Stránka 2 z 2

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 03 Okt 2012, 08:19
od lulu
Miroslava píše:D: Mamine miecko posim si pit
J: tak ti dam moje v pohariku
D: ne, mamine miecko v psiach



:lol: malinká je síce šidlo, ale ztatááá

Inak som čítala čím si prechádzaš a teda klobúk dolu, držím ti palce, nech sa rozhodneš akokoľvek, či odstaviť alebo nie, hlavne aby ste už boli spokojné :goodjob:

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 03 Okt 2012, 09:31
od lulu
Miroslava píše:Zdravim,
dakujem Vam vsetkym za ochotu a snad aj pochopenie. Prosim, neodsudzujte ma. Nebyt skveleho know how poradkyn o.z. Mamila, nekojim ani tie kratucke 2 roky. Drzim vsetky palce ostatnym mamkam aby nemuseli prechadzat tym, co my a dospiet k takemuto neprijemnemu rozhodnutiu.


"Kratučké 2 roky?" Ja som vďačná za každý deň, týždeň, mesiac. Dva roky sú, že vaúúúúúú.... Kiež by sa to aj mne tak dlho podarilo. Pochybujem, že by ťa niekto odsudzoval... Práve naopak skôr máž môj obdiv. Je úžasné, koľko si dokázala :dojcenie:

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 03 Okt 2012, 12:42
od tina
Mirky:) dakujem ze ste sa podelili s tym co prezivate, my mame za sebou koli jednej viroze len par noci, co som musela byt hore skoro nonstop, spanok najviac len na dve hodinky, ale fakt mi to dalo a dava zabrat, lebo odvtedy uz asi mesiac sa maly v noci 2-3x koji, zas len posediacky vyzaduje aby som bola a dokopy ma velmi kratku noc, navyse muz bol zas na dlhsie prec, ale pri pomyslelni na to, co zvladate je to smiesne... snazim sa mat napamati to najdolezitejsie: silu ludskej mysle :love: ... drzim palce!

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 03 Okt 2012, 21:45
od shira
Mamamima píše: Ako sa to vlastne vyvinulo? Sam odseba? Postupne? Nahle? Mam vobec dufat, ze sa to vobec este zlepsi?
Alebo tento stav pretrva pocas celeho obdobia dojcenia? Alebo len po ukoncenie ukotvenia v cca. 2 rokoch??? Neviem. Vie niekto? Ja si vzdy zopakujem, ze kym budu maturovat ich to prejde.

Samo od seba..mam pocit, že veci sa menia skokom, zo dňa na deň. jeden deň spí tak, jeden tak, dodnes neviem, čo bude v noci :mrgreen:
v podste som nemala nikdy problém s tým, že by sa malý budil extrémne často (viac ako 4x za noc). lenže u nás noc je od 22:00 do 6:00 a pomedzi jeho budenia som nestíhala zaspať - napr. kým som zaspala, bola polnoc, malý bol prvý krát o 1:00 hore, do druhej na prsníku, prinajmenšom, kým som zaspala boli 3 hodiny, to sa akurát zobudil, zase aspon hodina na prsníku, potom som začala byť hladná, bola mi zima a bolo treba ísť na wc len sa nedalo, lebo malý pricucnutý, kým sa dal položiť a kým som zaspala bolo aj 5 hod ráno a ked sa zobudil o 6, už dospával iba na prsníku. To znamená, že aj ked sa v podstate zobudil iba 3x, ja som skoro vobec nespala. potom sa začal budiť iba raz v noci okolo 2:00, na prsníku sa neuspal ale postupne preberal, tak po hodine cucania behal ešte 2 hod. po izbe, alebo sa váľal mrzutý a ospatý - jedno horšie ako druhé, úplne zlé to začalo byť, ked si vedel otvoriť dvere, odchádzal zo spálne a dokonca aj von z domu- ked som povedala že nemôže, chytal amok, zaspával znova až skoro ráno (on si dospal, ja som šla do roboty). Potom postupne sa to upravilo tak, že mi do 30-45min na prsníku zaspí a dá sa položiť a druhý krát sa ešte zobudí skoro ráno. niekedy sa ešte dá položiť a dospím, niekedy sedím do rána...
je to teraz omnoho lepšie, ako bývalo, predovšetkým v tom, že ked počúvam niektoré precitnutia a nejdem hned, zistím, že dokázal mnoho precitnutí už sám vyriešiť a sám zaspať. jedno veľmi zaujímavé zistenie bolo, ked som bola absolútne v koncoch a dala si po uložení malého večer liek na spanie, malý spal napr. až do štvrtej ráno- tj. skoro celú noc. to si vysvetľujem tým, že som spala tvrdšie a nereagovala na jeho každý pohyb, a aj som sa asi menej prehadzovala, takže sme sa nebudili navzájom. malý totiž vstával aj vtedy, ked počul v izbe šuchot- muž s nami vobec nemohol spávať, lebo už len tým, že sa otočil na posteli, zobudil nás oboch. posledných pár nocí spal s nami aj moj muž, a bolo vidno, že malý reaguje už omnoho menej, že sa jeho spánok postupne vyvíja a zlepšuje. tak som optimista :)

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 05 Dec 2012, 14:43
od Miroslava
Tak potrebovala som malu odstavit v juli pred 5 mesiacmi, ked mala 23 mesiacov. Stale ju kojim aj po piatich mesiacoch a pre mna je to MASAKER. Citala som tu frazy ze predcasne odstavenie predstavuje rizika pre matku aj dieta. Dalo by sa nejako kvantifikovat, ake rizika s akou pravdepodobnostou mozem cakat ked dieta predcasne odstavim v 23 mesiacoch (uz pre nas neaktualne) v 28 mesiacoch, v 30 mesiacoch, 36 mesiacoch???

Rovnako som citala, ze u odstavenych deti je riziko zleho postavenia zubkov (krive zuby). Moja mala ma spodne jednotky krivo postavene smerom dnu oproti sebe (mala cumel tak dva tyzdne vo veku 2 mesiacov, potom viac nie, nepouzivame ziadne "cucatka, cumle, flase, nasosky, len slamku obcas)). Moze to byt aj nespravnym prisatim? (Od dvoch mesiacov veku dietata nam nikto nepomohol s prisatim) hoci podla problemov a bolesti tusim, ze je to cele zle. Znicila som jej zuby dojcenim v (asi pravdepodobne) nespravnom prisati?

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 05 Dec 2012, 16:19
od Klemka
Dojčenie má trvať dovtedy, kým vyhovuje matke a dieťaťu.
Dojčenie s nesprávnym prisatím je stále lepšie ako nedojčenie. Dojčenie nie je jediný faktor, ktorý vplýva na postavenie zubov a vývoj ústnej dutiny.

Re: Pomoc pri odstaveni

Neprečítaný príspevokNapísal: 05 Dec 2012, 20:38
od shira
Miroslava, nikto Ti tu nedá konkrétnu radu, ako a kedy odstaviť. Toto si musíš rozhodnúť ty sama a ked Ti pomôže aspoň táto informácia, máš na to právo. Dojčenie by malo byť prínosom aj pre matku, aj pre dieťa. nie som zástancom toho, že matka sa má obetovať a trpieť na úkor dieťaťa. Ked sa rozhodneš odstaviť skôr, ako dieťa chce samo, musíš byť pevne rozhodnutá a pretrpieť detský plač a zlosť. Ale povedzme si úprimne, tak či tak musíme pretrpieť všelijaké plače a zlosti, kedže nechceme a nemôžme stopercentne vyhovieť dieťaťu, pri všetkej úcte a rešpekte k nemu.