Fórum o dojčení

Ahojte mamičky, veľmi rada by som sa od Vás dozvedela Váš názor na dojčenie Vášho bábätka:

1. Aké pozitíva Vám a Vášmu bábätku dojčenie prinieslo ?

2. Aké nevýhody má podľa Vás dojčenie?

3. Čo bolo, resp. je na dojčení podľa Vás ťažké, náročné?

Ďakujem

Ahoj, annag

1. podľa mňa len samé pozitíva Hanka je spokojné, usmiate bábo, prakticky nepoznáme plač, prebdené noci ani nič podobné. Mliečko máme k dispozícii kedykoľvek a kdekoľvek, čím má zabezpečenú najlepšiu výživu. Okrem toho si naplno užívame všetky ostatné funkcie dojčenia - na prsku zaspáva, aj len tak oddychuje, upokojí sa, keď ju niečo rozruší a pod. Čiže absolútnu pohodu a slobodu

2. asi len tú, že mamička nemôže odísť od bábätka na viac, ako na nejakú tú hodinku (pokiaľ bábo nie je ochotné piť odstriekané mliečko nejakým alternatívnym spôsobom),ale ja som tú potrebu zatiaľ nemala, naopak, bez bábätka som sa cítila čudne, akoby mi chýbala časť mňa, keď ju trebárs bol niekto bezo mňa kočíkovať, takže ja som nič nepociťovala ako nevýhodu.

3.veľmi náročný bol začiatok dojčenia, lebo malá sa nevedela prisať a ja som vtedy ešte netušila o existencii laktačných poradkýň, našťastie sa všetko vyriešilo. Dlhodobo je náročné nepochopenie okolia, s ktorým sa stretávam, či už v tom, že akoby musím dojčenie na požiadanie neustále obhajovať, donekonečna opakovať, že nie, nemáme cumlík, áno, ponúknem jej prsko aj keď papala pred pol hodinou, nie, nepozerám na hodiny a nedodržiavame ani troj, ani dvojhodinové intervaly a pod. Zvlášť absolútna nepodpora niektorých členov najbližšieho okolia (napr. mamy) je ozaj vyčerpávajúca a často zraňujúca.

trochu sme sa rozpísali aj v tejto téme: viewtopic.php?f=16&t=274

1. Dojčenie mi rýchlejšie pomohlo prijať malého (mala som neplánovanú sekciu v celkovej anestéze). Pomohlo mi veriť v samú seba a v to, že moje dieťa nepotrebuje takmer nič len našu lásku, teplú náruč a cicik.
Pomohlo mi zamerať sa na dieťa a pochopiť, že deti (pre mňa) vypĺňajú a budú vypĺňať 2/3 môjho života.
Stále nové "levely" v dojčení mi pomohli úspešne zamestnať myseľ, takže som celkom úspešne zvládla aj deštruktívne myšlienky typu: mám mastnú hlavu, vyzerám strašne, dávno som si nekúpila žiadnu novú handru, som nepríťažlivá a nie som sexi, moje prsia sú už len bufety... sexuálny život... aký ???? a pod. heh
Ďalej si myslím, že vďaka dojčeniu mám veľmi spokojné dieťatko, ktoré takmer vôbec neplače. Zatiaľ nebol ani raz chorý (len mierne soplíky), kojenie je pre mňa pohodlné, mám stále pri sebe teplé mliečko, takže od začiatku sme mohli behať kam nás napadlo.
2. pre mňa nie sú žiadne nevýhody
3. Pre mňa sú najťažšie noci, stále si neviem zvyknúť, že v noci sa pri mne malý vrtí ako vretenička a neviem koľko krát precitnem, že sa ráno cítim ako keby ma prešiel tank. V tomto ma zvykne utešiť moja sestra, ktorá kojila vyše 2 rokov a tvrdila, že sa za 2 roky poriadne nevyspala ale nikdy by nemenila.. a vždy povie, že by kojila aj dlhšie. Ťažký bol pre mňa aj začiatok po zlých radách v nemocnici a vyše hodinové kojenia, ktoré som sa musela naučiť si vychutnať ))
Ďalej je pre mňa ťažké nepochopenie okolia keď poviem, že chcem kojiť dlhodobo. Moja svokra ako na mňa vždy zagáni keď malému po príkrme u nej ponúknem aj prsník, doktorka, ktorá je síce pro-kojaca ale vždy ma poučí úplne zlými radami (Keď mal a aj má malý soor tak mi radila kojiť cez klobúčiky alebo si odsávať ) Obchody v ktorých nie je miestnosť na kojenie, moja mama čo mi furt vyvoláva či som už kúpila to francúzke mlieko, známa ktorá chce plánovane kojiť iba do jedného roka, no a posledné čo ma niekedy desí (aj keď tuším Klemka o tom písala, že to nemá s tým veľký súvis) je, že si budem kolenami obkopávať prsia... keď definitívne dokojím môj kopec detí čo plánujem hehe

1. Pre mna je hlavne pozitivum vedomie, ze moje dieta dostava to najlepsie, to co je prenho prirodzene a spravne. Milujem ten pocit blizkosti pri dojceni a som rada, ze malej vytvaram vo svojej naruci zazemie a istotu, miesto kde sa moze citit bezpecne a prijemne. Dojcenie pomaha aj mojmu materskemu instinktu, povzbudzuje ma a dodava sebavedomie, ze ja som pre svoje dieta ta najdolezitejsia osoba na svete. Mliecko je vzdy po ruke, netreba nic chystat, sterilizovat a zohrievat - je to pohodlne a zadarmo..
Co sa pozitiv pre malu tyka, to ukaze az cas, lebo zatial mame iba 4 mesiace a svet sa zatial este prevazne toci okolo prsnika . Vsetci ludia ale zasnu ked sme na prechadzke, ze sa na nich mala furt usmieva, este s takym prekvapenim to povedia.., takze ci uz to pripisat dojceniu alebo jej povahe, spokojne babo teda sme

2. Dojcenie nevyhody nema, priroda to tak zariadila. Ale to by sme neboli my ludia, aby sme do prirody nezasahovali, takze vsetky akoby nevyhody su podla mna spojene so spolocenskymi normami, ktore sme si my ludia vymysleli. Tak napriklad, pre mna bol zo zaciatku problem, ze som chodila furt s prsom vonku, snazila sa dojcit nejak nenapadne aby nebodaj nebolo nieco vidno. Teraz uz mi to ani nepride! Vytiahnem prso uz vsade . Najviac som sa bala ako to zvladnem pred sefom, lebo on sa za kazdou suknou otoci a rad komentuje, ale v dobrom, jemu sa proste kazda paci . Ale sme to zvladli v pohode, ja som sa s tym vyrovnala a mam asi taky stav, ktory je na mne vidno, ze si nikto ani nedovoli pipnut (by skusili ). Podobne je to aj s ostatnymi vecami, ktore nase okolie furt riesi, lebo normou je cumlik a flasa, tak ten kazdodenny boj by sme mohli nazvat nevyhodou, ja radsej pouzivam slovo vyzva .

3. Zaciatky boli narocne, kym som sa vymanila z nejakych povrchnych predstav o dojceni. Teraz povazujem za narocne, ze som jedina, ktora moze svoje dieta nakrmit, ale aj to len preto, ze sa musim vratit prilis skoro do prace. Za to dojcenie nemoze, ze sme si to takto vymysleli.
Taktiez sa mi zda, ze popri dojceni to maju o nieco tazsie oteckovia, lebo akoby neboli potrebni tych prvych par mesiacov a tazsie si vytvoria s dietatkom vztah. Moj muz to dost tazko nesie. Malu zboznuje, ale ked ju ma na rukach a ona si donho zacne trieskat hlavu (ze hlada prsko), tak je cely nestastny, ze mi ju musi dat, a ze ju nedokaze sam uspat alebo ukludnit tak ako ja.

1 rozmyšlam a rozmyšlam ako tu napisať svoj pohlad na tuto otazku... Ake pozitiva? Oproti UM? Mne to pride ako porovnavať prirodzene otehotnenie s Umelym oplodnenim. Nikto sa nezamyšla nad tym ake pozitiva mu prinieslo to že prirodzene otehotnel.... PREto ma nejako zvlašť nehnevaju argumety ako po roku už mliečko pre dieťa nema vyznam a bla bla. LEbo nedojčim kvôli všetkym tym plusom ktore tam určite su, ale preto lebo sa nad inymi alternativami ani nezamyšlam, a jednoducho je to pre mna a pre moje dieťa absolutne prirodzene a až keby som z nejakeho dôvodu nedojčila by som sa zamyšlala nad tym o čo ja a moje dieťa prichadzame.

2 nevyhody určite nie. Možno len ja sa viac bojim o seba aby som neochorela tak že by som musela uživať nejake silne lieky.. Tiež že sa bojim vypiť si a tiež rozmyšlam nad tym kym do seba šupnem nejaky liek alebo niečo čo by sa mohlo dostať do mliečka

3 moje dojčenie je od začiatku viacmenej bezproblemove, až na nejaku tu mykozu bradaviek či zapalu prsnika, čo nikdy nebola dlhodoba zaležitosť. Takže patrim k tym šťastným ženam, ktorym to šlo vcelku bez nejakych väčšich ťažkostí

Vejula, bingo! Dojčenie nemá žiadne výhody. Akonáhle začneme o ňom uvažovať takto, jasne dokazujeme to, že uvažujeme štýlom, že dojčenie nie je norma. "Dojčenie má výhodu v tom, že dojčené dieťa bude menej choré" - oproti komu? Dojčené deti sú normálne choré. Ak chceme hovoriť o dojčení ako o norme, treba logiku otočiť naopak - dojčím preto, že nedojčenie spôsobuje, že dieťa môže častejšie trpieť chorobami, atď.
Dojčenie je jednoducho jediný normálny a správny spôsob výživy a starostlivosti o dieťa. A to tak ako v prvých pár mesiacoch, tak aj v ďalších rokoch. Všetko ostatné oproti tomu prináša len riziká, často mimoriadne závažné. Od dojčenia nemôžeme očakávať nič viac nič menej, len to, že sa naše deti budú prostredníctvom dojčenia vyvíjať tak, ako sa majú. Je dobré sa rozprávať s ostatnými mamičkami a riešiť dojčenie, ale najmä preto, že dojčenie nie je norma a často matky nevedia, čo očakávať, ako to má vyzerať a čo vlastne je normálne. Aj preto som rada, že Annag tu túto tému otvorila. Občas si potrebujeme aj na niečo, čo je úplne normálne zanadávať a posťažovať sa, prípadne sa pochváliť s nejakým úspechom, a nedostať automaticky odporúčanie "tak odstav, čo sa trápiš".

1. Ja, keď som po pôrode zistila, aké je dojčenie super, už som sa ho nechcela vzdať. T. z.: ja som taký lenivý tvor. A dojčenie pre mňa znamenalo vtedy niečo, čo je jednoduché. Žiadne sterilizovanie fliaš, žiadne zarábanie UM. Žiadny strach, či dám dieťaťu dostatok mlieka, alebo veľa. Proste to bolo jednoduché, my sme nemali nejaké strašné problémy s prisatím, iba v pôrodnici. Proste som vedela, že dieťa vypije koľko samé uzná za vhodné, a šlo to. DOvtedy som pri predstave starostlivosti o dieťa mala v hlave obraz s flašou v ruke. A to bolo pre mňa niečo zložité. Postupom času, keď som zistila, že nebudem dojčiť len tri mesiace, ako všetky ženy v mojej rodine, sa mi otvorila úžasná cesta. Už ani neviem ako som sa pomaly dopracovala ku všetkým pozitívam, ktoré dojčenie prináša. Naučili sme sa dojčiť po ležiačky a to prinieslo prvé prespané noci . A tak to šlo pomaly. Keďže som mladá mamička, mala som v sebe niečo, čo mi nahováralo, že som v nevýhode oproti starším mamičkám. Akokeby vek hral úlohu v tom, ako sa vie žena postarať o dieťa. A tak mi dojčenie dodávalo pocit, že som dobrá matka, a nech sa do mňa skúsi nejaká staršia ozvať! A ešte stále ten pocit mám, že i napriek veku, som to tak super zvládla a zvolila si túto cestu. Teraz, keď už má drobec rôčik, je pre nás dojčenie takým obdobím lásky Keď si unavení lahneme, on vylezie na mňa a ťahá si, cítim sa normálne povznesene a super ... Alebo keď ho ráno nájdem, ako mi leží na ruke a tak tak isto ....
A po čase, keď som pochopila, že dojčenie je jediná prirodzená cesta ako živiť a spôsob lásky pre dieťa, nie je o čom.... Za nič na svete by som nemenila

2. Teraz možno vyznie, že som pri prvej otázke lenbľabotala do vetra, ale verte že nie je to tak...len sa priznám, že občas mám nerv, keď musim vecer 5x vstat od PC, a uspavat maleho...ale to nie je vina dojcenia,ale mojej zavislotsti na PC....hm, alebo ked nieco varim, a musim odbiehat k malemu...ja si neviem zadelit cas

hm..a mam fobiu z toho, ak by sa stalo nieco, zeby som nemohla dojcit...napriklad by som musela ist do nemocnice, alebo maly by musel ist do nemocnice, a museli by sme byt odluceni....ja by som to uz neprezila....takze sa bojim,ze sa mi nieco stane....v rodine mi vycitaju, ze je na mna maly tak naviazany, ze mu tym az ublizujem, ze co ak umriem?? co potom?? ono to nie je nevyhoda v pravom slova zmysle, ale neviem no, ako to mam nazvat ak je vdaka dojceniu dieta priputane len k matke...ja viem,ze je aj otec,ale ten mu prsnik neda....

3. Čo je / bolo ťažké...Tak u nás prvé dni, nevedela som malého prisať, keďže pôrod bol katastrofálny...a taktiež poloha+ zavinovačka...Potom nám to už šlo celkom...chvalabohu, že som nesiahla po UM, nikdy....podľa mňa sú ťažké tie problémy, ktoré môžu nastať, a ak ich mamička nevie vyriešiť.... napriíklad, keď sme bojovali s candidou, to boli hrozné dni....

a pre mňa je ešte ťažké dojčenie na verejnosti.. manžel mi to nedovolí

1. Výhody sú jasne vyššiepopísané.
2. Nevýhody- no taká relatívna nevýhoda- prechod 8.-9. mesiac, čas kedy dieťa zje už takmer všetko, všetko mu chutí a teda zje aj relatívne veľa, no žiaľ nie je kontrolovateľné množstvo vypitého mliečka z prsníka, preto si myslím, že v tomto čase sa často znižuje tvorba mieka a teda sa veľa detí začína spontánne odstavovať, preto je nevyhnutné tú dobu postrehnúť a pracovať a zvýšení mliekotvorby a potom je to už super, lebo dieťa sa stáva akoby závislým, napriek ostatným príkrmom.
3. Tiež horepopísané- také nepochopenie okolia - dojčenie na požiadanie.

klemka velmi pekne si to napisala asi tak pochopitelnejšie ako ja, ja sa totiž neviem normalne vyjadriť a a len hladam slova... PRoste pocity sa velmi ťažko vyjadruju ked to ani nieje nič konkretne. Ty si to velmi pekne zhrnula. Ja totiž by som musela poprieť samu seba svoje tužby, keby mi niekto povedal že musim prikrmovať flaškou alebo nedajbože krmiť len flaškou. Ked mal maly reflux a baby povedali že ked to poviem lekarke tak mi da nejaky nutriton čo sa dava pred dojčenim, radšej som s tym ani nevyrukovala pred lekarkou..... Ako pre mna by to bol strašny zasah do toho prirodzeneho bytia mna a mojho synčeka. KEd mi sestričky povedali že klobučiky použiť lebo mam ploche bradavky a tvrde prsia raz som to skusila v nemocnici na par sekund radšej som to hned zahodila so slovami že maly cez to piť nevie... vyhovorka to bola. mne to bolo odporne neosobne. Možno by sa cez to aj prisal, ale ved to uplne stratilo celu prirodzenosť, nejaky silikon aby spajal mna a moje dieťa??? To teda nie. Nevedela som nič o tom ako to može pokaziť prisatie a podobne prakticke negativa klobučika, len mi to bolo odporne a nechapala som ako si to može moja spolubyvajuca v porodnici chvaliť že ako to super chrani bradavky....
Ale asi už idem trocha mimo temy...

Norika presne to je aj pre mna ťažšie, že sa viac bojim o seba a svoje zdravie, ako aj ty ale to asi musi isť ruka v ruke, ten strach o to o čo sa oplati bať...

Vejula, rozdiel medzi nami je v tom, že ja musím argumentovať mamičkám, nestačí byť presvedčená o tom, že dojčenie je fajn, bohužiaľ treba mať celú plejádu argumentov, stanovísk a tvrdení. A preto to možno viem podať "pochopiteľnejšie". Mňa zase veľmi teší, že aj "bežná mamička", ako napr. Ty, to takto cíti, ak je naklonená dojčeniu, možno nevie použiť tieto isté slová, ale to je jedno, podstatné je, že ten všeobecný pocit je rovnaký.
Je dôležité, aby ľudia, ktorí o dojčení rozprávajú mamičkám a snažia sa postupne zaviesť ako normu dojčenie, nepodkopávali svoju dobre mienenú snahu o zlepšenie situácie tým, že budú predostierať výhody dojčenia. Pretože to v konečnom dôsledku robí medvediu službu dojčeniu. Používanie vyjadrení ako "lepšie", "zdravšie", "šikovnejšie", "menej toho alebo viac onoho vďaka dojčeniu" znamená, že hovoríme o akejsi norme (fľaši s UM) a od toho, ak chceme mať niečo naviac, treba dojčiť. To vedie mamičku, ktorá je v situácii riešenia problému s dojčením, najmä vážnejšieho, ktorý si vyžaduje, aby veľa vecí zmenila, pár týždňov zápasila s cievkou, či odsávala a k tomu bojovala s plačom a nespokojnosťou bábätka a pod., k rozmýšľaniu, že norma stačí, že nepotrebuje niečo "navyše", pretože keby to išlo ľahko, veľmi rada si to vezme, ale ak o to musí ťažko bojovať, stačí priemer, normálne, netreba "bonus". Ak zmeníme rétoriku na to, že norma je dojčenie, vyzerá to úplne inak. Naša argumentácia sa musí odvíjať od normy - ak je normou nefajčiť, povieme, že fajčiari bývajú častejšie chorí, alebo "ak zvýšime príjem kyseliny listovej v tehotenstve, znížime pravdepodobnosť vzniku určitých vývojových chýb bábätka". A preto, že dojčenie je norma, dojčené deti nie sú zdravšie, ale deti, ktoré nie sú dojčené sú častejšie choré a častejšie závažne choré. Stolica dojčeného dieťaťa nie je príjemnejšia, lebo menej páchne - kŕmenie náhradnou výživou spôsobuje abnormálny a nepríjemný zápach stolice dieťaťa, ktorý je dôsledkom tráviacich problémov, ktoré dieťa po požití umelej výživy má.

[quote] od Anna » 29 Sep 2011, 21:48
2. Nevýhody- no taká relatívna nevýhoda- prechod 8.-9. mesiac, čas kedy dieťa zje už takmer všetko, všetko mu chutí a teda zje aj relatívne veľa, no žiaľ nie je kontrolovateľné množstvo vypitého mliečka z prsníka, preto si myslím, že v tomto čase sa často znižuje tvorba mieka a teda sa veľa detí začína spontánne odstavovať, preto je nevyhnutné tú dobu postrehnúť a pracovať a zvýšení mliekotvorby a potom je to už super, lebo dieťa sa stáva akoby závislým, napriek ostatným príkrmom.quote]
Anka, nevýhodu dojčenia je, že žijeme v spoločnosti, kde dojčenie nie je normou. Na štýle, akým zavádzame príkrmy to je takisto skvele vidieť, je to jedna z najvypuklejších oblastí, kde sa do dojčenia neskutočne "montujeme". To, čo si popísala, nie je normálny vývoj prikrmovania pri dojčení. A pokles tvorby mlieka, ktorý je skutočne možný pri takomto vývoji, aký si uviedla, nie je normálnou súčasťou dojčenia a nevýhodou, ktorej sa treba obávať. Dá sa tomu predísť. V prvom rade tým, že do obdobia prikrmovania budeme vstupovať s bezproblémovým dojčením na požiadanie a dieťa bude zvyknuté využívať rôzne funkcie dojčenia. A následne tým, že keď začneme prikrmovať, dojčenie nijako neobmedzíme ani neovplyvníme - dieťa sa bude dojčiť naďalej veľmi podobne, ako sa dojčilo v čase výlučného dojčenia. Takisto ponúkanie príkrmov sa u nás nerobí vhodne - dieťa by sme nemali tlačiť jedlom, ale ono samo by si malo naberať a skúšať jedlo. Takto dieťa určite v deviatom mesiaci nezje toľko potravy, ako bežne vidíme - v deviatom mesiaci u nás bábätká bežne jedávajú tri príkrmy denne veľkého množstva. Samozrejme, že tvorba mlieka na to zareaguje. Ale tvorba mlieka nie je navine. Tá sa len prispôsobuje momentálnym okolnostiam. A samozrejme, že dieťa môže zareagovať na zníženie tvorby mlieka, najmä na to, čo sa pri zníženej tvorbe mlieka prejaví ako prvé - zníženie toku mlieka. Môže sa v reakcii na túto zmenu začať odmietať prisávať, úplne alebo čiastočne a časom sa celkom odstaviť. Ale ide o presne tú istú situáciu, ako keď toto urobí napr. trojmesačné dieťa, ktorého matke sa postupne znižuje tvorba mlieka napr. v dôsledku používania cumlíka. Rozdiel je, že naša norma je, že trojmesačné dieťa by sa ešte "malo dojčiť", takže mnohé matky sa toto snažia riešiť, kdežto v prípade 9-mesačného dieťaťa si často povieme - už si naplnilo potrebu dojčenia, spontánne sa odstavilo. To vôbec nie je pravda. Dá sa s tým pracovať a ešte lepšie - dá sa tomu úplne predísť.

klemka maš pravdu. ale mne to pride ake prišerne že ženy potrebuju nejake argumenty na to aby dojčili. To už je aka zdegenerovana spoločnosť ked ženy necitia tužbu po dojčeni prirodzene, a musia najprv počuť ake nevyhody ma podavanie UM.... Nechapem ako možu byť takto potlačene tie prirodzene inštinkty ktore su podla mna v ludoch zakodovane. Ja neviem ale pride mi to všetko postavene na hlavu.. A to nie len v dojčeni

Klemka určite máš pravdu, že do detí tlačíme jedlo, je to ozaj tak....môj syn je ten typ, čo zje kľudne dve lyžičky a potom za ním beháš...takže raňajky má hodinu....desiatu vynecháva úplne, z obeda opäť zopár lyžíc/ podľa toho či mu chutí...ale nedávam alternatívy/, no a na olovrant na ihrisku by jedol všetko, takže musím baliť aspoň niečo, ináč ho nakrŕmia mamičky ostatných detí všeličím /fakt sa to nedá furt ustrážiť/...večera podobne ako obed...takže sa obávam jeho priberania/ v 15 mes. má 9 kg/.Obávam sa hlavne preto, že po 5. mes. sme prežili skutočný problém s priberaním- za dva mesiace pribral 70g, ja som si to nevšimla, lebo štíhly bol stále, ale pediatrička sa zľakla...babätko sa začalo kukať okolo a prestalo jesť...to je nevýhoda takých všímavých detičiek, ale chvalabohu sme sa z toho dostali a napriek tomu ma moja pediatrička a tiež gastroenterologička podporili v dojčení/ priam prinútili opäť k dojčeniu, pričom v tom čase bola skúška dojčenia na váhe asi 30 ML a ja zo zúfalosti som prosila o UM, lebo by som aspoň videla koľko vypije.../, všetko sa rozbehlo opäť, prsníky sa mi nalievali ako po pôrode, ale strach z dostatočného množstva vypitého mliečka ostal....aj kvôli tomu, že úplne odmieta mliečne výrobky, takže jeme veľa strukovín....preto som si všimla, že ten prechod 8.-9. mesiac mu fakt chutili príkrmy, prsník nemusel, takže som začala konať...no a teraz je to opačne, prsník furt a jedlo ne ne ne...

vejula: toto si myslím, že nevieš precítiť.. takže na môj vkus si sa vyjadrila tvrdo. Tvoja mama Vás dojčila, a ty si už bola veľká keď ešte dojčila tvojho brata. Sama si niekde písala, že je to správne, tak si to cítila.. takže si nepochybovala ani len na sekundu. Vedela si ako na to.
Avšak ja som nemala žiadnu podporu z môjho okolia aby ma podporovali vydržať v dojčení. Plno nesprávnych a zavadzajúcich informácií hneď po pôrode. Matka mi každý deň volala aby som malého netrápila a nenechala ho hladovať a kúpila mu Francúzke mlieko Začiatky boli ťažké.. a keby som nespoznala novú kamarátku ktorá tiež dojčí a nevolala si laktačnú tak dnes nedojčím. Po traumatickom pôrode a popôrodnej depresií som veru necítila žiadnu extra veľkú túžbu dojčiť. Dojčiť som sa musela naučiť.. ale viem si predstaviť, že keby mám takú možnosť ako ty, tak toto vôbec nemusím riešiť. Tlak okolia a nepodržanie v takomto krehkom obdobií po pôrode môže veľmi ľahko viesť k tomu, že žena si nevie rady a hlavne po nátlaku okolia, ponúkne fľašu s UM.
Nežijeme v komunitách a vo viacgeneračných rodinách pokope. Veľa matiek je "separovaných" sú veľmi osamotené.
a vejula myslím, že to či matka prehrá svoj vlastný boj s tým či bude dojčiť alebo nie.. nezáleží len od toho či vie aké má UM nevýhody. Aj žena, ktorá v tehotenstve sa naladila, že bude dojčiť aj keby sekery padali, a vie aké nevýhody má UM, po veľmi traumatickom pôrode, psychickom vyčerpaní prvé týždne... a nesprávneho navádzania okolia.. UM ponúkne a vyjadrí sa, že prvý krát od pôrodu vidí usmiate dieťa. Viem to, lebo teraz sa to deje kamarátke.

gabika suhlasim s tebou. Ja si az teraz uvedomujem ako velmi ma inspirovala moja byvala svagrina v dojceni. Nikdy sa neostychala. Vytiahla prso hocikde. Bolo to krasne sledovat ich. Vzivote som nevidela nikoho dojcit na vlastne oci. Pocas mojho tehu a po porode sme neboli v kontakte, pretoze vztahy boli narusene tym, ze sa moj brat a ona po vzajomnej dohode rozisli. Teraz som ju kontaktovala po roku a pol a chcem jej za to strasne podakovat. Ked som este nebola mama, tak sa mi zdala prehnane alternativna. Porod doma, BKM, latkovky, ziadne ockovanie, vnimave rodicovstvo, permakultura, atd. Neodsudzovala som ju za to, ale respektovala. No zaroven som si vravela, ze ja nebudem taka "prehnana". Dnes si uvedomujem, ze keby nebolo jej, tak by som nebojovala tak o dojcenie ako som bojovala. Kebyze, nevidim na vlastne oci tu nadheru, ten vztah matky a dietata, to samotne dojcenie tak bezproblemov dam malemu flasu s UM. Len ja som o to caro, kt. som videla nechcela prist ani za svet. Ten obraz som mala stale pred ocami a vdaka nemu som zatla zuby a pretrpeli sme anemiu,hlad, abstaky po dudliku, krmenie cievkou. Koli problemom s mojim dojcenim som sa nemohla stat nieco medzi alternativnou a teda prehnanou mamickou a nieco medzi mamickou dnesnej doby. Musela som si vybrat a vybrala som sa vnimavou vychovou, bez dudla, s nosenim, spanim v spolocnej posteli. Vsetko toto ovplyvnuje uspesne dojcenie. Vdaka tomuto povedzme extremnemu vyberu (z pohladu spolocnosti) docim bez problemov, bez strajkov, bez zapalov. Moje dieta sa ukludnilo, pretoze mi plne doveruje. Dnes som rovnaka ako moja ex svagrina i ked som taka nechcela byt! Chcela som len velmi dojcit,len pretoze som videla dojcit blizkeho cloveka. Dojcenie sa neda nanutit! Da sa nim iba inspirovat.

gabika tak prepač ak ťa moj prispevok urazil. Vôbec som si nemyslelaže by som mohla niekoho mojim prispevkom poburiť. Ja nie som ten typ že by som podporovala dojčenie nejakym nasilnym spôsobom. LEn sa zamyšlam nad tym či je to normalne ked žena prirodzene nepocituje tužbu svoje dieťa dojčiť... Ak ano tak potom sa ospravedlnujem za svoju uvahu. Fakt nechcem v nikom vyvolať nejake negativne pocity. Ved je to každeho vec, ja to citim takto, ked to niekto tak neciti nejdem ho za to ukrižovať... Ja sa len zamyšlam, ale asi si už radšej moje myšlienkove pochody budem nechavať pre seba.Zrejme fakt nemam cit na to vyselektovať čo je vhodne a čo je už nejake odsudzujuce. Ešte raz prepač vôbec to nebol moj umysel

vejula, ja v podstate chapem, co si chcela povedat a suhlasim aj s tebou. Zhodneme sa na tom, ze spolocenska myslenie je chore. Otazka je: co robit preto, aby to bolo lepsie?Podla mna na verejnosti a ist prikladom. To dokazem urobit!
A uplne super by bolo, kebyze o laktacne kurzy od mamily ziadali samotne nemocnice.

vdaka lenkaa... fakt som nikoho nechcela nahnevať

vejula a hlavne si nenechavaj svoje myslienkove pochody pre seba! Ved na to je toto forum urcene, aby sme si vymienali myslienky Obcas sa stane nedorozumenie, ale to je aj dan virtualnej komunikacii, ktora nikdy nie je uplna. Nevidime mimiku, gesta, nepocujeme ton hlasu, cele je to okliestene a moze vyzniet uplne inak, ako bolo myslene.

vejula, mna na tomto fore este ziaden koment nenahneval Ja som v podstate chcela len vyzdvihnut, to ake je pre samotne dojcenie dolezite vidiet niekoho dojcit na vlastne oci ! A luciole ma pravdu! Pis dalej! Kde inde sa vyventilujes?

luciole lenkaa dakujem za pochopenie a povzbudenie. PResne ako pišete je tu ta nevyhoda že slova možu uplne inak vyznieť ked nevidiš ako sa ten človek pri tom tvari.. Ja som asi zvyknuta napisať niečo hr hr bez toho aby som to poobracala z viacerych stran a popremyšlala ako to kto može pochopiť. Velmi rada diskutujem a rada si aj vymenim nazor. LEbo sme predsa ludia a forum je aj o tom, nielen si natierať madove fuzy okolo pusy. To ma odradilo z jedneho ineho fora, kde sa to začina ťahať takym smerom že ak nejdeš s davom a otvoriš si usta tak ťa radšej blokujeme :-S

vejula: ale ba ja som rada, že si napísala čo si myslíš... lebo tým pádom by sme tu nediskutovali ale viedli jednostranné monológi . Ja sa neurážam ani nehnevám, len si myslím, že popôrodná depresia ako napr. u mňa zapríčinila, že som prvé týždne necítila žiadnu túžbu dojčiť a nemyslím si, že som jediná.
Samozrejme keď som sa konečne naladila na dieťatko tak cca. po 1 - 2 mesiacoch tak som si už ani nič iné nevedela predstaviť.
Keď som prišla z nemocnice tak som kúpila na odporúčanie UM (pre istotu). V prvých týždňoch mi stále chodila po rozume, spoliehala som sa na ňu ako na tajnú zbraň, a zároveň som sa jej bála čo i len dotknúť lebo to pre mňa znamenalo, že by som obrovsky zlyhala. Až keď som sa konečne prestala každého pýtať ako a začala som počúvať svoje dieťa, nabrala som sebavedomie, že nepotrebujem nič len dojčiť. Teraz sa to deje kamarátke. Po pôrode mala celkovú narkózu kvôli šitiu a to prijatie je ťažšie. Mne sa zdá podľa tvojho príspevku, že odsudzuješ mamičky čo nemajú túžbu dojčiť svoje detičky. Ale to ide ruka v ruke s ťažkým začiatkom, s traumou po pôrode (zásahy do pôrodu, neplánované sekcie v celkovej narkóze) s následným neskorším prijatím, so zlými radami z pôrodnice, s nátlakom okolia atď.

1. Aké pozitíva Vám a Vášmu bábätku dojčenie prinieslo ?
Sara je spokojnejsia ako nedojcene deti, kedze ma svoje mliecko stale pripravene a nemusi cakat, kym jej ho namiesam. Je stale poruke. Mozeme hocikam s manzelom ist a nemusime sa stresovat s tym, ze by sme nemali pre nu vodicku. Vdaka dojceniu nebola chora, aj ked sme s manzelom mali stale nejake virozy.
Pozitivum je uspavanie a upokojovanie prsnikom. Flasou by sa to urcite nedalo.
Dojcenie nam usetrilo vela penazi.

2. Aké nevýhody má podľa Vás dojčenie?
Nevyhodou je zavislost dojceneho dietata na matke. Nemozem od nej nikam odist. Vlastne ani nechcem. Aspon mam vyhovorku, preco musim byt stale s nou.

3. Čo bolo, resp. je na dojčení podľa Vás ťažké, náročné?
Narocne boli prve dni, ked som nemala mlieko.
Neprijemne bolo vytekanie mlieka z prsnikov hlavne pocas spanku.
Narocne je bojovat s ludmi co nikdy nedojcili, stale sa snazia do mojho dojcenia nejako zasahovat a hlavne davat mudre rady.
Najhorsie pre nas bolo, ked Sara prestala mat zaujem o prsnik a zacala strajkovat.

gabika, tak som rada že sme si to ujasnili. Maš pravdu poporodnu depresiu som chvalabohu nemala. I ked porod vobec nebol podla mojich predstav, zasahy do porodu, hodiny trapenia a nakoniec i tak akutna sekcia. No napriek tomu som po narkoze bola velmi vyrovnana čiže hormony ma nejako obchadzali. Ale videla som aj čitala o poporodnych depresiach takže viem čo to može spôsobiť. No ja som to skôr myslela tak že vela žien sa pri plnom zdravi a vedomi sa rozhodne pre um len kvôli svojej pohodlnosti (babatko perspi celu noc, mamička si može odisť i na dlhšiu dobu) Toto mi pripada take troška proti prirode. Samozrejme depresie su strašne nie len tie poporodne ale celkovo, človeku sa nechce ani žiť nieto ešte dojčiť. Takže takto to bolo myslene, pre vysvetlenie

1. Aké pozitíva Vám a Vášmu bábätku dojčenie prinieslo ?
- pohodlie - nemusím vyvárať fľaše a chystať mlieko - som lenivá a vedomie, že dávam dieťaťu to najlepšie, čo môže byť
- možnosť krásne upokojiť dieťa (aj staršie, keďže stále dojčím vyše dvojročnú dcérku), napríklad užili sme si raz nemocnicu - keď som videla vystresované mamičky, ako prácne utišujú a uspávajú dieťa, tak som bola v siedmom nebi napriek otrasnému prostrediu, ja som si len ležkala, malá si pricucnutá ležkala a ona bola spokojná (hľadela na mňa tým smutným, ale láskyplným pohľadom), ja som bola spokojná (čítala som si, alebo hrala s mobilom), po nemocnici sme si užili aj hnačky a zase materské mlieko bola jediná vec, ktorú mohla konzumovať a vpodstate aj jediná vec, ktorú som do nej dostala
- možnosť vyspať sa - nie je pravda, že len dojčené deti sa budia, v mojom okolí je mnoho príkladov, že aj deti na UM sa budia, kým iné mamičky musia vstať a chystať mlieko - ja spím a dojčím

2. Aké nevýhody má podľa Vás dojčenie?
- prílišná naviazanosť - fakt mám už veľakrát chuť niekam na pár dní vypadnúť, alebo dať malú na prázdniny k babke a mať tak konečne deň, alebo dva len pre seba, ale zase si hovorím, tak rýchlo to ubehne, a zachviľu jej pôjdem na stužkovú, no radšej si ja tých pár rokov ešte užijem, že mám malé "bábätko" a ja som mladá mamička

3. Čo bolo, resp. je na dojčení podľa Vás ťažké, náročné?
- dokopy nič, len prvé dni a týždne, vyladiť sa s dieťaťom na jednu vlnu, potom to už bola ťažká pohoda (aj rastové šprinty sa dajú zvládnuť, vtedy odporúčam sledovať nejaký fakt dlhý seriál na DVD, lebo mamička vtedy nemusí nič robiť, len dojčiť a sledovať seriál ), ale skutočne najzábavnejšie to začalo byť asi po roku, keď už prišli ksichtíky, srandičky, vykladanie nôh kade tade, krkolomné polohy a podobné vilomeniny