algon, ako ti uz miriam pisala v teme o batoliatku, myslim, ze sa naozaj nemusis trapit, ci budes mat dost mlieka - urcite budes. Ono sa to porodom cele nastartuje odznova, zas budu prebytky, ako to byva na zaciatku, a ked bude odber, tak sa v tych velkych mnozstvach bude pokracovat. Ja neviem, ci som mala pred porodom kolostrum, na Miske som nepozorovala ziadne zmeny v dojceni ani v mnozsrve prikrmov. Ale je fakt, ze ten mesiac pred porodom Miska poriadne narastla, vyse 2cm za februar. Potom v marci, po porode prestala s prikrmami, tak som zvedava, ci napriek tomu rastie dalej, v nedelu zase meriame
A fakt sa tym tandemom skoda trapit vopred, budes riesit problemy, ako budu prichadzat, aj tak si clovek ani nevie vopred predstavit, s cim vsetkym sa stretne. Aha, este to vyhradenie prsnikov - ja som sa vobec nechystala vyhradit kazdemu dietatu jeden prsnik, lebo Miska si spravidla sama vyberala, z ktoreho prsnika chce prave pit, a ci chce prestriedat a kolkokrat pocas dojcenia... tak sa mi to zdalo nerealizovatelne. No nakoniec sa to tak nejak vyvrbuje, ze Miska ma jeden, Adelka druhy, obcas cucaju aj z opacneho, ako pride, nejak to neriesim, ale spravidla kazda zo svojho. Je to tym, ako v noci spime, Miska je napravo, Adelka nalavo, tak tak sa mi v noci najjednoduchsie dojci, a tiez, ked Adelku cez den jednou rukou drzim pri prsniku a popritom nahanam Misku, tak som nejak sikovnejsia lavou rukou drzat v koliske a dojcit Adelku a pravou vybavovat Misku, ci uz pomahat s obliekanim alebo krmit lyzickou alebo cokolvek ine. Miska si uz prsniky nevybera, proste berie, co je volne, ani si neziada prestriedanie, jednak asi rozumie, ze to proste nejde, a asi aj mlieka je bohate v tom jednom. Mam tiez velke stastie, ze sa Adelka pekne prisava, takze sa nemusim na prisavanie prilis sustredit a mozem sa dost venovat Miske, Adelka si uz tu bradavku nejak ulovi, a znova a znova, ked jej ujde pri mojej divokej manipulacii.
miriam, naozaj pri propagacii tandemu sa clovek stretava len s idylickymi opismi, ale pride mi to presne ta ista situacia ako pri starostlivosti o babatko - tiez kym si to clovek len teoreticky studuje, tak ma predstavu krasne spinkajuceho dietatka vo svojej postielke, vycisteny upratany dom, usmievava mamicka, ze staci si dat zalezat, aby dieta bolo pohodlne oblecene, v cistej suchej plienke, dostavalo pravidelne mlieko a bolo vcas polozene do postielky, aby krasne samo tichucko zaspinkalo, a ze to bude fungovat. A potom je obdareny niecim, co casto a nahlas place a ani za svet nevies prist na to, ze preco (a to si matka, ktora to predsa ma jasne na tom dietati vidiet), uspat ho musis dobre ze nie nadhazdovanim do vzduchu, a ked uz konecne spi, nesmies ho zlozit z ruk, lebo sa hned prebudi... clovek rychlo vytriezvie. Tak aj tandem, tiez to neberiem ako nieco uzasne, ale ako normalnu sucast starostlivosti o dve deti, tak isto, ako treba vyprat a navarit, tak treba aj nadojcit, ked si pytaju. Okolie si zatial velmi nevsimam, vela ludi o tom vlastne este ani nevie, na pripadne pochybnosti, ci mam dost mlieka pre dve deti, sucho odpoviem "mam" a pripadne ukazem Adelku, ze aha, ako pekne rastie.
Ale som strasne rada, ze je tu tato tema, a ze si tu ty, miriam, s uz znacnymi skusenostami, a o chvilu pribudne algon a coskoro snad dalsie mamicky, a dozviem sa tiez nieco o pocitoch a ako to prezivaju. Napriklad mna posledne dni dost trapi, ze ma casto prepada zlost na Misku kvoli castemu a dlhemu dojceniu, hlavne ked to zacne rusit Adelku. Ta totiz spi iba v satke na mne, mam ju uviazanu tak, aby sa Miska dostala k druhemu prsniku, ked bude chciet, aj ked je to trochu akrobacia. No a nezriedka to Adelku vyrusi, neviem, ci do nej Miska nechtiac stucha, alebo zacne Adelku rusit pach mlieka, ktore sa pri Miskinom dojceni spusta aj v prsniku pri nej, skratka, Adelka sa preberie, zacne mrncat, nie aj nie ju ucicikat naspat do spanku, a Miska je tvrdohlavo pricucnuta a cuca a cuca a cuca, potom si zapcha usi, ked sa Adelka rozplace a cuca dalej. Trapi ma to, bojim sa, ze si Misku takymito svojimi nezvladnutymi pocitmi odcudzujem, a to by som nechcela. Prezivala si aj ty cosi podobne? Na jednej strane mam stale chut Miku stopnut v dojceni, na druhej strane sa mi to zda voci nej strasne nespravodlive, lebo Miska sama je uplne uzasna, ako akceptuje Adelku, ze nema problem sa s tym vyrovnat, ze nie vzdy mozem priskcit k nej, ale obcas musim obriadit najprv jej malu sestricku, tiez verim, ze ma sama toho dost z toho, ako Adelka place, je to cim dalej tym horsie (ach, este take dva mesiace to vydrzat, kym sa to zlepsi), cim dalej tym viac uteka prec do inej izby a zapchava si usi, aby Adelku co najmenej pocula, je mi to strasne luto, no i tak najviac, co v tom mozem urobit, je asi vyjadrit pochopenie.
Som tiez strasne rada, ze u nas sa denne uspavanie Misky uz nekona, to by musel byt horor. Cim menej Miska cez den spavala, tym to bolo cele lahsie, najlepsie casy nastali, ked prestala cez den spavat uplne. Tiez mavala taky spanok, ze ju bolo treba chodit douspavat, pripadne dospat spolu s nou, no a to si s dvoma detmi neviem predstavit. Tiez neviem, ako to cele zvladneme, ked Adelka uz bude cez den viac bdela, ostava mi len dufat, ze to bude uz v dobe, ked bude menej plakavat a potrebovat menej ukludnovania. Zatial je to tak, ze kym je bdela, tak ju treba bud dojcit, alebo natriasat a pochodovat s nou, alebo proste niekde place, ked nutne potrebujem nieco vybavit okolo Misky. Nuz ale, vsak dako snad bude.
No ale som sa rozpisala, ale ked sa k foru poriadne dostanem teraz naozaj zriedka, tak sa toho nazbiera.