miriam, vdaka, asi mas pravdu, ze to treba len preckat, tuto dobu. Tak som si uvedomila, ako mi ten cas rychlo leti, podstatne rychlejsie ako pri Miske, o chvilu ma Adelka dva mesiace, ledva si to stiham uvedomit. S tym uspavanim je to u nas najnarocnejsie, ked manzel nie je doma, casto totiz chodi z prace az potom, ako som Misku uz ulozila. Uvidim, ako sa to bude vyvijat dalej, zatial sme v stave, ze Adelka sama nespi, musi byt na mne priviazana, lebo ak ju polozim, tak sa zobudi. Miska bola taka ista, musela spat na mne, vecer sla do postele az so mnou, az okolo pol roka sa mi uz obcas darilo ju po uspati polozit a taku pol hodinu vydrzala spat sama, tak uvidime, ako to bude u Adelky. Kocik mam, ale nepouzivam ho, raz v nom Adelka spala, to bola par dni po navrate z porodnice, bola u nas mama, a ked sme sli von (na volby), tak pre nu to bola samozrejmost, ze Adelka pojde do kocika a velmi sa tesila, ze ju bude kocikovat. Tak sme ho strepali z povaly, Adelku sme v nom odviezli, je fat, ze spala, kym sa s nou jazdilo, ked sme kocik odstavili, tak sa zobudila, no a to mala este taky pomerne tuhy novorodenecky spanok, teraz je to uz podstatne horsie. Ja som uz kocik druhykrat ani neskusala, pride mi to strasne neprakticke, ked s nim musim vkuse hrkat, aby spala, ak to vobec pomoze, to si moze dovolit mamicka, co ma len jedno dieta, tak som ho po maminom odchode vytrepala naspat na poval.
cacika, no to si vystihla, tiez obcas uvazujem, naco si na noc davam nocnu koselu
mam taku na ramienkach, vzdy len stiahnem ramienko dole na dojcenie, no a vzdy v noci koncim tak, ze obe stiahnute, nech mozem rychlo striedat dojcenie jednej a druhej. Naozaj, ako tu citam, co pisete s miriam a tiez ako si uvedomujem svoj zivot s detmi, tak mi to pride, aka je to blbost sa stazovat, ze ake je to cele narocne a preco je s tym materstvom tolko starosti a ziaden poriadny oddych, a cas plynie a plynie a plynie a ja si nevychutnavam tie chvile s detmi. Tak by som sa mala naucit skor tesit, ze si vyzaduju tolko pozornosti a starostlivosti a stale sa mi pripominaju, ze tu su a ze ma potrebuju a snazit sa vnimat to tak intenzivne ako viem, lebo to uteka straaasne rychlo. Dieta sa mi meni pred ocami, ani to nestiham nikomu porozpravat, co vsetko na tej mladsej pozorujem. Pri Miske sa cas taaak vliekol, mala som pocit, ze sa nic nedeje, cakala som stale, kedy sa uz zacne pretacat na busko, kedy zacne lozit, kedy zacne chodit a tak sa aj hrdo tesila, ake mam sikovne dieta, pri Adelke to prezivam uz cele inak, len zasnem nad vsetkymi jemnymi zmenami v jej spravani, nechapem, preco som to nevidela u Misky, a skor si vravim pomalsie, pomalsie! nestiham to sledovat a spracuvat. Ktovie, mozno ked bude mat Adelka dva a pol roka a bude sa stale dojcit, tak to tiez budem vnimat uplne inak a nebudem chapat, preco ma to u Misky tak otravovalo. Uvidime, skoda ze tu nie su mamicky, co maju uz jeden-dva tandemy za sebou, vsak
vedeli by nam dat pohlad z inej perspektivy.