepsia, drobec sa zobudil len raz a vystacil si s vodickou..
Moj pobyt v nemocnici sa predlzil este o dalsie 3 noci navyse, ale nas prvy syncek to uz s tatinom zvladal tak, ze sa kazdu noc zobudil len 1-2x, napil sa vody, pritulil sa k tatovi a spali dalej. Akurat o 6h rano sa uz uspat nedal a mali teda skory budicek..
Ked som sa vratila z porodnice, myslela som si, ze jedina zmena bude, ze k nam pribudlo babatko, ze vsetka starostlivost o starsieho syna a vsetky nase navyky zostanu ako predtym..Dalsia necakana vec teda bola, ze som musela uznat, ze to nepojde. Jednak ked uz maly s tatinom dokaze prespat noc by bola skoda ho opat naucit na spanie s cecikom- budil sa od svojich 4 mesiacov niekedy aj kazdu polhodinu, presne ako pisu baby v Shirinej teme o castom nocnom prebudzani- zaroven som si nedokazala predstavit, ako nechat nase velke nemotorne teliatko v posteli so sotva 3kilovym novorodencom, nehovoriac o tom, ze este stale spim s malinkym pri jemnuckom svetle, kedze vydava kadejake zatial nezname zvuky, tak by sa rusili..Po prvom pokuse hned prvy vecer sme sa dohodli, ze budeme spavat oddelene- manzel so starsim, ja s mladsim..Aj dalsi den priniesol situacie, na ktore som nebola pripravena, este plna dojmov a poporodnych hormonov som si vela poplakala, mala som aj vycitky voci starsiemu, ze uz tu nie som len pre neho, ze sa o mna musi delit, potom vycitky voci malinkemu, ze je pomerne vela casu sam, ked sa venujem a hram so starsim, skratka som mala pocit, ze sa mozem roztrhnut na dve a aj tak nebudem uz stihat tolko, ako ked som mala len jedneho..Takze u nas sa teraz starsi syncek dojci uz len cez den, rano je to prva vec, co robime,ked vstane, no a potom este par krat cez den, mlieko mi teraz tecie potokom, co sa mu velmi paci, pricucne sa na riadnu dobu a vychutnava si to:) Inak pri vsetkej uprimnosti musim priznat, ze ma dojcenie starsieho po prichode domov akosi prestalo naplnat, za tu dobu, co som bola prec sa mi zdalo, ze neuveritelne narastol, ze je z neho velky chlapec a ze to moje mliecko uz az tak nepotrebuje, na rozdiel od drobceka..Ale to sa vsetko casom utrasie, vela je toho noveho a mat decka s takymto malym vekovym rozdielom vyzaduje naozaj trpezlivost- ktorej sa tiez musim naucit Nastastie mi zatial pomahaju svokrovci, kym je manzel v praci, takze zvladam..Citala som, ze tandem nie je pre kazdeho, tak sama uvidim, ako sa to vyvinie u nas- zda sa ale, ze starsi si cecik vziat nenecha, takze minimalne nateraz ideme dalej

[estterka]

ahoj ,no poplakala som si pri citani,presne to viem,ake to je a co si prezila,prezila som to iste,nasu aj ta uz velakrat spomina heliktoptera odniesla bezo mna na piaty den. uplne mam zimomriavky ked si spomeniem na to obdobie. drzte sa,vela zdravia prajem a samozrejme gratulujem! a ver mi,uz bude len lepsie a lepsie!!

[Norika]

miriam,to mi je fakt luto,co ste si prezili v nemocnici...hlavne je ze uz mate po tom...a drzime palce aj my, ja si neviem predstavit,zeby sme mali doma aj novorodeniatko, ved mame podobne stare deti, pre mna je nas este stale ako babatko ...drzte sa

[miriam]

Dakujeme este raz !

[janka]

miriam, som fakt sokovana, ze si nieco taketo zazila na kramaroch. Vraj najlepsia porodnica v Blave, teda jedina baby-friendly, podporujuca dojcenie - a toto?! Toho podornika este pochopim, jeho ulohou bolo vybrat z maternice zdrave dieta a nech podla moznosti nie su komplikacie, a to aj urobil, potom prisli na rad detske doktorky a sestricky, no a to ma prekvapuje, co robili. Ako chapem, ze su zrejme pretazene, ale aspon opytat by sa ta mohli, ci smu dat dudel, flasku a tak, ked sa uz pysia tym, ze ako velmi podporuju dojcenie. Ja som bola s kramarmi spokojna, ale zas som mala bezproblemovy porod, akurat si Misku nechali po porode trochu dlhsie na pozorovani, kedze mi nestihli dat atb (bola som gbs pozitivna). No inak som mala dojem, ze akykolvek zasah vopred konzultuju s mamickou, aspon u mna to tak bolo, a aj u mojich spolubyvajucich. S mojim suhlasom dali Miske v jednu noc striekackou trochu glukozy, lebo bola uz naozaj nezvladnutelna, a tiez ma netisli do toho, dat jej dudel, ked stale len plakala a ja som nevedela, co s nou. Som strasne rada, ze sa vam to dojcenie nakoniec pekne rozbehlo.

S tym spolocnym spanim som tiez zvedava, ako to my vyriesime. Zatial mam predstavu, ze Miska bude ako doteraz, medzi manzelom a mnou, a z druhej strany budem mat vedla seba maleho drobca, mozno na prisunutej postielke bez bocnice. No vsak uvidime, ako sa to vyvrbi, s takymi detmi sa velmi dopredu planovat neda.

[miriam]

Pokial by som to mala zhodnotit, mali sme jednoducho smolu- spoliehat sa na to, ze sa bude dat na Kramaroch urobit baby friendly sekcia je zrejme nerealny sen na mnoho mnoho rokov- oni si to nevedia predstavit ani len v teoretickych rovinach. Preto som smutna a sklamana, ze mi to porodnik sluboval- na sale som sama videla, ze oni o niecom takom ani nechyruju, anesteziologicka mi hned po zakroku chcela pichnut sedativa, aby som sa nenudila, kym ma budu sit...Keby mi to povedal rovno, mozno by sme s manzelom predsalen skusili za porodom vycestovat- manzel napriklad doteraz lutuje, ze sme nesli do Banskej Stiavnice a to rovno pri prvom porode. Stale je tu sanca, ze budem moct este niekedy porodit dieta prirodzene, ale zial, obrali ma o tuto moznost uz dva krat prilisnymi zasahmi..
Na druhej strane musim Kramarom uznat, ze pokial prebieha porod normalne a bez komplikacii, dietatko davaju matke ihned na izbu a myslim, ze o prilozenie okamzite po porode si matka moze zaziadat- je ale bezne a rozsirene, ze matky si uplne prvy kontakt zelaju len zriedkakedy, uplne sa uspokoja, ked im prinesu az osetrene babatko zavinute v perinke. Na izbe je tiez potom mnohym mamam zatazko mat dieta okamzite pri sebe, este same nevedia, co so sebou, casto krat prosia sestricky z novorodeneckeho, aby si babo nachvilu odniesli. Toto je naozaj individualne, mne osobne ale velmi zalezalo na tom, aby som malickeho mala pri sebe cim skor..Inak titul BFHI maju vsetky 3 porodnice v Bratislave..aj ked o naplneni ich bodov sa nam mamam moze len zdat
Janka, velmi drzim palce, som potom samozrejme zvedava, ako to so spanim a ostatnym vyriesite u Vas, my este nateraz zostavame oddeleni, nas starsi cestuje po celej posteli, kazdy zvuk ho preberie a rano skace po vankusoch, uz mam toho adrenalinu niekedy aj tak dost, tak radsej neriskujem Takto sa aspon ako tak vyspime, aj ked mne spolocne spanie velmi chyba..

[TIA]

Aj na Antolskej to s tymi baby friendly bodmi beru tak benevolentnejsie - ja som sa po prelozeni na izbu malej dozadovala, tak mi ju priviezli relativne rychlo, ale podvecer prisla sestricka z novorodeneckeho, ze si malu odvezu na tu prvu noc, aby som sa mohla vyspat. Mne to doslo vadne a som ju poslala prec, ze ja chcem malu pri sebe a to som nevladala z postele vstat..ale bola som stastna, ze je mala v poriadku a pri mne. Som sa dost cudovala, ze ju chcu zobrat na noc, vsak co jej daju jest ked zacne plakat..(teraz uz si to viem zivo predstavit ), proste, tolko instinktu vo mne bolo, ze "malu neopustat!!". Moja spolubyvajuca, ktoru priviezli o dva dni neskor si malu odviezt nechala - nedozadovala sa toho, ale tie sestricky to tam tak rutinne robili, ze jej to asi prislo normalne.., az taky mierny natlak, ze "vsak si musite po porode oddychnut, aby ste mali zajtra silu a aby mlieko nabehlo..", to sa neskusenej, neinformovanej a porodom vystavenej prvorodicke tazko oponuje..

[janka]

Na Kramaroch som nemala dojem, ze by babo rutinne odnasali na prvu noc na novorodenecke. Moznost tam bola, ale mne to napriklad vobec nenavrhli a samej mi ani na um nezislo, ze nieco take sa da urobit (a ani by som nechcela). Asi usudili, ze to zvladnem, tak sa nestarali. No spolubyvajuca, co rodila asi dva dni po mne, bola napohlad z porodu dost zdevastovana, tak jej sa opytali, ci si dieta necha hned na prvu noc, alebo ho da na novorodenecke, no vobec na nu netlacili ziadnym smerom.

No to som zvedava, ci sa mi podari prilozenie hned po porode, ci budu naozaj ustretovi, ak o to poziadam, to by som rada zmenila oproti prvemu porodu. Pri prvom som o takom niecom este nechyrovala, a tiez neviem, ci by som to zvladla, lebo som bola z porodu strasne vycerpana, ani rozpravat som nevladala. To ma dost prekvapilo, ake to bolo vycerpavajuce, to som naozaj necakala.

[JankaMich]

Miriam, pripajam sa ku gratulantom a tesim sa spolu s vami, ze ste konecne doma a ze aj tvoji chlapi to krasne zvladli. Toho, coho si sa najviac obavala - ako to zvladne ten starsi bez teba a aka bude sekcia, bolo super. Smutne je vsak, ze to, v com si sa citila najistejsie, dopadlo ako dopadlo. Nastastie vsak, ze sa ti problemy podarilo prekonat tak, aby si malemu bola co najvacsou oporou a nepodlahla zlemu vplyvu okolia.
Velmi suhlasim s Tamoulik, aby si po zabehnuti do novych kolaji nasla v sebe dostatok sily a podala staznost. Urcite Ti ja, Klemka alebo ktokolvek iny s tym radi pomozeme formulovat tak, aby sa nejednalo len o kritiku samu o sebe, ale aby to malo zmysel a pomohlo sa tym dalsim mamickam. Osobne by som to smerovala na tri miesta - nemocnica, Urad pre dohlad nad zdravotnickou starostlivostou a este krajsky urad (teda myslim, musim este pozriet, je to organ nad nemocnicou).

[shira]

Miriam, blahoželám k maličkému..no ale je mi smutno z toho, čo píšeš v normálnej situácii máme v sebe silu strašne bojovať za svoje práva, ale v čase po porode to nejde..zvlášť po cisárskom neviem si ani predstaviť také niečo.. rodila som v trenčíne, chvalabohu normálnym sposobom, malý po porode na bruchu (na samoprisatie nebol čas) ale na priloženie áno, žiaden cumel, malého som mala pri sebe v posteli... keby som nebola 3 noci hore, nechala by som si ho prvú noc, ale fakt som nebola schopná.. nechcela som zostať kvoli žltačke tak som nezostala... akurát čo by som zmenila, ísť na druhý den po porode domov. čo ma štvalo, bolo že každá sestrička inak hovorila o dojčení, kopec neprávd, mýtov atď..nemala som silu bojovať, jednoducho som iba chcela ísť už domov - problémy som doriešila s lp (navyše-bola som tam na vianoce). to je už jedno, to sú maličkosti oproti tvojmu príbehu. porodná sála perfektná, manžel pri mne 9 hodín počas porodu, všetko mi vysvetlovali, mali sme pohodlie aj súkromie, dve super hodinky po porode s manželom a maličkým, ešte aj obed mi doniesli, prezliekli ma, umyli...a ja som si myslela, že to je štandard no mala som šťastie..aj ked je čo zlepšovať- k druhému porodu by som chcela aj dulu, fakt- ja mám krásny zážitok. mrzí ma, že niektoré nemocnice, lekári, sestry atď sa chovajú takto ako píšeš