Tandem za každú cenu?

[andrea360]

Ahojte, mám 3,5 ročnú dcérku a 3 - mes.dcérku.
Počas tehotenstva sme sa tešili na bábätko a hovorili sme si s dcérkou, že sa budú dojčiť obe - jeden prsník bábätku a druhý Karinke.
Z tandemu sa však stáva peklo. Počiatočné "žiarlenie" prešlo po 1,5 mesiaci. Z pôrodnice som išla po 36 hod. lebo staršia zle prežívala moju neprítomnosť. Zo začiatku, keď sa zobudila staršia a nemohla mať prsník, plakala a jedovala sa - a to aj uprostred noci. Po čase to prešlo a väčšinou vedela pochopiť, že nemôže mať prsník hneď a kedy chce.
Lenže boje o prsník sa vrátili a staršia sa opäť budí aj v noci a vždy sa prebudí aj mladšia. Cez deň, keď uspím bábo, staršia už je hore a huláka o prsník - som vyčerpaná a "preklínam" tandemové dojčenie. Lenže mám dilemu - odstaviť/neodstaviť staršiu. Lenže Karinka je teraz aj chorá a každé odmietnutie prsníka po prebudení sprevádzajú záchvaty plaču.
Momentálne má aj obdobie vzdoru a moje okolie mi vyčíta, že som dcéru rozmaznala a kojenie mám zatrhnúť. Najhoršie je, že manžel ma už neznáša a to doslova. S plačom staršej dcéry sa mieša manželov silný krik a hrešenie. Odplačem si už každý deň, ale dcéru nemám to srdce odstaviť - v 4.mesiaci som bojovala, aby sa neodstavila - teraz bude mať 4 roky....Viem, asi som riadny blázon a neviem si vychovávať dieťa, ale snažím sa ísť cestou vzťahovej výchovy a vysvetľujem a používam tresty mimo bitiek a kriku ( zákaz pc, sladkého...atď ).

Andrea

[akdarka]

andrea, ja Ta chcem len povzbudit. U nasho asi pred 2 mesiacmi prepuklo take obdobie vzdoru, ze len "čumím"...ze co je toto dieta za mimozemstana. minule prisiel manzel domov po velmi narocnom dni domov a maly zacal pri dverach ked vosiel taky cirkus, ze som myslela, ze muz sa nezdrzi a treskne mu jednu. nastastie sa zdrzal ale hulakali obaja. tiez som teraz mala obdobie, ze som rozmyslala, ze som to niekde pokazila a ci som maleho nerozmaznala. ale uz sa to ustaluje, skludnuje sa. som kazdopadne rada, ze som nepouzila u neho ziadny fyzicky trest. a kamoska z porodnice mi hovorila, ze ona bola dokonca u detskej psychologicky lebo mal jej syn tiez velmi zle obdobie. tak asi len vydrzat nadalej tak ako to robis. laska, pevne hranice, respekt voci dietatu
a manzelovi vysvetli, ze ked on dospelak nevie zvladat svoje emocie ako to ma urobit 3,5 rocne dieta mas to urcite narocne, dve deticky, nervozny manzel...drz sa a nech vam toto narocne obdobie rychlo prejde

[shira]

ja som v kritických chvíľach obyčajne nahúkala na manžela, že sa správa ešte horšie, ako malý čo má 3 roky, alebo že mi stačí, že hučí Tomáš, nemusí do toho ešte aj moj muž, že mám toho dosť. vyzerá to vtedy veľmi vtipne, ked po sebe všetci húkame a nakoniec malý vreští - maminka tatinko prestante sa hádať
prajem pevné nervy, podľa opisu mi to ale nepríde ako vhodný čas na odstavenie staršej. podľa mňa vydržať v tandeme, staršiu neodsúvať, aby získala znovu istotu a v pokojnej chvíli stále dookola vysvetľovať, aby mliečko nechala pre bábo.. ked už v noci hučí, dať, ale najlepšie keby sa dalo ešte skor, než začne vystrájať.

[Anna]

U nás je podobné náročné obdobie už dlhý čas, rovnako ako Shira píše,stane sa, že všetci traja po sebe kričíme a navzájom sa dožadujeme pokoja...o to je to horšie, že syn používa presne tie isté slovné formulky až celé verše rodičov, niekedy až čierny humor typu, že skúšame jeho trpezlivosť, vôbec nie sme trpezliví a tolerantní rodičia, máme sa od neho učiť a vrátiť sa do školy, vtedy nevieš, či sa máš smiať alebo nakričať, že je neskutočne drzý, manžel určite viac vyžaduje úctu k rodičom, lebo tak bol vychovaný, hranice u nich doma boli pevne stanovené, ja som benevolentnejšia aj voči jeho kriku, dokážem alebo naučila som sa nepočúvať.Treba vydržať.Ja by som tiež neodstavovala, zaťažíš sa ešte viac výčitkami, ak ťa upokojí konštatovanie, že v takých rodinách, ktoré majú deti s podobným odstupom ako u vás, je situácia takmer rovnaká, nesúvisí to s dojčením, veľa detí vo veku staršej dcéry napr. samo spalo vo svojich izbách, no teraz naši kamaráti opäť spia oddelene, najčastejšie každý rodič s jedným dieťaťom, lebo staršie sa zrazu bojí, náš syn spať sám ani neskúšal, manžel sa obáva, že vypestujem nejaký oidipovský komplex, tiež mu to ide na nervy, ale prežívame...

[andrea360]

Ahojte , ďakujem za odpoveď,
Shira, Akdarka, ďakujem za povzbudenie, robím presne čo píšete, aj u nás to presne takto vyzerá.
Nebudem odstavovať teda staršiu - asi by to naozaj bolo ešte horšie a cítila by sa zradená, že v zlej chvíli som ju "odsunula " a vtedy by nechápala prečo ona nemôže a bábo áno.
Keď sa staršia cíti dobre - povie, už nepotrebujem prsník ,je veľmi zlatá, ale v noci potrebuje rýchlo uspať ako bábo a naozaj je lepšie jej rýchlo dať v noci prsník - do 3 min. spí a je kľud - lepšie ako 10 min.krik celej rodiny a 2hod.uspávanie zobudenej mladšej dcéry...len mne sa niekedy nechce ani otočiť...
Všetko by bolo lepšie, keby som mala podporu aspoň manžela - on sa len zriedka ovládne a vtedy vyzerá všetko inak....: )

Som aj veľmi rada, že píšete ako sa správajú vaše deti. Ja som nechápala, ako je možné, že moje dieťa je zrazu úplne iné - veď sa dojčí,( raz plače, potom kričí, chvíľu je samostatná, potom sa správa ako bábo... )máme vzťah a teraz vidím, že sa podobne správajú všetky deti - rozdiel bude asi len v prístupe rodičov ( určite veľakrát odráža aj našu !rodinnú atmosféru" a nestabilitu..) a vraj by ovocie výchovy a zvládania tejto etapy sa malo prejaviť až po rokoch....len vysvetliť to manželom, ktorý chcú vidieť výsledky hneď, sa mi zdá nemožné.
Mne manžel hovorí - tá tvoja antivýchova a ja mu hovorím, že musíme byť trpezlivý - to ho ide roztrhnúť...

Andrea

[andrea360]

Diki aj tebe Anna,
my sme skončili z domu v 1 - izbovom byte - aj to pridáva do stresu - odrazu sa nemáme kam pred sebou "schovať" - hl.manžel, kt.vyrastal v dome to ťažšie znáša.
Ale hovorím si, aj keby som chcela spať sama s bábom, mladšia by bezo mňa nespala - lenže aspoň by sa manžel vyspal a nevidel by nočné dojčenie a nezažíval plač staršej a bolo by to ooomnoho lepšie....už len vydržať ( a to by som chcela raz možno aj tretie dieťa : ))) - lebo by som chcela ešte aspoň raz zažiť "bonding" pri pôrode - nič úžasnejšie som ešte nezažila )

Andrea

[JankaMich]

Toto su velmi narocne chvile pre vas vztah. Suhlasim, ze odstavenie ci neodstavenie by nic nevyriesilo. Takto mozes riesit vzdor naozaj velmi silnym nastrojom. Bolo nam prezentovane, ze vraj v Mongolsku, ked sa deti na ihrisku pohadaju a hrozi krik, matky zamavaju svojim prsnikom a je klud .

Ta rodina toho chlapa naozaj potrebuje. S nim je niekedy tazko, ale bez neho velmi zle. Len buhuzial, oni su z Marsu, my z Venuse . On naozaj potrebuje prist domov a mat aspon 15minut (?) uplny pokoj a to je naozaj v malom byte velmi tazko. Ja viem, aj my si potrebujeme oddychnut a konecne vypnut bez deti, ale treba vymysliet ako na to. Mozno skusit spolocne s nim vymysliet bojovy plan. Napr. v case, ked ma prist, byt s detmi na vychadzke, v materskom centre, u kamaratky, v obchode a domov prist, az ked uz ma trosku nabite baterky. Spytat sa ho, co naozaj potrebuje a urobit vsetko preto, aby sa tak stalo. Ja viem, tvojim potrebam sa mozno tiez vobec nedostava, ale ked aspon manzel bude spokojny, bude hned lepsie a mozno bude nachylnejsi na pomoc. Ono este tie 2-3 roky a bude to o kus jednoduchsie, deti budu samostatnejsie. Podstatne je, aby ste vy dvaja s manzelom tieto najnarocnejsie roky spolocne zvladli a potom si dobehnes zameskane.

Ak nemate vo vasej blizkosti rodinu co by vam pomohla, skus sa poobzerat po niecom nahradnom - osamelu paniu ci manz. par (ach, kolko starsich ludi vzdycha, ze este nema vnucence alebo ich ma az v Tramtarii), kamaratku s detmi v podobnom veku a aktivne ich oslovit. Mozno hoci vylepit inzeratik v okoli. A potom sa snazit ziskat nejakym sposobom aspon 1-2 hodinky do tyzdna len pre vas dvoch. Lebo nie sme len matky, ale sme predovsetkym manzelky .

[shira]

veľmi pekne napísané, na zamyslenie.

[andrea360]

Ahojte,
Ďakujem JankaMich, prečítala som si tvoju odpoveď viac-krát. Každá tvoja veta je veľká pravda. Už som si aj predtým uvedomovala, že keď my, manželia na seba nemáme vôbec čas, náš vzťah padá. Našťastie mám rodinu - sestra mi viackrát vzala staršiu k rodičom - bolo to na nezaplatenie ( manžel síce frflal, že je to často - viac dní v týždni ), ale keď sme sa mohli povenovať sami sebe, ( on si pospať) a veľmi nám to pomohlo.
Tieto dva týždne to bolo dosť zlé, lebo staršia je chorá, nemohla ísť k našim a musel ju manžel niektoré poobedia strážiť sám a ja som išla do obchodu.
Najťažšie sú ale naozaj tie nočné a po prebudení cez deň - kojenia. Ja sama som rozbitá a chytávam na dcéru nervy manžel do toho - dávno si ju mala odstaviť.
Naozaj však, keď je manžel oddýchnutý toleruje viac aj dojčenie, aj vzdory malej.
Ale tvoja odpoveď mi pomohla si aj rozmyslieť ako to vyzerá s dojčením staršej - naozaj je to silná zbraň - kvôli prsníku urobí čokoľvek, keď potrebujem - pomôže mi upratať, prestane vyvádzať, keď kričí a zastaví sa, keď už nevie, čo zo sebou...to je fakt, že o túto "zbraň" by som prišla. A veľmi je šťastná,keď prsník dostane - hladká ma a ďakuje...

Andrea

[quaxi]

Ahojte,
naozaj je to silná zbraň - kvôli prsníku urobí čokoľvek, keď potrebujem - pomôže mi upratať, prestane vyvádzať, keď kričí a zastaví sa, keď už nevie, čo zo sebou...to je fakt, že o túto "zbraň" by som prišla. A veľmi je šťastná,keď prsník dostane - hladká ma a ďakuje...

Dcera je uz dost velka, ked na nu prsnik takto funguje, nedalo by sa s nou dohodnut, ze ak chce prsnik ked babo spi, ma si ho pytat potichu? Ja som asi hnusna mater, ale detom nedam to, co pytaju neprijatelnym sposobom - nech si nezvykaju. A ked ti to prave nevyhovuje, povedz jej presne kedy ho das - napr. nastav kuchynsky budik, teraz nemozem, ale ked budik zapipa, dostanes, ak budes dovtedy pekne potichu. Alebo nejake male presypacie hodiny, aspon sa zatial zabavi, ked na ne bude pozerat.

[kinsi]

U nás to vyzeralo (á) obdobne. Kríza bola pár mesiacov po porode, potom sa to super všetko upravilo, malá akceptovala nejaké pravidlá (tiché čakanie na prsník,kým zaspí malý) a bolo všetko OK. Teraz bohužial prišlo nejaké ťažšie obdobie zase, malá je neskutočne priečna, umrnčaná, prakticky denne a niekedy ozaj nonstop Napríklad strašne trvá na tom, že obúvať a vyzúvať ju musíme my. Pritom má suché zipsy, hravo to vie sama. Dokáže preto hulákať aj 30minút...Čo je najhoršie, v rámci mrnčania sa dožaduje "cici"...Strašne ma to rozčuluje, lebo mi to často príde už len také manipulatívne chovanie. Nemám problém ju nadojčiť v noci, keď zaspáva, ani cez deň, keď má chuť, ale strašne mi vadí, keď dožadovaním reaguje na moje napomínanie, ak robí dačo zlé, mrnčí a pod. A tiež neviem , čo s tým

[reanda]

teda baby, celkom ste ma potesili touto temou, ja ze to len u nas byva take "peklo", ale ako to tu citam, tam nie som na tom nakoniec az tak zle .. horsie, ze moje chabe nervy velmi nezvladaju ani to

[andrea360]

Ahojte, opäť sa chcem podeliť ako pokračujeme s tandemovým dojčením ....úplne hrozne
Je to presne navlas u nás ako píše kinsi. Pomaly sa chovanie staršej zlepšilo ako sa jej zlepšovalo zdravie ( tri týždne jej neustupoval záchvatový kašeľ a nádcha...).
Tak som sa začínala tešiť. Lenže teraz bude mať mladšia 4 mes. a nejako zúrivo si hryzie ruky a je dosť nervózna - aj v šatke...žeby sa jej už posúvali zuby?
A musím sa jej viac venovať...No a dnes mi staršia zase spravila scénu - zobudila sa a mladšia akurát spala na prsníku. Spustila najskôr "iba" plač a keď som sa snažila jej vysvetliť - neplač, za chvíľu dostaneš prsník ( nezobuď Nikolku )- tak vystupňovala záchvat plaču až do zajakávania sa za to, že ho nedostala hneď. Vystrašené a plačúce bábo som dala manželovi a utišovala som staršiu. Za takýto záchvat prsník nedostala. Takto ma budieva aj v noci - som vyčerpaná, nevyspatá...robí mi neskutočné naschvály, nepustí ma ani na krok samú, pre všetko plače. Je nám jasné, že žiarli a bojuje o svoje miesto, ktoré stratila...nie je to takto každý deň, ale je to veľmi často...Som z toho doslova zdrvená...vsadila som na vzťahovú výchovu - ale všetko je inak...
Robia to všetky deti, ale neverím a nikdy nebudem veriť aj keby ma presviedčal a argumentoval najlepší a najskúsenejší psychológ, že je to normálne a musí to byť...V koncepte kontinua a aj Naomi Aldort spomínala, že dieťa sa nemá stať stredom života rodičov, ale jeho súčasťou...súhlasím. Možno robíme pravý opak. Naomi píše, že nemusíme žiť ako indiáni, celý deň v komunite - že stačí svet rodičia - dieťa ( ale takisto podporuje časté stretávanie rodín a prospešný život v malej komunite, ak sa dá..). Lenže si myslím, že práve v spôsobe života, kde je sú často prítomný iní členovia rodiny ( komunity ) sa starostlivosť o deti prerozdelí a je väčšia šanca, že deti budú mať skôr splnené potreby....Keď sme vonku a môže sa hrať s deťmi, je taká šťastná, až som dojatá - hrá sa a je z nej iné dieťa...
Keď chodila k rodičom, bola oveľa lepšia, lenže teraz tam bezo mňa nechce ani za svet....
Ozaj a ako to vyzeralo v tej indiánskej dedine z Konceptu kontinua? Rodičia celý deň robili rôzne činnosti potrebné pre život a nehrali sa s deťmi...nie? Naomi hovorí, že keď sa povenujeme dieťaťu a splníme mu potrebu pozornosti, potom nás nechá robiť "svoje veci". Ale teraz dcéra vyžaduje pozornosť stále, keď ju posielam, nech ide za deťmi pri panelák s mojou sestrou ( ktorú ma veľmi rada ) ,nechce bezo mňa...ja viem, v indiánskej dedine sa deti hrali spolu a keď potrebovali rodiča, bol nablízku...Keď pôjde dcéra k našim a bude ma potrebovať, ja na blízku nebudem - ale viem, že nahradiť na pár hod. ma môžu - prečo však tá dcéra chce teraz iba mňa?
Andrea

[shira]

Ja sa tiez tohoto bojím, kedze čoskoro bude mat malý súrodenca. Je nesmierne zive zvedave a narocne dieta, ale uz vieme ako na neho, nasli sme cesty dohody a v podstate nemame vzdor. Toto co je tu pisane uz podla mna nezavisi alebo nesuvisi s dojcenim, ide o vseobecne vyzadovanie pozornosti a potrieb. Nenadradovala by som potrebu dojcenia nad ine potreby a ked by to prislo nevhod alebo nepripustnym sposobom, nevyhoviem. Najhorsie su sceny v noci, nas spolahlivo prespava noc od 2 rokov ale pripadne placuce babo by asi zobudilo vsetkych... mam obavy, ako to cele prebehne, aj ked starsi uz sa nedojci sceny dokaze vyrobit tak ci tak...

[quaxi]

Andrea, ked povie ze nechce ist za tvojou sestrou alebo rodicmi a nechas ju tam, tak ako reaguje? Myslim po chvili, ked ju prejde zurivost z toho, ze mama jej nevyhovela.

[JankaMich]

suhlasim so Shirou, dojcenie je sprievodca zivotom a dokaze pomahat pri vychove, obzlast dobre pri vzdore. Osobne by som netrestala zachvat placu odmietnutim prsnika - jednak ponuknutim prsnika by samotny zachvat presiel ovela rychlejsie ako odmietnutim a jednak zamietnutim sa u dietata moze spustit nejaka negativna emocia. Uz sme tu forume riesili i zajakavanie sposobene odmietnutanim prsnika, lebo mamicka i dieta boli chori a pocas jednej zvlast narocnej noci odmietala dojcit tak, ako si dieta predstavovalo.
V predstave dietata je mama a dojcenie to iste. Podobne ako naruc, ale dojcenie je este intenzivnejsie. A co potrebuje dieta, ked sa mu deje nepravost (lebo ono nechape v tej rychlosti co sa deje)? Mamu a jej prijatie (=dojcenie, naruc, pohladenie) nie odmietnutie. Viete si predstavit cumlikove dieta, ktore by si v takejto chvili samozrejme dalo cumlik? Asi nikto by sa mu nepokusil zobrat, len preto, aby ho potrestal. (Ina otazka je, preco sa u nas dojcenie starsich deti poklada za divne a cumlik nie - pritom sa jedna o tu istu potrebu).
Tym, ze je starsia uz vacsia, dalo by sa s nou uz postupne pokusit dohodnut sa na nejakych pravidlach. Samozrejme to sa da len v kludovom stave. Vysvetlit jej, ako je to pre teba narocne, ale zaroven chapes jej potrebu. Skusit vymysliet spolocne riesenie. Napriklad, ze vydrzi, kym bude hrat uspavanka z hracej skrinky (abstraktny cas "za chvilu" sa tazko chape), tak dovoli babatku papat. ALebo ta bude moct aspon drzat zatial za ruku. Alebo bude moct zatial namiesto nej pit jej plysak.... Idealne je to nacvicit si to pocas dna, ked ste sami a je klud.
Kazde dieta je ine, ale zrejme vo vseobecnosti plati, ze to prve je na nas naviazane najviac - jednoducho preto, lebo ako si pisala, nezijeme v komunite, ale v malej rodine. Druhe dieta je na tom obvykle omnoho lepsie, lebo uz svoju pozornost deli na rodicov a surodenca. Ten, pokial tam nie je velky vekovy rozdiel (hlavne nie je skolak co musi pisat ulohy), sa mu moze venovat hocikedy.
Dnes som mala doma len najmladsiu a doobeda boli aj susedia s jej kamaratkou prec. Kazdych 28 sekund nieco potrebovala . Poobede nastastie prisli a uz som o nej nevedela.

[reanda]

andrea, vydrz.. bude to lepsie.. styri mesiace su este malo.. nasa robila neskutocne sceny, ked sa nemohla dojcit na poziadanie, ako bola zvyknuta, hlavne v noci to bolo nieco udesne.. ale preslo ju to.. najviac sa to zlepsilo odvtedy, co maly podrastol a som teraz schopna ich dojcit sucasne.. este sa obcas vyskytnu nejake place, ale uz je to uplne super oproti zaciatkom.. a su hrozne zlati, ked sa spolu dojcia aj ked, ked som unavena, je to tiez o hubu, ale aspon je to riesenie... tie hysaky predtym, to bolo pre mna neriesitelne
co sa tyka konceptu kontinua, je to pekne, ale to, co zijeme my tu teraz nie je kontinualne s tym, co sa zilo kedysi, takze to proste tak nefunguje.. a vratit sa to neda

[JankaMich]

Pockat - este mi napadlo - preco sa vlastne nedojcia sucasne? Je mi jasne, ze v polohe lezmo to nejde, ale v polohe posediacky by to nemal byt problem. Dojcite niektora z vas sucasne dve naraz? Aj tu sa daju najst pekne fotky: http://www.mamila.sk/pre-matky/fotogaleria-dojcenia/

[Mamamima]

Andrea, velmi na Vas myslim a drzim palce, nech sa Vam to utrasie.
Ta situacia v jednoizbovom byte je uz sama o sebe narocna, nie to este s 2 malymi detickami, tandemove dojcenie je spociatku narocne,.... Vela je toho na Teba naraz.

Ja som dojcila v noci paralelne, aby sa deti nezobudili a plynule pokracovali dalej v spanku, na styroch. Deti tesne vedla seba, ja klacim nad nimi na kolenach a opieram sa o predlaktia. Ale okolo roku snad, zacali byt navzajom trochu tolerantnejsie, najma dievcatko. Tak som opustila tuto polohu a pocas dojcenia chlapca som ju len chlacholila, kym prisla na radu.

Dalsia moznost je podla mna, ak lezis na boku a dojcis malu a zobudi sa Ti velka, obratit sa spolu s malou tak, aby si ty skoncila na chrbte, babo na tvojom bruchu. To by sa ani nemusela prebrat. A velka je uz velmi dobre schopna sa dojcit z druhej strany, aj ked trochu nasikmo. Ale ked jej to bude trochu nepohodlne, mozno aspon skor prestane. Ale bude vidiet, ze jej potreba nebola ignorovana. Snad.

Ja ked som kedykolvek odmietla dat prsnik, co bolo teda naozaj mimoriadne zriedka, situacia sa zhorsila, dieta a nasledne ja sme isli do vyvrtky. Nikdy sa to neopla, aspon u nas. U nas sa tak dozaduje najma chlap.

Tvojej Velkej by som ani v tejto situacii neodmietala prsnik, lebo zjavne nadobudla napriek tvojmu krasnemu vztahovemu pristupu, prichodom surodenca neistou, ktoru odstranis len fyzickym kontaktom a blizkostou. Verim, ze ked sa Velka nasyti, tak sa to u Vas zlepsi. A ked opat nadobudne istotu, budes sa vediet s nou na mnohom dohodnut. Lebo aparat na to, aby to pochopila, uz ma.

[shira]

mamamima, zaujímavý postreh aj pre mňa, ked som chcela skrátiť dojčenie (u staršieho dojčaťa- nad 2,5 roka,) zvolila som pre neho v noci nepohodlnú polohu, naozaj sa tým dojčenie skrátilo bez toho, aby si malý uvedomil, že mu robím tak trochu naschvál - odcucával sa z vlastnej vole

[kinsi]

Andrejka, ako pokračujete? U nás je momentálne zlepšenie Pomohlo asi najviac to, že som sa snažila malej čím menej odmietať v bežnom živote (nie pri afekte) a zároveň som jej ozaj dosledne nedala cici, ak sa ho dožadovala pri hrešení za niečo iné, či podobnej situácii. Asi to chce ozaj len stanoviť tie hranice...a to nám nie vždy ide a hlavne je to taký dynamický proces, raz lepšie, raz horšie.

[andrea360]

Ahojte, ďakujem za skvelé rady,
máme sa naozaj lepšie, strašiu som neodstavila, ale súčasne po ležiačky sa mi dojčiť nedarí , ale zase je staršia trochu tolerantnejšia. Len problém u mňa je aj dĺžka dojčenia staršej.Ona už veľmi silno ťahá a po chvíli cítim také trhanie a bolesť v prsníku, že sa to nedá vydržať a ak ešte mala málo pohody na prsníku, tak začne plakať ...
dlho som tu nebola, lebo sme mali väčšie problémy ako tandem a ja som sa na chvíľu nezastavila. Bábo sa po očkovaní na pneumokoky veľmi zmenilo a ochorelo mi, lenže teraz jej aj vyšiel prvý zub ( má len 4,5 mes. ), tak budem potrebovať pomoc skúsenej laktačnej poradkyne,čo je normálne a čo môže byť z očkovania....
Andrea