Najstarsiu som dojcila vyse tri a pol roka, neodstavila sa uplne sama, bola to taka vzajomna dohoda. Ona sama mi raz zahlasila, ze sa rozhodla, ze uz mliecko cucat nebude, no hned v ten vecer si ho vypytala na zaspatie
Tak som vtedy dala tomu este chvilu cas a postupne som to zacala obmedzovat az som to zrusila. Neskor, ked mala uz vyse styroch rokov, mala obdobie, ze si parkrat zase vypytala mlieko, jednak asi inspirovana mladsou, a vzdy to bolo pri prilezitosti, ze sa dost skaredo udrela. No len olizla bradavku a povedala, ze staci, ze uz je dobre, uz sa zjavne nevedela prisat. Nikdy som nelutovala to odstavenie, ja si nemyslim, ze naozaj treba dojcit, dokym dieta samo odmietne, to sa moze stat, ze naozaj by som dojcila do nejakych 8 rokov, a po tom naozaj netuzim. Tiez z mojej strany som dojcenie najstarsej vnimala uz nie ako puto ale skor ako prekazku mezi nami, akosi mi stale v hlave rezonovalo, ze nemozem predsa svoj vztah k tak staremu dietatu zakladat na dojceni. Dost som to dojcenie v sebe riesila, a tak mi zostavalo primalo casu vnimat najstarsiu aj inak. Teraz, ked ju uz nedojcim, dari sa mi akosi viac jej rozumiet po ostatnych strankach, ze co asi preziva, co citi, preco krici, preco sa prave sprava ku mne tak protivne ako sa sprava... skratka uvolnili sa kapacity a lepsie sa mi dari hladat si k nej cestu - naozaj so vztahom k nej som mala dost problemy, povedala by som dokonca, ze isty cas to bolo v dost hlbokej krize.
Podobne ako Miriam uz tri tyzdne znova tandemujem. Trochu je to take deja-vu, mam podobny vekovy rozdiel (cosi cez dva roky) a tak ako predtym, aj prostredna sa teraz nie a nie nasytit mlieka, zas ma obcas otravuje, ze chcem robit aj nieco ine ako dojcit ju. Dozaduje sa pomerne casto, aj vonku, a ja sa priznam, ze pomaly ale isto stracam akekolvek zabrany, v pohode dojcim obe deti aj na ihrisku, teda dari sa mi to trochu zaclonit satkou, akoze nevidiet to v plnej parade, ale je jasne, co sa deje
no nik sa nad tym zatial nepohorsil, aspon nahlas nie. No nastastie je s prostrednou podstatne lahsia dohoda nez bola s najstarsou, tak verim, ze sa mi podari do jej dojcenia zaviest nejake pravidla, aby to bolo k obojstrannej spokojnosti. Dari sa mi ju uz napriklad uspat vecer bez dojcenia, teda trochu sa nadojci, no potom to ukoncim, sadnem si a spievam uspavanky, dojciac a kolisuc najmladsiu, to je velmi vyhodne, lebo najmladsia je tiez neodlozitelna, cize ju musim mat na rukach, kym uspavam prostrednu. S najstarsou sa mi toto nedarilo, ta proste odmietala pri zaspavani cokolvek ine nez prsnik, prve mesiace boli tym padom hrozne, po veceroch a po nociach stale krik a ja som bola cez den ako zombie, lebo som sa fakt nemala kedy vyspat. Dojcenie v tomto poslednom tehotenstve mi prislo uplne v pohode, ani som necitila nejake privelke bolesti. Prostredna sa dojcila uz len z jedneho prsnika, druhy uz asi rok odmietala, no po porode bez probemov prijala aj ten, comu som bola velmi rada, uz len kvoli tomu, ako sme ulozeni v posteli - musela som ju prehodit na druhu stranu, aby som ju oddelila od babatka.
Takze asi tolko k novinkam u nas.