1. Ja, keď som po pôrode zistila, aké je dojčenie super, už som sa ho nechcela vzdať. T. z.: ja som taký lenivý tvor. A dojčenie pre mňa znamenalo vtedy niečo, čo je jednoduché. Žiadne sterilizovanie fliaš, žiadne zarábanie UM. Žiadny strach, či dám dieťaťu dostatok mlieka, alebo veľa. Proste to bolo jednoduché, my sme nemali nejaké strašné problémy s prisatím, iba v pôrodnici. Proste som vedela, že dieťa vypije koľko samé uzná za vhodné, a šlo to. DOvtedy som pri predstave starostlivosti o dieťa mala v hlave obraz s flašou v ruke. A to bolo pre mňa niečo zložité. Postupom času, keď som zistila, že nebudem dojčiť len tri mesiace, ako všetky ženy v mojej rodine, sa mi otvorila úžasná cesta. Už ani neviem ako som sa pomaly dopracovala ku všetkým pozitívam, ktoré dojčenie prináša. Naučili sme sa dojčiť po ležiačky a to prinieslo prvé prespané noci
. A tak to šlo pomaly. Keďže som mladá mamička, mala som v sebe niečo, čo mi nahováralo, že som v nevýhode oproti starším mamičkám. Akokeby vek hral úlohu v tom, ako sa vie žena postarať o dieťa. A tak mi dojčenie dodávalo pocit, že som dobrá matka, a nech sa do mňa skúsi nejaká staršia ozvať! A ešte stále ten pocit mám, že i napriek veku, som to tak super zvládla a zvolila si túto cestu. Teraz, keď už má drobec rôčik, je pre nás dojčenie takým obdobím lásky
Keď si unavení lahneme, on vylezie na mňa a ťahá si, cítim sa normálne povznesene
a super
... Alebo keď ho ráno nájdem, ako mi leží na ruke a
tak tak isto
....
A po čase, keď som pochopila, že dojčenie je jediná prirodzená cesta ako živiť a spôsob lásky pre dieťa, nie je o čom.... Za nič na svete by som nemenila
2. Teraz možno vyznie, že som pri prvej otázke lenbľabotala do vetra, ale verte že nie je to tak...len sa priznám, že občas mám nerv, keď musim vecer 5x vstat od PC, a uspavat maleho...ale to nie je vina dojcenia,ale mojej zavislotsti na PC....hm, alebo ked nieco varim, a musim odbiehat k malemu...ja si neviem zadelit cas
hm..a mam fobiu z toho, ak by sa stalo nieco, zeby som nemohla dojcit...napriklad by som musela ist do nemocnice, alebo maly by musel ist do nemocnice, a museli by sme byt odluceni....ja by som to uz neprezila....takze sa bojim,ze sa mi nieco stane....v rodine mi vycitaju, ze je na mna maly tak naviazany, ze mu tym az ublizujem, ze co ak umriem?? co potom?? ono to nie je nevyhoda v pravom slova zmysle, ale neviem no, ako to mam nazvat
ak je vdaka dojceniu dieta priputane len k matke...ja viem,ze je aj otec,ale ten mu prsnik neda....
3. Čo je / bolo ťažké...Tak u nás prvé dni, nevedela som malého prisať, keďže pôrod bol katastrofálny...a taktiež poloha+ zavinovačka...Potom nám to už šlo celkom...chvalabohu, že som nesiahla po UM, nikdy....podľa mňa sú ťažké tie problémy, ktoré môžu nastať, a ak ich mamička nevie vyriešiť.... napriíklad, keď sme bojovali s candidou, to boli hrozné dni....
a pre mňa je ešte ťažké dojčenie na verejnosti.. manžel mi to nedovolí