Aj my sme na tom podobne, co sa toho visenia na rodicoch- obzvlast na mne, tyka. U nas to trva asi tak od 10-mesiaca. Ked to drobca chyti, tak len sedim a dojcim ho, pripadne sa chce stale nosit na rukach, nemozem sa od neho pohnut, lebo sa s placom ide priam zadusat, ked ma vidi odchadzat si za svojim. Tento tyzden sme sa po velmi dlhej dobe stretli s mojim otcom(mimochodom tiez na kupku) a vobec k nemu nechcel ist- ked si ho otec "nasilu" vzal, strasne plakal..Skamaratil sa s nim az popoludni v bazeniku pri hre. Ja si vravim, ze je to mozno aj tym, ze som nikdy nechodievala so synom medzi vela ludi, ze je proste zvyknuty na svoj maly okruh a ostatnych si musi najprv poriadne omrknut.A urcite to budu aj geny, manzel je sice spolocensky typ, ale ja som skor rada vo svojom svete. Maly sa najlahsie zblizi s mladymi dievcatami ( vravim si, esteze tak
) najhorsie s muzmi.
Takze luludi, poradit netusim co, snad len, ze z toho nasi fesaci vyrastu