Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
08 Júl 2011, 22:51
od luciole
Takmer v každej téme rozoberáme, čo prináša dojčenie dieťatku a v mnohých popri tom aj to, čo pri dojčení cítime/zažívame my mamy. Napadlo mi preto zhrnúť to na jednom mieste a podeliť sa navzájom o to, čo nám dojčenie prináša. Verím, že toho bude veľmi veľa krásneho a hádam poslúži aj ako inšpirácia pre budúce mamičky
No dúfam, že sa podelíme aj o ťažšie, možno vyslovene negatívne pocity, ak také budeme pri dojčení zažívať.
Za seba môžem povedať, že dojčenie mi prináša zatiaľ len samé pozitíva:
- neopísateľne krásny pocit, keď na mňa to moje krásne bábo vyvaľuje očká s prskom v puse, ručičkami si ho drží a nožičkami sa mi opiera o stehná alebo brucho
- presvedčenie, že s mliečkom dostáva to najlepšie, čo môže z hľadiska výživy aj "nevýživy"
- pohodové spanie, lebo zatiaľ nepoznáme "tradičnú" schému: bábo sa rozplače, rozsvietime, vyberieme z postieľky, nakŕmime, prebalíme, utíšime, zhasneme, spíme niekoľkokrát za noc. Hanka spí s nami a v noci sa len preberie, "zafuní" a pomrví sa, dostane prsko, cucne si a spí ďalej, ani neotvorí oči
- schopnosť utíšiť zatiaľ takmer v každej situácii - keď je mrzutá, unavená, zľakla sa, prsko zatiaľ nezabralo len na tzv.večerný plač, kt. mala cca v 2 mesiacoch, no u nás trval 1 večer
- samozrejme mliečko k dispozícii kdekoľvek a kedykoľvek
... na ďalšie si možno ešte spomeniem, resp. pribudnú časom, keďže máme zatiaľ len 4 mesiace
Ale rada by som ešte pridala takú úvahu, ktorá ma viedla k založeniu tejto témy. Pozerala som na malú pri dojčení (viď. prvá odrážka
) a rozmýšľala som o nás, čo sa stretávame na tomto fóre, všetky tak pro-dojčiaco naladené, bojujeme za dojčenie, za každú cenu prekonávame všetky problémy, užívame si to...že ako to, že "iné" mamy si to tak neužívajú. Najmä tie, čo zažili aspoň chvíľu dojčenie, necítili to, čo my? Pocity súvisia s vylučovaním hormónov, im sa nevylučovali? Prečo sa mnohé mamy snažia dojčenia zbaviť, čím sa líšime? Mňa osobne dojčenie dojíma, prežívam obrovskú lásku k môjmu dieťatku, ozaj si ho užívam a z mnohých príspevkov na tomto fóre súdim, že aj iné mamy tu prežívajú to isté. Ak by som musela predčasne skončiť, bola by som hrozne, hrozne nešťastná. Tak prečo sa ženy dobrovoľne vzdávajú toho krásneho, čo dojčenie prináša?
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
09 Júl 2011, 00:01
od Norika
ako uz bolo mnoho krat povedane: nedojci jedna matka, dojci cela spolocnost....takto ti teda odpoviem na poslednu otazku....zeny nemaju vzor v dojceni....stretavaju sa s rovnakymi problemami, s akymi sa stretla nejedna z nas uspesne dojciacich, no vyberaju si riesenia, ktora vymyslela tato spolocnost...tym chcem povedat, ze zeny ktore chceli a planovali dojcit s tym skoncili preto, lebo si zvolili zlu cestu,ako tie problemy vyriesit....tot je silna reklama a propaganda UM, nedojciace zeny v rodine, atd...to je moj nazor....
a k tomu este jedna vec, ze dojcenie by mohlo byt pre kazdu zenu krasne uz od zaciatku, ak by sa vsetko robilo tak,ako to nariadila priroda....ak by sa rodilo tak, ako sa ma, ak by sa robilo po porode to co sa ma...prve prisatie, neustaly kontakt skin to skin, atd...zeny by tak nemuseli riesit ziadne problemy, lebo by ani ziadne v drvivej väčšine nenastali.....no kedze zasahujeme do prirody uz pocas porodu, vytvara sa retazec.....
a co mne dojcenie prinasa??
tak zacnem od zaciatku....este ked som sa nan moc nezameriavala, bola som len partyzdnova mamicka
, dojcenie mi prinasalo utechu v tom, ze nemusim sa babrat s UM...ja som hrozne lenivy clovek, a ked som zistila, ake je dojcenie jednoduche, chcela som sa za kazdu cenu vyhnut UM, ani som nevedela, ako steriilizovat flase, ake UM, no nechcelo sa mi s tym brabat
totiz, to bolo este v case, ked som predpokladala, ako my sestry povedali, ze v 3 mesiacoch nebudem mat mlieko....no potom som zistila, ze to samozrejme nie je pravda....stacilo mi uvedomit si, ze MM je dokonale, a tak som uz nic neriesila....nechala som to na prirodu..cele dojcenie....teraz mi je aj hlupe rozpisovat, v com je pre mna dojcenie dobre.....pretoze dojcenie NIE JE dobre.....teraz to uz viem, aj som na to bola upozornena
...dojcenie je NORMALNY a jediny normalny sposob vyzivy a kontaktu matky s dietatom....
je normalne, ze sa v noci dojcime, a ze sa pri tom aj normalne vyspim
lebo je to tak, a tak to aj ma byt....
je normalne, ze mam pokojne a spokojne dieta.....lebo tak to ma dojcenie aj zariadit....
takze pre mna dojcenie znamena nieco, na co sa mozem spolahnut, a viem, ze tym nic nepobabrem...lebo ako mlada maminka som mala samozrejme ze velky strach, nic som nevedela....vsetko nove, co som sa musela chytro naucit, bolo pre mna tazke, napriklad latkove plienky
ale v dojceni, vzdy som sa dozvedela jednu vec, a hned mi padol kamen zo srdca...napriklad dojcenie na poziadanie...nemusela som sa trapit nejakym casovanim /aj ked to som ja nikdy nerobila/, a uplne nakoniec dodam, ze ako dojciaca mamicka som ziskala velku sebadoveru, ze som dobra matka....tym nechcem povedat, ze tie mamicky co nedojcia, su zle, ale viem, ze JA som to spravila ozaj dobre, ked som sa dala tvrdohlavo na dojcenie, a som na seba pravom hrda! takze aj ked som clovek dost labilny a bojazlivy, co sa tyka vychovy deti, dokazala by som sa vklude obhajit a stat si za svojim.....toto dalo dojcenie mne
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
09 Júl 2011, 08:14
od tamoulik
Aby som sa nevyhla teme, mne dojcenie prinasa uzasnu satisfakciu, ked vidim, ako vytahujem tricko a maly az pisti od radosti, otvara usta a rukami sa natahuje za prsnikom, ked sa pricucne a slastne na mna pozera poprotim ako sa dojci, pribera nadmieru, ako si vytvarame pevne puto medzi nami, je to iba nasa chvilka a s nikym inym sa o to nedelime, mozno trochu egoisticke a na tie chvile niekedy ziarli aj manzel a samozrejme je to strasne pohodlne, v noci sa pri mne zacne mrvit, ja sa len otocim, drobec sa pricucne, niekedy ani neviem, kedy pusti, dokonca niekedy ani neviem, ze som dojcila a malokedy viem povedat, kolkokrat Samko v noci papal. A cez den mozeme ist kamkolvek, na akokolvek dlho, nic nepotrebujem okrem plienok a nahradneho oblecenie, no proste absolutna sloboda.
A teraz Luciole k tomu, preco niektore mamicky nedojcia. Asi to bude dlhsia uvaha a skor vlastne skusenosti. Ked sa mi narodil v 2008 prvy syn, mala som vsetko nastudovane o tehotenstve, porode, ale nic o dojceni, brala som to ako uplnu samozrejmost (aj ked nikto v rodine dlho nedojcil), ved mam velke prsia, tak mlieka bude aj na rozdavanie. Nikdy som nepocula o LP, dlhodobom dojceni atd. Rodila som s epiduralkou, maly bol spavy, nevedel sa prisat, sice sa to s pomocou nejako podarilo, ale uz druhy den som mala krvave bradavky, mlieko sa rozbehlo az na 4. den, ale dojcila som. Tomasko bol dost placlive dieta a pripisovali sme to tomu, ze vecer mam uz malo mlieka, tak UM bolo pre istotu kupene (nastastie mu nikdy nechutilo a nechcel ho) a cumlik na dennom poriadku. Coskoro sa mi pod jednou bradavkou spravila hrcka, na ktoru sa mi nevedel prisat, tak som si 5 mesiacov mlieko z jedneho prsnika odsavala a davala mu z flase, z druheho dojcila. Az ked mal pol roka, sa konecne chytil a hrcku mi sam vytiahol. Na klobuciky sa mi nikdy nechcel chytit, skusala som aj tie. Uzila som si niekolkokrat upchate mliekovody so zapalom a teplotami, vzdy som to nejako sama rozchodila. Bradavky boli krvave skoro tri tyzdne, niekedy som pri dojceni plakala. Prezila som kvasinky na bradavkach. Druhy mesiac maly strajkoval, kedze dostaval kazdy den flasu s MM. Ja som bola ale dost tvrdohlava a flasu dostal, az ked vytiahol zdravy prsnik a trvalo 3 tyzdne, kym sme dospeli do stadia, ze mu nerobilo problem vytiahnut prsnik a zaroven byt na flaske a cumliku. V 9. mesiaci flasku odmietol uplne. Nastastie do 1. roka ma okolie v dojceni velmi podporovalo a ja som bola hrda, ze napriek vsetkemu a vdaka svojej tvrdohlavosti dojcim na poziadanie, spavam s malym v posteli. Po roku akoby utalo a vsetci zacali na mna tlacit, ze to uz je chore a malemu uz nedavam ziadne ziviny. A kedze sme zacali uvazovat o druhom dietati a ovulacia nikde, tak v 17. mesiacoch som sa rozhodla dojcenie ukoncit, co doteraz velmi lutujem, Tomasko plakal za prsnikom a ja plne prsia schovane, aby ich nemohol chytit ani vidiet, hroza. Po dvoch mesiacoch som aj otehotnela a vtedy som akousi prozretelnostou nasla info o prednaske Jack Newmana v BA na internete a tie 2 dni poznacili moje smerovanie, co sa tyka dojcenia. Minuly rok som si spravila kurz, tento rok skusky a stala sa zo mna LP. Vo februari sa mi narodil Samko, vdaka kurzu a radam Gabiky duly som mala skvely porod, prirodzeny bez akychkolvek zasahov (sice po hadke s doktorom, ale co uz), ziaden oxytocin, epiduralka, dotepanie pupocnika, dieta na mne po porode, po 75 min samoprisatie, nadherny pocit a odvtedy sme stale spolu,prsia plne na druhy den, chodil sa na mna pozerat sestricky a lekarky ako na exota. Dojcenie je od zaciatku bezproblemove (trosku znicene bradavky, kedze mal prvych 24h prirastenu uzdicku na jazyku a nevedel sa spravne prisat), doma ziadna flaska, cumlik, klobuciky, a hlavne ja som si ista v tom, ze robim vsetko spravne a ked je spravny aj zaciatok, tak bolest, strach, stres tu nema miesto. Zacala som satkovat, nosim skoro cely den, kedze aj druhy je dost narocny a sam nevie byt ani chvilku, zacali sme latkovat, bezplienkovat, spavanie spolu je samozrejmost. Teraz to viem porovnat, a je mi luto, ze prveho som akosi zanedbala. Chcela som vyskusat tandemove dojcenie, ale teraz uz starsi nechce sa chytit. A co na mna okolie? Ja ze ked vsetci uvidia, co robim, tak budu nadseni, ze takto je to spravne a dockala som sa len toho, ze tak toto robit nidy nebudem, ze ako sa nicim, preco si vsetko komplikujem, ze som otrokom malemu decku atd. Nastastie ma okolie netrapi a dokonca som viac zacala nosit aj starsieho, skinujeme, kupeme sa spolu, niekedy spime vsetci traja v manzelskej posteli. A su to tie najkrajsie chvile.
A skusenosti ako LP za tych par mesiacov mi otvorili oci a nikdy by som nesudila ziadnu matku, ktora da UM. Vacsina prichadza z porodnic z krvavymi ragadami, prisatie mizerne, cumlik, flaska, klobucik na dennom poriadku, ved v porodnici im to odporucili, kazda ma doma kupene UM, ved vecer dieta place a teda je hladne, a ked dame UM konecne zaspi, este som nebola u mamicky, ktora by s dietatom spala, satku mala jedna maminka, ktora citala Koncept kontinua, nosit chce malokto, ved dieta bude rozmaznane a zvykne si na to, maminky, ktore vazia svoje babatka ako o dusu, pred dojcenim z jedneho prsnika, z druheho, zapisuju o ktorej dojcili, ako dlho, z ktoreho prsnika............zial vplyv spolocnosti je enormny a vztahova vychova, nosenie, dojcenie na poziadanie apod sa vidia ako nieco nenormalne...a kto chce vytrcat z radu? Kazda matka chce pre dieta to najlepsie, a bolest, stres, strach, natlak okolia, ze UM nikoho este nezabilo, ze MM nestaci, je slabe, ze dieta zle pribera, place, donutia matku siahnut po UM v domneni, ze je to to najlepsie. A matiek, ktore bojuju, kontaktuju LP je stale malo, lebo bud sa o nas nevie, alebo to mamicka vzda prilis skoro. A niekedy mozeme radit, kolko chceme, niektore mamicky sice dojcit chcu, ale nase rady ich obtazuju (ved cumlik neskodi, nosit nebude, spat s dietatom tiez nie, dojcit stale je unavne, ved ma aj ine povinnosti, dojcit v satke zavrhne tiez hned)...
Pardon, som sa rozpisala, ale v poslednom case som mala vela mamiciek, ktore sice dojcit chcu, ale vsetky rady mi znegovali a akosi ma to zdeprimovalo...ale LP nemoze chciet viac ako mamicka a akosi to vo mne bublalo.
Dolezite je byt hrda sama na seba, som presvedcena, ze je to ta spravna cesta, tesim sa na dlhodobe dojcenie, prirodzene odstavenie a dokonca ako budem odolavat okoliu a ich mudrym radam.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
09 Júl 2011, 11:00
od etnicka
Takze co prinasa dojcenie mne? Hlavne hrdost, sebavedomie, dobry pocit z toho, ze robim pre svoje dieta to najlepsie a ze vdaka mne je take zdrave, stastne, spokojne, mudre, dokonale
.
A teraz z trochu ineho sudka: Po porode som mala tazku poporodnu depresiu. Obcas mi dojcenie robilo obrovsky psychicky problem. Mala som pocit, ze dieta mi ublizuje, ze ma vysava, tie pocity boli velmi neprijemne, az nieco ako sexualne obtazovanie. Vadil mi hoci aj dotyk, alebo plac. Tazko sa o tom pise, ale myslim si, ze nie je dobre, ze tato tema je stale tabu. Tym, ze o tom budem hovorit, mozno pomozem inym zenam, ktore maju rovnake pocity a nevedia, co s nimi, nemaju sa komu zdoverit.
Pred cca. 2 rokmi, ked sa moj syn narodil, prevladal taky nazor, ze ak ma zena poporodnu depresiu alebo "laktacnu psychozu", je to preto, ze dojci. Urcite ste uz pocili, ze "udrelo jej mlieko do hlavy". Z nejakeho mne neznameho dovodu sa za depresie vinilo dojcenie. Pritom ja viem, ze za moje depresie mohli zasahy do porodu mojho syna, s ktorymi som nebola stotoznena a nasledne neprijemne spravanie niektorych ludi pocas sestonedelia, ktore podkopavalo moju sebadoveru ako matky. Takze klasicke riesenie problemu poporodnej depresie znelo "odstavit, nasadit antidepresiva a bude po problemoch". Toto pre mna neprichadzalo do uvahy. Vedela som, ze lieky len potlacaju symptomy, ale neriesia pravu podstatu a prestat dojcit som nehodlala ani omylom. Vedela som, ze to musi ist aj inak. Povedala som si, ze dojcit proste budem a ze si problemy vyriesim sama. Verim, ze clovek si vytvara svoju realitu vlastnym zmyslanim a myslienka je ta najsilnejsia hybna sila vo vesmire. A tak som sa s tym pasovala. Trvalo to dlho a vobec to nebolo lahke pre mna ani mojho manzela, ktory sa ma chudak snazil pochopit a pomoct, ako vedel, ale myslim, ze ani ten najcitlivejsi muz toto pochopit nedokaze.
Po dvoch rokoch mozem povedat, ze som depresiu prekonala vlastnymi silami a som na seba za to velmi hrda. Dojcenie bola vzdy jedna z veci, ktora ma drzala nad vodou. Aj v tych najtemnejsich chvilkach, ked som uz necitila vobec nic (depresia je ako emocionalna smrt), som sa mohla pozriet na svoje dieta a uvedomit si, ze je take dokonale, ako je, vdaka mojmu dojceniu, vdaka mne. Aj ked som o sebe mala velmi nizku mienku a mala som pocit, ze nestojim za nic, toto bolo nieco, na co som mohla byt aj vtedy hrda. A teraz viem, ze ked clovek naozaj chce, vsetky problemy sa daju prekonat. Je to tazke, ale o to lepsie sa potom citime, ked si mozeme povedat, ze sme to prekonali sami. Teraz viem, ze to najdolezitejsie na svete je, co ja citim, moj vnutorny hlas. Ked ho pocuvam, vsetko ide dobre. Je mi uplne jedno, co si mysli okolie. Viem, ze pre svoje dieta robim to najlepsie a to je vsetko. O to v zivote ide. Takze toto prinieslo dojcenie mne
.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
09 Júl 2011, 15:19
od estterka
mne dojcenie prinasa jednu obrovsku ulavu pri cestovani domov. leteli sme dvakrat,este nepapala prikrm a bolo to perfektne. nemusela som stresovat co mi na letisku na kontrole dovolia zobrat co nie(horucu vodu atd),ziadne flasky,nic. vacsinu letu mi prespala na prsniku.a poto doma tiez pohoda,aj ked uz sme zacali s prikrmom,tak hocikde mozem ist a vzdy mame mlieko so sebou:)
rovnako zboznujem,ako sa na mna s pozitkom pocas dojcenia pozera:) taktiez nepoznam co je to prebdena noc,hannah spi rovnako s nami a tiez sa len zamrvi,dam jej prsnik a spime dalej,ja sa vyspim celkom aj pocas dna pri nej,ked si cucka v posteli a mame "siestu".
vseobecne ma to naplna,ze sa dojcime
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
09 Júl 2011, 22:19
od miriam
krasna tema a dojimave pribehy..pre mna je dojcenie velmi velmi dolezitym pilierom materstva, niecim, co sa neda ani slovami opisat..nedokazem si ani vo sne predstavit, ze by som si nemohla svoje dietatko privinut k prsniku, pride mi to ako uplne automaticke, instiktivne, spravne a prirodzene..preto sa tiez casto cudujem preco ma dojcenie taku slabu podporu a preco s nim aj mamy, ktore do toho pol roka dojcili vylucne, prastia cim skor sa da..dovody zien, ktore poznam z mojho okolia, boli zvacsa zalozene na tom, ze ich uz dojcenie obtazovalo, vycerpavalo, bali sa, ze sa dieta na prsnik namota a mali predsudky voci uz vacsim detom na prsniku, chceli si uz poriadne povyrazit z kopytka, ano aj take mamy sa najdu, co sa uz chcu ist poriadne zabavit, opit sa, zafajcit si
alebo im jednoducho prislo, ze si splnili svoju povinnost, pol roka je predsa postacujuce a teraz rychlo odstavit..stretla som sa uz aj s takym nazorom, ze od urciteho veku ma byt dieta samostatne a ze proste uz nema cakat, ze mamin cecek mu bude za chrbtom..aj mna sa uz ludia pytaju, ze ci ESTE kojim a to ma maly len 10 mesiacov..ok, som viditelne tehotna, cize im zrejme pripadam ako z inej planety, ked sa takto "necham tryznit" este aj v tehotenstve
nuz, evidentne, to, co dojcenie prinasa nam tu, maminam na tomto fore, sa u tychto ludi NEDOSTAVILO..zial..a smutne je, ze tejto neochote dojcit dlhsie nahravaju neraz aj odbornici, myslim pediatrov..vedela by som vymenovat xy pripadov, kedy sami odporucaju mamam dieta odstavit..ale radsej sa nebudem rozculovat :
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
10 Júl 2011, 14:42
od didulka
Co dojcenie prinasa mne? Okrem toho, co uz bolo vyssie spomenute, vdaka dojceniu setrim muzovi nemalo penazi.
Naozaj si ani neviem predstavit zarabat UM. Hlavne ked bola dcerka mensia. Zobudila sa a hned pytala cecok. Keby som jej musela zarabat mlieko, tak by sa chuderka uplakala. Dojcenie je velmi pohodlne.
Preco niektore nedojcia? Moja kamaratka mi to vysvetlila. Zevraj ona si moze robit co chce a kedy chce. Nemusi sa prisposobovat dietatu. Moze ist na cely den na nakupy do Auparku bez maleho. Tak isto moze ist na dovolenku bez maleho, lebo sa o neho moze hocikto starat. Jedna mamicka mi dokonca povedala, ze dojcenie je strata casu.
Ja vzdy tvrdim, ze ked moze dojcit zena, ktora neporodila dieta, tak moze dojcit kazda. Treba len chciet. A vela zien naozaj nechce.
etnicka si silna, ze si to prekonala. Ja som mala tiez po porode depresiu a trvalo mi nejaky ten tyzden, kym som si na Saru zvykla. Nie ako ine mamy, ktore porodili a hned milovali svoje dieta nadovsetko. Ale u mna to bolo urcite sposobene cisarakom.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
10 Júl 2011, 15:14
od luciole
dakujem, ze pisete do tejto temy, je to uzasne citanie, som strasne rada, ze sa tak ujala
etnicka, naozaj silny pribeh, aj ja sa pripajam k tvojmu fanklubu
a didulka, presne tohto som sa bala, ze zeny dojcenie vnimaju aj tak ako tvoja kamaratka, ako nieco obtazujuce a obmedzujuce. Skoda, ale naozaj si ani ja netrufam niekoho sudit. Len tych deticiek mi je luto
Ja som napriklad tiez zazila, aka som nenahraditelna. Este straasne davno, ked malinka nebola na svete sme si ako naivni skororodicia kupili listky na Stinga, ze snad takmer 4-mesacne babo bez nas snad 3-4 hodky vydrzi a tak vecer uz bude predsa aj tak spat
Aaaaa hadajte co? Dieta nespalo ani nahodou (momentalne ma cas zaspavania az okolo 22h, nech robime, co robime), takmer 2 hodky sa nechala zabavat dvomi "babysitterkami" kym neprisiel cas, ze uz bola unavena a prilis dlho uz aj mliecko nedostala...Tak po 5. skladbe mi dosla prva sms-ka, ze babo nechce pit a iba strasne place (skusali sme cievkou po prste, ze snad takto to raz zvladne, ako novorodenec sa tak naucila pit z prska a lyzickou, ale nechcela nic), to som prestala vnimat vsetko okolo seba a cez prestavku utekala pekne domov
A co na to Hanka? Ked som ju zobrala na ruky, hned bol klud a hoci uz musela byt strasne hladna, lebo tak dlho (mimo spanku) bez mliecka nikdy nebola, len sa na mna divala a divala a usmievala...potom si cucla, ale rychlo hned zase prestala a dalej sa len divala, akoby sa chcela uistit, ze som naozaj stale tam
Na vlastnej kozi som tak zazila, ako strasne stresuje babatko nepritomnost mamy a hrozne moc ma tento pokus mrzi. Ale sme nadalej nerozlucitelne, tak snad to nezanecha nasledky
PS. Ak by chcel niekto vediet, za ako dlho sa da prejst pesi trasa zimny stadion - rozhlas (pyramida), tak da sa to zvladnut za cca 10 min.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
10 Júl 2011, 20:59
od didulka
etnicka asi po tyzdni ma obliala taka blazenost a radost. Som sa na Saru pozrela a povedala som si, ze ju milujem najviac na svete. Mozno mi z toho pomohlo aj to, ze som na nu bola hned od zaciatku sama. Ziadna babka, manzel nemohol zostat doma. Takze sme boli len ja a ona.
No tie stavy po porode boli uplne peklo. Necitila som nic. Bola som taka prazdna. Cele 3 noci som preplakala. Neda sa to dobre popisat... Nemala som mlieko, nemohla som sa o saru starat, mala som bolesti, zabudali mi ju nosit. Najhorsie bolo to, ked som si predstavila, ako niekde place, sama a nikto ju nevezme do ruk. Potom ked mi ju doniesli, nevedela som, co s nou. Vzdy len spala. A po par minutach mi ju zobrali. Do toho stale tie ukrutne bolesti. V hlave uplny chaos.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
10 Júl 2011, 21:18
od tamoulik
Luciole, ja som robila rekordy na trase Trnavske Myto - Podunajske Biskupice, maly mal 2,5 mesiaca, s maminou sme isli na Lucnicu, Samko ostal s tatinom a bracekom, mliecko pekne odstriekane. Mna sice muz nechal na predstaveni do konca, potom ale zufalo pisal, ze maly uz 3h nic nevypil, nechce ziadnym sposobom a uz zufalo place...domov som prisla v rekordnom case, akoby aj sofer autobusu tusil. co sa deje, skoro ani nezastavoval na zastavkach
doma som nasla starsieho pred telkou v tme sameho a hladneho, tatino aj Samko od vycerpania zaspali, ked som mu dala v spanku prso chytil a nepustil skoro 30 min, vacsinou sa napapa za 5 min. Odvtedy sme sa nerozdelili ani na minutu a k tym nakupom v Auparku, ak sa spominalo...vcera sme boli 3h nakupovat v Avione, Samko v Manduce, ked chcel, papal za chodu, ked som chcela skusat tricka, take, v ktorych mozem dojcit v Manduce (nasla som superne v Orsay), Samka mi podrzala ochotna predavacka...vycikal sa na zachode...takze vsetko sa da, aj nakupovat a dieta pritom neobmedzuje!!
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
10 Júl 2011, 22:22
od luciole
tamoulik, ja som skusala to dojcenie v manduce a islo to! sice este musim nabrat prax, lebo sa mi zdalo, ze mam vsetko povolene na maximum a mala je stale strasne vysoko, som jej dvihla prsko hore, ale vy tu viacere v manduce dojcite a aj vacsie deticky, takze asi este mam niekde rezervy
Orsay je super tip, ja som v piatok bola aj v Brendone a BabyLande, ci ako sa to vola a uuuuplne, ze nic nemali, zase som zostala bez jedineho tricka. Uz som aj rozmyslala, ze budem musiet este raz zatat zuby a pobehat "normalne" obchody, ked v specializovanych nic nemaju, ved niekde musim nieco najst
vid nas pokus na foto aj ked sa zrovna odtiahla, ale tak nejako sme sa pokusali
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
12 Júl 2011, 14:40
od etnicka
ahoj didulka, pozrela som ten nosic, tvarickou od seba na bruchu dietatko neodporucaju nosit psychologovia z dovodu, ze ked ma prilis vela podnetov, ktore este nedokaze spracovat, nemoze sa schovat k maminke. Ak sa chce pozerat na svet, lepsie je ho nosit bud na boku, alebo na chrbte, lebo pekne vidi a ked toho ma dost, schuli sa k maminke a ma pokoj.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
12 Júl 2011, 15:26
od etnicka
didulka, ono je to trosku zlozitejsie. Detickam, ktore su nosene tvarickou od mamy, sa casto stava, ze v nosici vyzeraju spokojne, ale potom vecer maju problem zaspat, su velmi nepokojne, mrzute a rodicom nenapadne si tieto dve veci dat do suvislosti. Ako ste na tom Vy? Kolko ma Tvoja dcerka mesiacov?
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
12 Júl 2011, 15:30
od etnicka
ano, nechanie dietata vyplakat na toto vplyva. Moze to viest k poruche priputania a ta sa prejavuje aj tak, ze sa dieta netuli. Da sa s tym este pracovat, pomohlo by velmi nosenie v satke, ale tvarickou k Tebe. Toto je prave pripad, kedy zabera pevne objatie podla pani Dr. Prekopovej.
Re: Čo prináša dojčenie mamičke
Napísal:
12 Júl 2011, 15:39
od didulka
akdarka mas pravdu, to som bola ja... No, nieco na tom bude...
etnicka Sara bude mat rok. Je pokojna az moc. Usmievava, nezvykne sa ani jedovat. Mamicky v parku mi zavidia, ze mam take pokojne dieta. A zaspava tak, ze ju dam do postele a zaspi... Je to velmi stastne babo.
U nas satka nepripada do uvahy. Fyzioterapeutka to vzhladom na problemy s chrbticou v manzelovej rodine neodporuca.