Fliacik0103, je normalne, ze v niektorych situaciach treba reagovat aj obmedzovanim, pokial teda im nie je mozne predchadzat. To je predsa princip vychovy. Uz aj nosenie je vlastne obmedzovanie pohybu - musi ist s nami tam, kam chceme ist my a nie opacne a nemoze si stvornozkovat, ale musi sa nosit. Take malicke dietatko vsak nevie obmedzenie pochopit (bohuzial, v nasej civilizacii mame az prilis vela obmedzeni) a tak je z toho frustrovane. My vsak na to mame uzasny prostriedok -
. Nedovolime urobit to co nema, ale ponukneme mu moznost sa s tym vyrovnat.
Dnes sa mi zrovna stala taka vec - malej sa zapacilo capat ma rukou po hlave. Raz capla jednou rukou, raz druhou. Na pekne slovo nereagovala, mala zabavu z toho, ze si to vsimam. Tak som ju upozornila, ze ma to boli a ze budem musiet jej rucicky tapnut, aby vedela, ako to boli. Nic, len ma znovu s radostou capla. Tak som jej rucicku opatrne vzala a dost silno po nej tapla, pricom som povedala, ze tato rucicka mi robila presne takto zle. To necakala, a vzapati sa lutostivo rozplakala. Samozrejme, doriesila to na prsnicku
. Po ukludneni prehodila vyhybku a na rucicky si ani nespomenula
.
Musim podotknut, ze taketo silove riesenie bolo dost vynimocne, napriek tomu vsak obmedzeni musela a musi prekonavat dost (vsak ma este dve sestry
), ale vzdy vie, ako to ma psychicky zvladnut
.
Mimochodom, som velmi rada, ze mozem byt teraz doma, lebo ako Lenkaa spomenula, obliekanie je narocna zalezitost, pokial sa ma zvladnut bez boja. Dietatu cas nehovori vobec nic, ale stresovana matka ano
(nesmierne zavidim prirodnym narodom zijucim v teple - ziadne specialne obliekanie, ziadne velke upratovanie, co uz, civilizacia ma svoju dan).