Kinsi, absolutny suhlas, uplne si vystihla aj moj nazor. Takto nejako fungujem a presne toto ma zaujimalo, ci to vnimate aj Vy, sem chodiace maminy, podobne. Dalsia vec, ktora je u mna dolezita je aj to, ze viem, ze dieta bez svojej osoby pre vztahovu vazbu nikdy nebude celkom uplne v najvacsej pohodicke, aj ked sa to tak moze zdat. My sme napriklad zakazdym videli, ked bol trebars starsi syn par hodin cez den s mojou mamou, alebo svokrovcami, ze sa akoby odrhol z retaze, ked nas vecer zbadal. Zacal pistat, mrncat, pytat mliecko, plakat a moja mama zakazdym krutila hlavou, ze no toto u mna nerobil, aky bol cely den jak andel..Nech to bolo cimkolvek, ja som si to vysvetlila tak, ze kym bol bezo mna, zadrziaval svoje emocie a ked ma po niekolkych hodinach videl, vypustil to zo seba..
Myslim, ze pokial to nie je skutocne nutne a neodkladne, tak je mozno aj riskantne dieta nechat takto stresovat- na tomto nasom priklade s nemocnicou a chalupou bez rodicov vidim, ze tam stres bol- syn po navrate odmietal svokru, dokonca ju capal rukami, mne povedal, ze chce ist na chalupku ale len s nami..
Presne ako pise Kinsi aj Reanda, dieta raz same dorastie do fazy, kedy bude schopne posudit, ci sa na vylet so starymi rodicmi citi a ci to tak chce a tlacit ho do toho skor, nez je na to pripravene urcite nie je prirodzene.
JankaMich, dakujem za nazor, cenim si ho, aj ked sa s takymto postojom neviem stotoznit. Zrejme naozaj nezalezi len od dojcenia, ale aj od povahy matky, deti a hlavne situacie v akej sa rodina nachadza.
A este by som chcela na zaver, ze vetu o tom, ze deti sa maju prisposobit nam a nie naopak nemam rada, kedze si to v skutocnosti v beznom zivote naozaj neviem predstavi.. Ak by sme sa mali podla takeho nazoru stopercentne riadit, to by tie deti mali asi tak 50% sancu, ze sa doziju 2 rokov
Ja som skor vzala za svoje, ze teraz mame male deti a nase potreby musia ist bokom..