Tandemove dojcenie

[vejula]

janka vdaka za reakciu. Tak kukam, že pri tandemovom dojčení su tieto pocityh dosť častym problemom.... Najhoršie je, že sa to deje proti vlastnej vôli. Tak by som si chcela to dojčenie stale užtivať a je fakt blbe, že to jednoducho nejde ako to bolo doteraz...

A teda ja mam ešte ten problem, že nemam podporu vôbec. ani u manťňžela ani u rodiny. Manžel mi praveže dava pociťovať , že ako moje dojčenie dominika všetko niči, všetkemu je prave na vine to. A o to väčší problem ešte mam. Aj dnes v noci sa Dominko často budil, Tak som ho dojčila normalne. A raz sa zobudil, ja som bola v polospanku, citila som len ako sa mi prisava na prsnik. A mne sa snivali nejaké bludy, proste vôbec som nebola prebrata do reality, tak som dosť neprijemne hovorila dominkovi, nech ma necha tak, čo to stale robi, pritom som mala pocit, že sme niekde zatvprení v skrini a jednoducho nezmysli. Potom som sa po nejakom čase prebrala, to už Dominik reval ako tur, ja som si uvedomila, že ako som sa chovala, tak mi to bolo luto, ale prsnik som mu už nedokazala dať. Manžel bol nervozny, takže ma odbil milou poznamkou, že hlavne že sa budem pretekať s jednou kamaratkou, ktora tiež dlhodobo dojči, že ktora z nas bude dojčiť dlhšie. Čo ma teda ranilo, akoby som dojčila synčeka len kvôli prestiži alebo čo. Cele je to akesi zle, nemam sa komu posťažovať, lebo podla všetkych robím to najhoršie čo len môžem, a najhoršie je, že sama neviem čo je v tejto situacii spravne.
Či dominkovi nerobim momentalne len väčšie stresy, ked mu po par minutach cicik zoberem s tym, že ma už boli. či by skutočne nebolo pre neho lepšie mu ho vôbbec nedavať. JA neviem, skutočne som z tejto situacie zmätená

[janka]

miriam, (aj klemke odpovedam, vlastne, aj ked k tomu niet velmi co dodat, velmi vystizne to vsetko popisala) presne chapem o com hovoris, o tej vyhoretosti, vycerpanosti a depke. Ja som tak tyzden pred Vianocami bola v stave, ked som na sebe videla, ze normalne uz prestavam fungovat, aj fyzicky aj psychicky. Pri jednom dietati to este ako-tak slo, pri dvoch si uz clovek vie veci lepsie rozplanovat, uz ma nejake skusenosti, ale proste nie som ziaden superman (ci superwoman), mam len obmedzene mnozstvo sil. Od vycerpania mi prestava fungovat travenie, stalo sa mi, ze som pol dna pregrcala, uplne mi bolo jasne, ze to bolo z vycerpania, inokedy som cely den prehnackovala, tak nechutne, ze som sa ledva vliekla po dome, z toho isteho dovodu. Co do mentalnej normalnosti, zacinam reagovat skratovo, raz som Michalku v afekte tak nestastne schytila, ze som ju v podstate sotila na zem, sama som nechapala, ako mozem nieco take urobit, a preplakala som v zufalstve nasledujucich par dni. Obcas sa normalne zacinam obavat, ze jej od vycerpania az ublizim. Uz som tu parkrat takmer zalozila temu "ako neprist na materskej o zdravy rozum", no vzdy som sa nejak dala dokopy, takze som si povedala, ze tu nebudem traposit. A presne ako vravis, najhorsie je, ked som na vsetko uplne sama. Teraz cez sviatky, ked je doma manzel a stale aj niekto na navsteve, tak tiez sa sice cely den nezastavim, ale je to omnoho vacsia pohoda, ked obe deti nevisia nonstop len na mne (teda hlavne starsia, ta mladsia na mne visi za akychkolvek okolnosti), ked mozem ist na zachod bez sprievodu oboch deti, a najvacsia ulava je, ked ich vecer nemusim sama obe ukladat, to je dost velky stresor.

Teraz som vcelku v pohode, ako pisem, ked nie som doma s detmi sama, ale viem, ked sviatky skoncia, chvilku este budem ako-tak fungovat, no po chvili sa vsetko vrati do starych kolaji a ja sa budem zas pohybovat na hranici svojich sil a obcas proste "prepadavat cez okraj". Tiez som na Michalku dost kricala, parkrat tak, ze som sa sama nepoznavala. Ohladne tohto som pochopila, ze nema zmysel, aby som od seba ocakavala, ze zvladnem byt idealnou matkou s nekonecnou trpezlivostou, ktora nikdy nevypeni. To proste nie je v ludskych silach. Velku mudrost som citala, ze len ten sa nikdy nenastve, komu na veci nezalezi. Teda ak Ti na dietati zalezi, zakonite sa nan niekedy hnevas, je to uplne prirodzene. A ucim sa ventilovat si hnev co najskor, nepotlacat ho, ani sa ho nesnazit nijak analyzovat a prerabat. A zistujem, ze mi to pomaha lepsie sa vyznat vo svojom vlastnom citeni.

Mozno je pravda, ze by mi pomohlo sa niekde ventilovat. Aj ked som skor typ, co ma rad samotu a trochu toho svojho kludu, ale niektore veci su asi univerzalne pre kazdeho. V lete to bolo naozaj lepsie, ze som sa viac stretavala s inymi mamickami, aj Miska sa lepsie vonku vyblaznila. Teraz v zime akurat rano odovzdam Misku do skolky, potom sa snazim doma porobit, co sa da, naobed si ju vyzdvihnem, a potom sa v podstate len nejak premotavame do vecera. Jedna kamaratka z dediny uz zacala pracovat, ma uz trochu starsie deti, druhej dieta poobede dost dlho spava, takze stretnutia su problematicke (v lete sme sa stretavali doobeda), tretia tiez zacina byt uz pracovne dost vytazena... hladat stale nove a nove kontakty je pomerne narocne, ked tu nemame ziadne ihrisko ani nijake centrum pre mamicky s detmi.

Este k tomu vztahu so starsou. Je to o tom, ze som uz bola proste strasne vycerpana z jej vzdorov a testovania hranic, s cim som nikdy poriadne nevedela, co mam robit, stracala som postupne trpezlivost uz aj pri nenarocnych situaciach, vsak to asi poznas. Potom som si vsimla, ze aj Miska dava prednost inym ludom predo mnou, nie ja jej mam pomoct sa prezliect, ale tatino, stara mama, hentaka kamaratka, a "mamina, ty chod prec!". No v poslednych dnoch mi zislo na um, ze to mozno nie je tym, ze ja som s nou uz stracala trpezlivost a ona ze by mi to teraz vracala, mozno je to o jej osamostatnovani sa a oddelovani odo mna. Lebo toto som uz pocula a citala velakrat, ze dieta v tomto veku zacne byt zrazu voci matke odmietave az nepriatelske, a tie matky to zvykli popisovat ako velmi zranujuce. Ale mozno je to naozaj taky kvalitativny posun vo vyvoji dietata. Michalka je naozaj v poslednej dobe v spolocnosti inych ludi velmi stastna a sebavedoma, nema absolutne ziaden problem stykat sa s novymi ludmi. A pritom byvala na mna neskutocne naviazana, casto sa mi ludia kvoli tomu az smiali. Pred rokom dobu, ked sme boli v neznamej a velkej spolocnosti, mi Michlka v podstate preckala na prsniku, dnes o nej ani neviem, cele hodiny sa sama zabavi s novymi ludmi a ja jej vobec nechybam. Takze sa to snazim brat tak, ze to niezeby ma odmietala, pretoze jej ako matka nevyhovujem, ale preto, ze sa snazi vyhranit si svoju osobnost zrazu tak nejak nezavisle odo mna, ze uz v tom zacina mat trochu jasno "toto je mama a toto som ja".

Toto je pekny clanok o boji proti vyhoretosti z materstva:
http://www.lalecheleague.org/nb/nbmayjun01p84.html
Obcas si ho precitam a vzdy sa snazim si odtial nieco zobrat.

vejula, drzim Ti palce, nech sa Ti to podari s tym dojcenim nejak menezovat k obojstrannej spokojnosti. Veru nezavidim tie komentare od manzela. Od blizkeho cloveka to obzvlast zaboli. Ja sa bojim, ze by som sa asi zosypala, keby manzel moje dojcenie takto komentoval. Ja mam stastie, ze mne do toho nikto nekeca, beru to, ze je to moja vec, a nevyjadruju sa k tomu. Mna manzel tiez vie niekedy tak skritizovat, ze sa citim ako posledna chudera na svete, ale v zasadnych veciach moje rozhodnutia akceptuje a suhlasi so mnou.

[shira]

janka, ako obvykle, úžasný príspevok... škoda že neviem natoľko po anglicky, aby som čítala ang.stránky..
ja som typ človeka, o ktorom si bežné okolie myslí, že snáď ani nie je možné ma vytočiť.. napriek tomu na Tomáška občas vreštím ako nepríčetná, vždy iba vtedy, ked som sama a nemá ma kto stopnúť, akoby som zneužívala túto pozíciu.. pritom je maximálne nefér, že mojho manžela za to isté stále kritizujem, ale pritom tuším, že ja by som nevydržala ani z polovice tolko čo on... takže nemám osobnú skúsenosť, ako by som toto všetko sama zvládala, čo tu baby zvládate, a z toho vyplývajú moje veľké obavy, či by som vlastnému dieťaťu nejako neublížila- v amoku- či psychicky-krikom, alebo udretím, sotením... (len dúfam, že nie).
najhoršie, že hneď ako navrieskam, alebo capnem, okamžite to oľutujem a chcem odčiniť ale je neskoro. tým, že som s malým iba cca od 16:00 do 22:00, sú tieto epizódy mimoriadne zriedkavé, ale keby som s ním bola nonstop, neviem, ako by to vyzeralo. manžel veľa krát vybuchne už okolo tej 22. hodiny, takže ja na neho hučím naspäť, že nemá pochopenie pre dieťa a nerešpektuje to, že malý proste chodí neskoro spávať a ja za to nemôžem, ale pravda je taká, že to skôr ja nemám pochopenie pre manžela, ktorý je s malým od rána a večer už je naozaj totálne vyčerpaný.. práca je skvelá psychohygiena a som rada, že náš malý nás má oboch.. nie ja som hrdina, že "zvládam" prácu, domácnosť a dieťa, ale hrdinky ste vy všetky, čo máte manželov v práci a na všetko ste doma samé a izolované... chápem, ako je to dnes s mamičkami, my máme susedu, čo má o 2 mesiace mladšiu dcérku ale ani sa cielene nestretáme, len náhodne, taká je doba, že každý funguje nejako sám za seba. tu tiež skapal pes, my, suseda o 300m vedľa a inak nič.. zima je hrozná, malý je vzdorovitý, čo sa u neho zatiaľ prejavuje výlučne pri obliekaní a dostať ho z pyžama je nadľudský výkon, plus každé dalšie obliekanie uberá rok života. takže výpravy za spoločnosťou matiek a detí by nám skôr ubrali, ako pridali na pohode.. leto je super, holé dieťa už o osmej ráno vybehne na dvor a do osmej večer je tam, navyše nie sme veľmi spoločenské typy. s mamičkami s deťmi rovnakého veku sa sretávam na plávaní, ale toto mi naozaj nejako nepomáha, skor naopak.. porovnávanie detí, ktoré čo robí a čo vie, rozdielne názory, výchovné postupy na ktoré nie som zvyknutá atď.. nakoniec sme s mojím mužom usúdili, že v najväčšej pohode sme aj tak izolovaní vo vlastnej intuícii, ked nemáme niijaké "vzory", že dieťa má byť o osmej v posteli a samo spať do rána vo vlastnej izbe..

[kinsi]

Zdravím. U nás sa to celé trošku zlepšilo, asi hlavne tým, že som prestala s malou bojovať a dojčím ju, kedy si zmyslí. A to je často Na druhej strane je super, že akceptuje, že ak malý začne plakať, sama pustí prsník a povie babatko plače, daj mu cicík a vačšinou pekne počká, kým sa napije malý a potom sa vráti k dojčeniu ona. Možno tomu celému napomohlo i to, že som sa i ja celkom upokojila, že vidím, že malý napriek tandemu pekne prospieva (pribral do 14dňovej kontroly 880gr) a tak asi má mlieka dosť. Horšie je, že prestala takmer úplne jesť malá, okrem mm zje ozaj len mikromnožstvá. A potom ešte jeden problém - malá je v dojčení dosť nepravidelná, čiže vznikajú chvíle, keď sú oba prsníky ozaj plné a potom to malému moc silno tečie, čo ho dost hnevá, hlavne v noci. Dnes kvoli tomu nemohol asi 2 hodiny zaspať, lebo evidentne chcel byť na prsníku, lenže ako sa prisal spúšťalo sa mu mlieko a on nestíhal piť, potom už aj vracal, kašlal a hneval sa. Našťastie sa nakoniec zobudila malá, jeden prsník mu vyprázdnila a na ňom potom malý prakticky okamžite zaspal Ale bodaj by sme mali len takéto problémy.
Ja som u nás úplne vzdala činnosti okolo domácnosti - myslím upratovanie. Nerobilo mi to až taký problém upratujeme v podstate len spolu, keď je doma aj priateľa a aj to len také nevyhnutnosti (myslím tým, že napr. sme ani na Vianoce neumyli okná a pod.). Ušetrí to veľa času. Keď som sama , venujem sa len deťom a psom, inak by som to ozaj nestíhala. Najhoršie je to , keď priateľ slúži, ako dnes, to mám na krku 24 hodín obe drobce a ku tomu nášho hyperaktívneho psa. Aspoň , že sa už celkom s Kristínkou zahrá - naťahujú sa mi tu o hračky, malá mu hádže loptičky. Síce to po ich hre vyzerá akoby v obývačke padol granát, ale aspoň je chvíľu "kľud".

[Klemka]

Kinsi, to, že staršie dieťa na začiatku tandemu prestane jesť tuhú stravu, vidím pomerne bežne. Prejde to samo. Materské mlieko dokáže poskytovať dostatok živín pre jej vývoj na prechodnú dobu. Nemusíš to riešiť.

[vejula]

ahojte kočky
Janka dakujem za prispevok. Tiež sa v nom vidim. Ja myslim, že najhorší konflikt mam sama so sebou. Často sa nevyznam sama v sebe neviem ako riešiť konflikty, a potom sa nejako zachovam a nasledne sa nenavidim za to čo som spravila.
Môj maly m a teraz hrozne obdobie. Aj s kakanim ma problem s čim sme nikdy nebojovali, on sa nechce ani za svet vykakať, lebo, že ho boli ritka aleasi 20x za den kriči , že chce kakať, tak ja bežim vysadzam ho na zachod a zaq 5 sekund kriči že chce isť dolu. Najviac ma to hneva, ked dojčim malu, konečne pekne papa -lebo zvykne sa pri papani aj hnevať - a maly kriči na zachod maminka rychlo rychlo. Tak mi je luto odtrhať ju z cicika, tak mu poviem nech si sadne na šerblik. To ani za svet, ked je doma mm tak poviem nech ho da na zachod on, ale kdeže maly začne hystericky vrieskať, mamina da na zachod maminka da na zachod. Tak ja v nervoch musim odtrhnuť malu od prsnika aby sa mi nahodou maly neposral do gati, chytim ho s nervami za ruku a vlečiem na ten zachod tresnem ho na ty misu ešte na neho nakričim, aky je zly, že si s nami kyve ako sa mu zachce, že to už nieje normalne. maly vrešti, že som nervozna, samozrejme sa nakoniec ani nevykaka. JA sa snažim malu dať opäť na prsnik, ta už nechce, tak sa zavrem na minutku do izby tam si trocha poplačem, aka som sprosta, ako nič nezvladam... Samozrejme je mi luto ako som sa zachovala, tak chytim maleho na kolena a v klude mu poviem, že ked dojčim kristinku tak by mohol kakať do šerblika, on sa na mna pozera so zaslzenymi očami, pokyva hlavou že chape a ideme dalej. Ale všetko sa to staqle opakuje znova. Tiež v noci, mala teraz vie spinkať na posteli normalne, proste musim ju ešte aj v noci mať v objati, a akonahle sa otočim na druhu stranu je hore. Maly sa zobudi že chce cicik, ja sa otočim nadojčim tak 5 minut kym sa mala pomrvi a precitne, ked začne plakať poviem dominkovi, že musim dať cicik teraz kristinke, lebo už plačka, tak začne plakať, že on chce ciciiiiii. Ignorujem, proste vysgetlovanie nepomôže, tak sa začne cezomna preklapať dobreže neskoči na krsti, ja už zas neviem čo, do toho len manželov hlas, žer on to už dlho nevyddrži a raz maleho riadne zrube za to. No proste fakt komedia, alebo skôr tragedia. Rano zas vyčitku od muža, že za všetko môžu tie moje ciciky. Takže fasa,mno :-S

[kinsi]

Vejulka, to ešte možeš byť rada, že sa Ti na ten záchod aspoň pýta. naša potvorka už od leta je bez plienok, nehody mala tak raz za 14 dní...a teraz si začala , našťastie, len cikať do gatí Myslím, že už Janka čosi také spomínala u nich, keď sa jej narodila Adélka. No dúfam, že to prejde, nechcem jej dávať opať plienky, ale je to fakt otrasné, pociká sa i 3x za deň a to sa jej stále pýtam, či nechce cikať. Minule sa už dokonca pocikala v Tescu, jasné, že som nič nemala na prezlečenie. Janka, ako dlho toto u Vás trvalo? Idem asi založiť novú tému - dve deti s relatívne malým odstupom, nech sa do diskusie pridajú i netandemové mamičky, lebo možno ozaj zbytočne to celé zvaľovať na dojčenie, možno je to úplne normálne, že je s dvomi malými deťmi ťažko, či už sa staršie dojčí, alebo nie...

[Anna]

Ja sa tiež pripájam ku unaveným mamičkám, tak ako Shira píše, manžel je poobede tak unavený, že počíta každú minútu, keďže Maťko vôbec nespí, ja mu tiež často vyčítam, že je nechápavý voči niektorým počinom svojho syna, ale po víkende som tak vyčerpaná, že doslovne dospávam v robote, malý totiž stále nespí ani v noci a do toho aj prvý trimester, už polroka som vlastne v prvom trimestri, takže mi je dosť ťažko po gastro stránke. vyjadrenia typu "nechcem oboch rodičov, kúpim si druhých", už neriešime....dalej v kuse počúvame ľúbim toho, neľúbim toho, podľa toho ako mu vyhovuje, všetkých vás zastrelím, zakopem do zeme do hrobu a pod.,to je po tom, čo som mu vysvetlila, čo sa deje na dušičky.......trucovitosť je neuveriteľná...ale na druhej strane, keď spieva a recituje , normálne plačem ....na oslave oslávenkyni povedal, že má ísť preč do ri...ale to všetko mi už berieme ako normálne, všetko sa na neho lepí, vulgárnosť , ale napr. aj popis eruptujúcej sopky, ktorý prekvapí, funguje ako špongia, neuveriteľne sa teším na všetkých príbuzných.Dnešné dieťa vyčepáva, ale stále aj odmeňuje, drží ma to nad vodou. Plienky nosí stále, nočník ani záchodík stále nechce akceptovať.

[janka]

vejula, a neskusala si dojcit v noci obe deti naraz? U nas to bola nevyhnutnost, mne sa zda, ze ta tzv "nocna harmonia" funguje na celu trojicu, ze ked sa preberam ja a Adelka, tak vtedy sa pridava aj Michalka (nie zakazdym, samozrejme, uz sa tolko nebudi). Tak ja spim otocena k mladsej, a ked sa starsia preberie, tak uz vie, ze sa musi trochu nadvihnut, aby aj ona dociahla, v takom nejakom poloklaku je, tak sa napije, potom sa odvali a spi dalej. Ja sa k nej v noci uz vobec neotacam. Chvilku to trvalo, kym sme to nacvicili, no nie nejak strasne dlho. V noci mi aj menej vadi dojcenie oboch naraz, aj v obdobi, ked som ich nezvladala cez den dojcit naraz, v noci to nejak slo.

[miriam]

Vejuli, Janka ma pravdu. Ak chces v noci udrzat klud a mier, najlepsie je dojcit ich naraz, ked plus minus v rovnakom case precitnu..Polohu si uz doladis casom, skor problem u Teba asi bude to, ako si minule pisala, ze Ti je to neprijemne..Ja to mam rovnako, na rozdiel od Janky, v noci som praveze niaka citlivejsia a doslova trpim, kedy sa uz aspon jeden odcucne..Nastastie, nie je to tak stale..Inak ja sa snazim starsieho uz velmi na prsniku nezdrzovat, ked sa preberie, necham ho napit sa a potom ho jemne odtiahnem- vacsinou sa spokojne otoci a spinka. Ak nie, tak mu este prso dam a chvilu pockam..Skratka, nech sa napije, upokoji, ale ziadne zdlhave dudlovanie..
Este by som ale chcela napisat k tomu, ako sme sa minule rozpisali o tych neprijemnych pocitoch- troska som sa na to tentokrat sustredila a mozno napisem somarinu, ale zda sa mi, ze sme u nas dost citlivi na mesacne fazy..Ja to teda nijak zvlast nesledujem, ale mozem sa spolahnut, ze ked mesiac dosahuje splnu, deti v noci mrncia, stale sa chcu dojcit a ja mam prave vtedy vrchol tych neprijemnych stavov..Niekedy dokonca citim az taku nasilnu chut starsieho od prsnika odstrcit...No a teraz, ked je uz niaky cas po splne, vidim, ze sa to cele zase utriaslo a mne je az trapne zmienovat sa o tych negativnych momentoch..Tak ja neviem, co myslite, moze to byt ?

[janka]

miriam, sledujem, ze si sa nakoniec nevyhla tomu spavaniu s oboma detmi, napriek vsetkym opatreniam. Inak ja starsiu tiez v noci nejak dlho na prsniku nenechavam, tak pat minut maximalne, potom ju poprosim, nech sa uz pusti a skusi spat. A spavidla to aj urobi, casto sa uz pusti sama, hned ako sa poriadne napije. Nevydrzala by som ju mat v noci dlho na prsniku. S tym splnom som to uz parkrat pocula, ze vtedy deti horsie spia, mne sa to tiez tak zdalo, ked bola Michalka malinka, ale potom som usudila, ze je to kvoli svetlu z mesiaca, zavesila som na okno deku, to so zaluziami a zavesmi urobilo naozaj tmu, a odvtedy sa mi zdalo, ze spln uz tak nevadi. Ale ktovie, skusim to pozorovat, mozno na tom nieco je.

[mimuka]

ahojte, moja kamarátka bude teraz rodiť...už má jednu dcérku, ktorú dojčí a tak nejako prirodzene rátala aj s tandemovým dojčením...no teraz ju začínajú doktori napádať s tým, že to je hlúposť a že staršie dieťatko vypije mlieko bábätku a že to potom nebude také mlieko "vyrobené" pre novorodencov ako má byť....tak vás prosím o radu...či sú niekde aj nejaké odborné vyjadrenia, prípadne vyjadrenia nejakých doktorov (napr. J. Newmanna), že je to ok....aby mohla argumentovať pred svojím nahlodaným odhodlaním ako aj svojím manželom prípadne pred doktormi...vďaka moc

[Klemka]

V tehotenstve sa mlieko každej matke mení na kolostrum a tvorí sa počas tehotenstva až do pôrodu. Staršie dieťa mladšiemu kolostrum počas tehotenstva "neodpije", "nevypije", po pôrode bude dostatok kolostra pre novorodenca. Samozrejme, aby sa novorodenec k tomuto kolostru dostal, potrebuje správny začiatok dojčenia (http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pr ... -dolezity/), tak ako každé iné dieťa. Po pôrode sa tvorí mlieko, ktoré je vhodné pre novorodenca a staršie dieťa ho môže piť.
Ak potrebuje argumenty od lekárov - tu je vyjadrenie dr. Jacka Newmana, svetovo uznávaného odborníka na dojčenia a pediatra, ktorý sa k tejto otázke vyjadruje v rámci bloku otázok po prednáške "Približuje sa umelé mlieko materskému?" - zvukový záznam z tejto prednášky je možné si vypočuť z tohto odkazu http://www.mamila.sk/pre-poradkyne/prez ... o-dojceni/ - treba prerolovať na spodok stránky do časti 2. Zvukové záznamy a hneď z prvej konferencie - z roku 2012, keď si otvoríte ten záznam, treba prejsť do cca. 57. minúty záznamu.

[miriam]

Klemka prosim Ta,ohladom stravy.. viem, uz sa to tu velakrat popisalo, ze strava dojciacej matky ma byt pestra, vyvazena a ze netreba nijake specialne opatrenia..Ale, dnes mi telefonoval moj endokrinolog ohladne vysledkov krvi a bol velmi znepokojeny, ze mam zyseny nejaky hormon stitnej zlazy, kt. poukazuje na nedostatok vapnika. Toho mam vraj malo aj v krvnom obraze, rovnako bledo som na tom s vitaminom D. Co ho zarazilo najviac bola hladina tukov a triglyceridov- tam som vraj na urovni podvyzivy a ked som sa ho opytala, ze ci mozem rano teda jest na lyzicke tekvocivy olej, odporucil mi rovno slahacku, maslo, plnotucne mlieko, smotanu a ze vela vela toho...Som v soku, uprimne povedane som sa po sviatkoch troska vykrmila, 4 kg nabrala a prave som sa chcela pustit do diety..
Inak tento pan doktor ma v dojceni podporuje, vravi, ze je to uzasna investicia pre moje potomstvo, ale ze musim pozerat aj na seba a zacat prisne sledovat, co jem. Tych tukov sa vraj nemam bat, lebo ze idu na tvorbu mlieka. Celkove mi radil, ze mam zacat viac jest, lebo ze moj krvzny obraz evidentne ukazuje, ze vydaj energie je vyssi, ako prijem..
Tak ja neviem, co s tym..Moze byt, ze tandem ma takto vysava ?

[Norika]

Klemka prosim Ta,ohladom stravy.. viem, uz sa to tu velakrat popisalo, ze strava dojciacej matky ma byt pestra, vyvazena a ze netreba nijake specialne opatrenia..Ale, dnes mi telefonoval moj endokrinolog ohladne vysledkov krvi a bol velmi znepokojeny, ze mam zyseny nejaky hormon stitnej zlazy, kt. poukazuje na nedostatok vapnika. Toho mam vraj malo aj v krvnom obraze, rovnako bledo som na tom s vitaminom D. Co ho zarazilo najviac bola hladina tukov a triglyceridov- tam som vraj na urovni podvyzivy a ked som sa ho opytala, ze ci mozem rano teda jest na lyzicke tekvocivy olej, odporucil mi rovno slahacku, maslo, plnotucne mlieko, smotanu a ze vela vela toho...Som v soku, uprimne povedane som sa po sviatkoch troska vykrmila, 4 kg nabrala a prave som sa chcela pustit do diety..
Inak tento pan doktor ma v dojceni podporuje, vravi, ze je to uzasna investicia pre moje potomstvo, ale ze musim pozerat aj na seba a zacat prisne sledovat, co jem. Tych tukov sa vraj nemam bat, lebo ze idu na tvorbu mlieka. Celkove mi radil, ze mam zacat viac jest, lebo ze moj krvzny obraz evidentne ukazuje, ze vydaj energie je vyssi, ako prijem..
Tak ja neviem, co s tym..Moze byt, ze tandem ma takto vysava ?

Miriam,samotna vychova dvoch malych deti,skoro narodenych po sebe,navyse,ak je na ne matka po väcsinu dna sama,takto to moze zenu vysavat. To v akom strese musime deti vychovavat je pre telo neprirodzene,nie tandemove dojcenie. Ak by si dojcila jedno dieta,nenapadlo by ti,ze to je kvoli tomu jednemu?tiez som zvedava na Klemkinu odpoved.

[kinsi]

miriam, mohla by si prosím poslať mi sken výsledkov - na mail? Zaujima ma, ako zle su tie vysledky, ak ti to teda nevadi, tiež som lekarka.

[miriam]

Jasne Kinsi,napis mi Tvoju mailovu adresu..Vysledky este v ruke nemam, ale len co ich budem mat, poslem Ti ich. Budem zvedava na Tvoj nazor. Dost som nad tym pocas dna rozmyslala, teda nad zlozenim svojho denneho jedalnicka a mne sa teda vobec nezda, ze by som mala nizky prisun tukov. Nizkotucne vyrobky ani len nekupujeme, minule ma manzel zahriakol, ze kolko masla si to natieram na chleba, rano do kavy sups slahacku a este aj plnotucne mlieko- jeden by sa bal cholesterolu a ja toto..Rozmyslam, ci je skutocne mozne, ze by az tolko tuku slo do "vyroby" mlieka, resp. do spotreby energie vydanej pocas dna,alebo ci nemam niaku metabolicku poruchu o ktorej neviem..

[Klemka]

Miriam, nič z toho, čo popisuješ, nie je spôsobené dojčením, štandardne tieto problémy dojčiace matky nemajú (ani, ak dojčia tandemovo a majú malý vekový rozdiel medzi deťmi), príčina je inde. Je však zrejmé, že potrebuješ pomoc od odborníka, aj ľudia, ktorí sú "vykŕmení" môžu mať nedostatok všeličoho, nadváha nezaručuje dostatok tých správnych živín, toto chce výživového odborníka (zistiť diagnózu, podľa toho nastaviť presné výživové odporúčania a jedlániček) a lekára, ktorý bude mať viac informácií o endokrinologickom vyšetrení a krvnom rozbore.

[miriam]

Klemka dakujem !

[Klemka]

všetko dobré!

[mimuka]

ahojte, tak zase som tu s otázkou od ďalšej tandemovo kojacej kamarátky...rieši ako kojiť detičky lebo malá má v pusinke stále sor a dostal to potom aj starší...no nechce vyhradiť jeden pre každého aj kvôli polohovaniu lebo malú nosí v šatke..len nevie ako to je najlepšie spraviť aj vzhľadom na tvrobu mlieka..starší pije menej krát ale potom až do dna a malá zase často, tak, aby si nejako nepoznižovala tvorbu mlieka keď raz v jednom a raz v druhom prsníku mlieko v podstate stojí kým z neho starší nebude piť aj keď potom do dna...no a ešte aj vzhľadom na tie možné choroby...tak vás prosím o nejaké praktické rady ako by sa to dalo vyriešiť..ako systém kojenia a prípadného rozdelenia či nerozdelenia prsníkov zvoliť...vďaka

[Klemka]

Prevencia infekcie pri infekčných chorobách sa nedá urobiť rozdelením prsníkov pri väčšine chorôb. Je to naozaj neopodstatnený zásah. Nehovoriac o tom, ze soor v pusinke bábätka nie je dôvod na zásah, ak dieťa nemá žiadne iné problémy a matku nebolí dojčenie.

[janka]

mimuka, mne tiez povedali v porodnici, ked som tam prisla s Adelkou na prevazenie a kontrolu (zltacka a tak), vraj ma v puse soor, a dali mi nejake kapsule s praskom, tusim citrovital sa to volalo ci tak nejak, vraj mam gazou vytierat, aj mi to predviedli, az do krvava. Tak som chvilu trochu vytierala (do krvi ale nie), no myslela som, ze ak to ma Adelka, tak sa to kultivuje aj u Michalky, a tak som Michalku nahovorila asi na dva vytery, ale moc povolna teda nebola. Potom som si precitala u Newmana, ze to odporuca neriesit, pokial to nesposobuje nejake vazne problemy, a tak som sa na to vydlabla. A nikdy z toho nic vazne nebolo. Cim dalej tym viac sa mi zda, ze mnohe veci je najlepsie neriesit, ze ked vela riesime, viac ublizime nez pomozeme.

[Klemka]

Už som kdesi čítala aj "vytierať do krvi" aby sa odstránili kandide "aj korienky". Samozrejme, že to nepomôže. Candida albicans je bežnou súčasťou ľudskej mikroflóry, zbaviť sa jej nedá, len sa dá naučiť s ňou žiť.

[kinsi]

Panebože, že vtierať do krvi, to už len ozaj musí pomocť, poškodiť ešte i sliznicu. O tom soore mi stále ptliacha i naša pediatrička, práve preto, aby náhodou malý nedostal od malej (ale tá nikdy nemala), pre istotu, som mala malú ihneď po porode odstaviť. Dokonca i priatelovi to rozprávala, keď tam bol bezo mňa , len vrátiť váhu (tú mi požičala, keď sa malý narodil, lebo sme šli po porode domov).
Inka by som chcela napísať, že po tom všetkom, čo som tu negatívne popísala o tandeme, to teraz vidím trošku inak. Malá bola chorá a ja som ďakovala bohu, že ju ešte dojčím, lebo inak neviem, ako by sme zvládli - nechcela nič iné, len prsník. Až vtedy som si uvedomila, že som tandemu veľmi "krivdila". Už mi to ani tak nevadí, akurát sa musím priznať, že som Kristínke výrazne obmedzila dudlanie, dojčí sa síce často, aj každú hodinu, ale nenechám ju tam visieť dlho a hlavne nie na prázdno, takisto sa nám podarilo naučiť ju zaspávať i bez cicíku (po dojčení) a to by som povedala, že bol zásadný zlom a zlepšenie kvality mojho života lebo najviac mi vždy vadilo to hodinové dudlanie na obed a večer, keď tak zaspávala. Stále síce dudle malý, ale to je zvláštne, ale to mi vobec neprekáža.