Ako pomoct mamickam dojcit?

[Namornik]

Murtagh..

pri čítaní tejto stránky ma tvoj úvodný príspevok tak strašne naštval, že som sa rozhodla zaregistrovať a odpovedať ti. Aby si už nikdy, ale nikdy nenapísal podobnú hlúposť, pokúsim sa ti priblížiť psychické prežívanie tej, ktorá má 7 týždňovú dcéru a kŕmi s UM a popri tom odstriekava mlieko a dáva aj to (v hesle každá kvapka MM je dobrá)

Celé tehotenstvo som sa snažila zodpovedne pripraviť na novú úlohu, ktorá ma čakala, úlohu byť matkou.
Nemyslím si, že byť matkou je niečo automatické....ale na túto novú rolu si treba aj zvyknúť (čo viem teraz, ale pred pôrodom som čakala, že sa s o mnou zatočí zem, keď uvidím malú..nezatočila)

Bola som PRESVEDČENÁ, že kojiť budem. Do pôrodnice som prišla vyzbrojená informáciami o správnom prisatí, kojenenckými podprsenkami o číslo väčšími (veď sa mi prsia nalejú), tampónmi do podprsenky (veď predsa mlieko bude samé vytekať)...odsávačkou mlieka (keď sú prsníy veľmi naliate, je dobré trošku mlieka odsať - odstriekať, aby bábo mohlo piť..)..že kolostrum sa tvorí už v tehu....

Doma som nemala kúpenú ani jednu jedinú fľašku...
No a samozrejme, vedomie, že "kojiť môže každá" ma v tej dobe ešte ukľudňovalo.

Ale...

Pôrod bol prirodzený a ťažký...Osobne si myslím a vlastne nechápem, prečo nepoužili cisársky rez...hneď, ako mi pustili vodu, asi hodinu pred pôrodom,bola zelená...a bola som 1 deň po termíne...neprenášala som.Trošku som sa znepokojila...
Prišlo na tlačenie...a malá nešla von...tlačili sme a tlačili, už tlačila aj PA na brucho a nič...nevedeli sme ju pretlačiť cez panvu - tvrdé pôrodné cesty...(bola som úzka...merali mi síce vonkajšie rozmery panvy, ale tie nie sú podstatné)...už sa jej strácali ozvy, boli veľmi zlé.
Tak mi povedali, že buď použijú kliešte alebo ešte budú tlačiť na brucho...kliešte som odmietla...tak sme tlačili a tlačili...nakoniec sme malú vytlačili (4050g a 52cm)...ja som bola roztrhnutá z vonku pošvy až po krčok - ruptúra II.stupňa plus nástrih.

Keď mi priniesli malú na prvé priloženie pred šitím, odmietla som to...bola som v nejakom prečudesnom stave....vlastne som chcela tej sestre povedať, že nevládzem ju chytiť ..ležala som na chrbte,malá sa mi zdala obrvoskáááaááááááá...chcela som tej sestre povedať, čoho sa obávam, že ju neudržím...nevedela som zo seba dostať ani slovíčko, proste nič...tak sa sestra opýtala, či ju prinesú neskôr a ja som povedala jediné slovo "áno".

K malej som nič, ale absolútne nič necítila...akoby to bolo cudzie dieťa..POtom nasledovalo 1,5 hodinové šitie...a veľká strata krvi.

No a potom prišla snaha dojčiť...prsia sa nenalievali, laktácia neprichádzala...a začínal sa bludný kruh psychického vyčerpania...čím viac som chcela, tým viac to nešlo a tým viac a viac sa mi objavovala v hlave veta "veď kojiť môže každá"..prečo ti to nejde???sa snaž!!!Malú som prikladala a prikladala...a laktácia furt nikde...nedali jej vôbec jesť...len vodu...dni v pôrodke plynuli, ja som bola unavenejšia a unavenejšia...malá hladnejšia a nervóznejšia...
V jednom kuse ryčala...prsník ju neupokojil, lebo laktácia nebola spustená...
A ja som bola stále viac a viac vystresovaná...prvú vec, čo som spravila, keď som ráno otvorila oči bolo, že som si začala stískať prsníky, či sa naliali.
A stále tá hrozná veta "kojiť môže každá"..nebola pre mňa motivujúca, ale hrozne vyčítavá...

Zavolala som laktačné poradkyne..prvá mi oznámila, že má malé dieťa a radiť už nechodí...cítila som sa trošku hlúpo, príjemné mi to moc nebolo.
Tak som zavolala druhej-...tá zas neprišla, lebo že do pôrodnice ich nepúšťajú...som trošku nechápala, že prečo nemôže prísť ako kamoška...no ale dobre...snažila sa mi poradiť po telefóne....ale to nie je ono.

Tretej som už ozaj nevolala....bolo mi to proti srsti, keď dve neprišl...

Moje rady - čo by mne pomohlo:
1) Odniesť dieťa späť na novorodenecké a VYSPAŤ SA!!!! Tesne po pôrode som nevedela zaspať, asi z prežitého zážitku...
S malou na izbe som nedokázala zaspať, keď ona spala...stále som kontrolovala či je OK...a tak som spala asi 3 hodiny denne.
2.) Strašne by mi pomohlo, keby niekto prišiel a ukľudnil ma, že pri kojení nejde o život, že ak sa to nepodarí, tak sa to nepodarí..UM nie je jed, ktorým by som svoje dieťa zabila...toto by mi veľmi pomohlo sa uvoľniť...a nie stále dookola a prikladáte? Pijete?Robíte toto, robíte hento???Ukážte prsia...nasledovalo stláčanie a vytláčanie mlieka...nevytlačili ani jedinú kvapku a bolelo to riadne...keď mi sestra stlačila dvorec tesne za bradavkou ta, že sa prstami akoby dotýkala....fuj....ešte teraz ma striasa...vždy, keď nejaká prišla a zahlásila ukážte prsia, som sa cítila ako v mučiarni, vedela som, čo bude nasledovať...už som chcela,aby žiadna neprišla....lenže, keď malá ryčala a ja som skúšala kojiť, vždy prišli...som sa malej prihovárala, nech je tíško, nech neplače, aby neprišlo stláčanie pŕs.
3.) POmohlo by, keby malú aspoň po cievke trošku dokŕmili...5 dní nič nejedla,dávali jej len trochu vody. Schudla 0,5kg...Myslím, že toto dokŕmenie by ju trošku ukľudnilo...a vystresovanej novorodičke sa predsa len lepšie manipuluje s pokojným bábom ako ryčiacim ,, v jednom kuse ryčiacim dieťaťom...
4.) vziať do úvahy samotný pôrod, rozsah popôrodných poranení, stratu krvi...a podľa toho pristupovať k mamičke...ja som absolútne nevedela kojiť po ležiačky (a deckom v perinke už vôbec nie..na radu LP som malú povyzliekala..ale aj tak mi to nešlo)...tak som pekne krásne vstala a deň po pôrode zaštopkaná ako ponožky si sadla do kresla a skúšala kojiť..Bolelo ma to, ani som poriadne nesedela, vrtela som sa..a do toho snaha dojčiť.

Niekto tu písal o pocitoch viny...áno, sú obrovské....ešte teraz sa pri čítaní diskusie o kojení rozplačem a rozplakala som sa aj pri prečítaní tvojho príspevku...z obdobia 6 dní po pôrode si odnášam len pocity úplného zlyhania, viny, pocity neschopnosti, toho, že neviem utíšiť a postarať sa o vlastné dieťa..že ostatné to vedia a ja nie...

A stále veta "kojiť môže každá"...

Prosím, keď sa stretneš s matkou, ktorá nekojí...uľav trochu jej utrápenej duši....prejav porozumenie a pochopenie...a nezačni s obdobným "inkvizítorstvom", ako si tu napísal....(a uvedom si, že s muž...o pôrode, pocitoch, bolestiach nevieš vôbec nič a máš ako posledný právo navrhovať "dojčenie zo zákona")

Amen.

[Klemka]

Namornik - toto presne som sa snažila v tejto diskusii povedať - vina, ktorá sa hádže na matky v skutočnosti nie je ich vinou. Prečo by si mala byť odborníkom na dojčenie, aby si vedela, ako vyriešiť tieto problémy? Prečo vôbec museli vzniknúť? Dojčenie ide "samo od seba", prirodzene, ale len v prípade, že podmienky pre jeho začiatok a pokračovanie sú naďalej prirodzené. Ak nie sú, je zrejmé, že to prirodzene nepôjde a že matke treba dať správne a presné informácie, účinnú pomoc a psychickú podporu. Ak Ti to aspoň trochu pomôže, tak, ako si svoj príbeh popísala - máločo si mohla ovplyvniť a človek, ktorý rozumie pozadiu toho, prečo dojčenie v tomto prípade nevyšlo, chápe, že viniť z toho Teba, že Ty si zlyhala, je nesprávne.
Je mi ľúto, že si zažila takúto nepríjemnú skúsenosť a je mi ľúto, že toto je až príliš bežná skúsenosť mnohých mamičiek v našej krajine. Je to komplexná vec, na ktorej začiatku stojí práve nerešpektovanie morálnych zásad daných Kódexom o marketingu náhrad materského mlieka. Ak by tieto naša spoločnosť dôsledne dodržiavala, začala by sa postupne celá spoločnosť otáčať z normy, ktorou momentálne je umelá výživa na dojčenie ako normu a súčasťou toho by bolo aj to, že mamičky by už v pôrodnici dostali správnu podporu pre bezproblémový začiatok dojčenia. A ak by sa rozhodli nedojčiť alebo by im to po čase nevyhovovalo, bolo by to ich slobodné rozhodnutie, nie niečo, do čoho boli dotlačené proti svojej vôli a žiadne pocity viny by necítili, pretože ak sa sama rozhodnem, že niečo nechcem, tak sa za to nemám prečo hanbiť a cítiť vinná.

[janka]

Preklad clanku prof Dettwyler som ponukla na portal ukulele. Maju tam ale vraj velmi prisne podmienky od mamily ohladne toho, co uverejnia o dojceni, a tak mi po dlhom vahani ponukli nakoniec len moznost uverejnit to tam ako sukromny blog. Tieto ich blogy vsak vobec nie su zobrazovane na titulnej stranke (pravdupovediac sa mi zda dost tazke sa k nim vobec preklikat), z hladiska propagacie je to teda uplne bezvyznamne miesto. Takze som si vyrobila vlastny blog na blogspote a tam som to dala:
http://babatocko.blogspot.com/
Rada by som sa v blizkej buducnosti dokopala k prekladu aj dalsich textov tejto profesorky, velmi sa mi totiz pacia, a ak sa mi to podari, tiez to tam hodim.

[luludi]

janka: čítala som článok, ktorý si preložila a je úžasný.. po jeho prečítaní sa cítim oveľa lepšie a spokojnejšie dakujem

[akdarka]

janka, dakujem za Tvoj cas, ze si prelozila clanok je to super!

[Klemka]

Janka, díki za preklad toho článku, myslím, že Mamila by nemala s týmto článkom na Ukulele absolútne žiadny problém Zariadim to, ak chceš.

[Namornik]

KLEMKA

A mohla by si napísať, čo bolo podľa teba príčinou, že to nešlo?Čo bolo v pozadí?Teda že sa tá laktácia rozbehla tak neskoro (aj to je bieda, pri jednom odsatí z oboch prsníkov teraz odsajem asi 20-30ml za 1 hodinu)...

[Klemka]

Namornik, podľa popisu, ktorý si uviedla, je tam veľa faktorov, ktoré spôsobujú, že bábätko sa môže na prsník prisávať nesprávnym spôsobom, pritom správne prisávanie od úplného začiatku je kľúčové pre bezproblémový začiatok dojčenia.
Viac nájdeš na stránkach Mamily - http://sites.google.com/site/vasamamila ... dolezity-1 najmä v rôznych prezentáciách z týchto stránok, napr. o vplyve vedenia pôrodu na dojčenie, o správnom začiatku, o podpore dojčenia v pôrodnici atď - viď http://sites.google.com/site/vasamamila ... -o-dojceni
V skratke - dôležité pre bábätko je vstúpiť do života čo najprirodzenejšie - pôrodom bez rutinných a preventívnych zásahov, zotrvaním koža na kožu s matkou od prvého momentu narodenia, v čase, kedy sa bábätko samo plazí k prsníku a prisáva sa, až kým samo nepustí bradavku po ukončení prvého dojčenia a potom aj v ďalších dňoch po pôrode byť s matkou v nepretržitom fyzickom kontakte, ideálne koža na kožu a dojčiť sa na požiadanie. Ak do týchto základov pre bezproblémové dojčenie niečo vstúpi, čo sa samozrejme občas musí stať, či chceme alebo nie, niektoré pôrody skutočne môžu byť komplikované a zásahy si vyžadujú, niektoré deti sa narodia s vážnymi zdravotnými problémami a je nutné uprednostniť iné procedúry ako samoprisatie okamžite po pôrode atď, potom sú prirodzené mechanizmy zabezpečujúce, že dojčenie pôjde jednoducho oslabené a je v takom prípade samozrejme nevyhnutné, aby zdravotnícky personál dokázal matke kvalifikovane pomôcť s dojčením - pomôcť jej s polohou, prisatím, naučiť ju ako rozpozná, kedy dieťa pije a kedy saje naprázdno, či je dojčenie dostatočne výdatné a v prípade zistenia problémov, podporí matku psychicky a prakticky jej pomôže postupmi, ktoré v daných situáciách zaberajú - takisto sú mnohé z nich súčasťou stránok Mamily (napr. protokoly pre riešenie neprisávajúceho sa bábätka, nepriberajúceho bábätka, problémov s bolestivými bradavkami alebo prsníkmi atď.).

[Namornik]

KLEMKA

ďakujem za odpoveď.

[Norika]

namornik, murtagh je moj manzel....vsetko co si pisala, som si zazila skoro presne do bodky aj ja!!!!!
on vie presne co to je, aj ked to nezazil na vlastnej kozi....bol so mnou pri porode, tiez som porodila presne 4 kilove dieta, 53 cm, a to ja mam len 164 a vyse cez 50 kil......tiez mi sestricka skakala na brucho, maly vysiel von na 6x. po porode mi ho ani nenkali prilozir, lebo bohuzial, je u nas taky postup. ale ak by mi ho davali, tiez by som to odmietla......lebo ja som odmietala, aby mi ho priniesli na dojcenie, ako nosili mamickam kazde tri hodiny...a to tiez len kvoli unave.....tiez som mala problemy maleho prisat, schudol 400g....a na treti den, ked konecne sa mi sam prisal, oni mi ho vzali na infuzie a na ozarovanie proti zltacke.......cely cas som v porodnici preplakala....ale, ked sme prisli domov, tiez to nebolo med lizat, ja som este furt nedospala, zameskane hodiny, zaspavala som postojacky.....ale nejako sme dobojovali.......vklude som sa ho naucila kojit, aj ked s chybami, pocuvala som materinsky instinkt, spavam s malym doteraz,....ak som potrebovala poradit, hladala som SPRAVNE informacie na internete.......takze ta poprosim, neurazaj mojho muza, lebo on to kazdodenne preziva vsetko so mnou....chodi so mnou aj na kurz pre laktacne poradkyna, taze ma o dojceni ako taku sajnu....a aj o psychike zien....lebo ja som strasna hysterka....mensi stres, a ja placem a kricim po nom.......on mal svojim prispevkom len na mysli nasu kamosku, ktora je rovnako stara ako my (19r) ale o dieta sa stara uplne inac nez ja, proste, nevybudovala si taky vztah, ako ja s nasim drobcom....a proste tak,,....je toho vela.....

[Murtagh]

Namornik: Ak si citala kazdy jeden prispevok diskusie tak si sa mohla docitat (ak si dobre pametam) ze sme sa zhodli na tom ze ten moj "clanok" je o nezodpovednych mamickach ktore kojit mozu, ale nechcu pretoze maju na to "svoje dovody" (ci uz k tomu nemaju vztah, nechcu prist o pekne, pevne prsia, pripadne im viac vyhovuje UM pretoze s tym vie narabat takmer kazdy (zas nechcem urazat, pisem len to co citim)). Je mi luto co si prezivala a viem ze ty za to nemozes, ale ta moja kamoska je proste nedozreta pubertiacka a ten clanok sa tykal prevazne jej a nie mamiciek ako si ty. dufam ze ti tu na fore baby poradia a s tvojimi skusenostami a pristupom k dojceniu by si bola podla mna dobra poradkyna aj ty tak este ras prepac ak ta to urazilo ale fakt som to nemyslel tak ako to 75% citajucich pochopilo

[Namornik]

NORIKA:

Nemám pocit, že niekoho urážam. Napísala, že ma príspevok nahneval.
Akokoľvek bol myslený - dojčenie navrhované zákonom je absurdné. (Trest za "nedojčenie by bolo čo? Basa?)

Ty si to zvládla. Si super.
Ja som si z tvojho príspevku "dostala" len to, že niekoho urážam a že ty si to aj napriek ťažkému pôrodu zvládla a ja nie...že ty si tá super a ja zas len menejcenná bytosť.

OK. Klobúk dole nad tebou.

MURTAGH
Ďakujem za kompliment, ale LP byť nechcem. Určite nie, kým sa nezmení súčasná rétorika a podporovanie dojčenia.
Samozrejme, že s dojčením súhlasím a súhlasím s tým, že dlho nebolo podporované vôbec a že ešte stále (asi ako vo všetkom) je u nás kopec socialistických prežitkov...rovnako súhlasím, že nič lepšie, ako MM nie je a UM je vždy len náhradou - aj keď plnohodnotnou.

Ale forma prezentácie a podpory pre mňa často skĺzava až do citového vydierania ženy.

ale nechcem sa tu hádať. Napísala som, čo by mne konkrétne v začiatkoch pomohlo...
A ešte by som na týchto stránkach o dojčení uvítala plnohodnotné a relevantné informácie aj o takých prípadoch, kedy dojčenie skutočne nie je možné - čo sa vtedy deje, prečo, aké sú príznaky...
Uvítala by som informáciu, kedy je naozaj nutné UM podávať.
Tiež by som si rada niečo prečítala o príčinách neskorého spustenia laktácie (u mňa až na 6 deň po pôrode prvé kvapôčky)...či sa dá niečo robiť, nejak medikamentózne podporiť, aby sa spustila skôr.
Vtedy budú takéto stránky pre mňa skutočne objektívne.
Zatial mám pocit, že sú (aj pri ich úžasnom prínose) v určitom smere rovnako extrémne, ako marketing pre UM...

Prajem všetko dobré a veľa zdaru pri tejto stránke.

[janka]

Namornik:
Murtagh velmi nestastne sformuloval svoju myslienku, ked mu islo o mamicky, ktore nemaju zaujem sa starat o svoje deti, no bohuzial, tak ako to napisal, to vyznelo, akoby to adresoval vsetkym nedojciacim mamickam. Vyjasnilo sa to az neskor, v pokracujucej debate. Je mi naozaj velmi luto, cim vsetkym si si musela prejst, okrem vsetkych problemov a trapenia sa na teba zvalil este aj pocit viny za nulovy vysledok. Tie pocity je naozaj asi tazko popisat vystiznejsie nez ako si to urobila. Podla toho co si napisala, verim, ze si skvela matka a ze si pre svoje dieta a pre dojcenie urobila vsetko, co si mohla.

Murtagh, Norika:
Naozaj vacsina nas diskutujucich rychlo pochopila, ako to bolo myslene, ale my sme neboli zatazeni tou negativnou skusenostou, ked chceme dojcit, robime pre to vsetko mozne, a nepodari sa to, a my citime vinu za neuspech. Myslim, ze emocie su v takomto pripade tak silne, ze ked si zena precita co len naznak obvinenia za nedojcenie (aj ked pri pozornejsom citani vysvitne, ze je to myslene trochu inak), tak sa z nej vyvalia uplne neovaldatelne. Nemozno cakat, ze si najprv s chladnou hlavou precita celu diskusiu a pokojne sa nad prispevkami zamysli. Bud to zavrie a zanadava si na nas s kamaratkou, alebo nam rovno napise, co to v nej vyvolalo a co si mysli, a to je podla mna pre nas jednoznacne ten lepsi pripad.

Namornik:
Asi mas pravdu, mali by tu byt aj informacie, ze preco sa niekedy dojcenie nepodari. Zaloz taku temu. Forum je este mlade, celkom prirodzene prilakalo v prvej varke dojciace mamicky, a tie riesia problemy s uz rozbehnutym dojcenim. Zatial tu asi nikoho tak velmi netrapilo to, co trapi teba.

[janka]

Klemka, bola by som rada, keby sa ten clanok objavil napriklad na tom Ukulele, to by sa k nemu asi dostali aj ine mamicky ako tie, co citaju toto forum V Ukulele ma po pravde jednoznacne neodmietli, len im nejak dlho trvalo, kym zistia, ci to mozu uverejnit, asi je ta komunikacia s mamilou dost pomala. Tak ked som sa ich opytala, co sa ohladom toho deje, ponukli mi aspon blog. Co mne zas neprislo z hladiska zverejnenia nejake terno. Ale myslim, ze takychto textov by malo byt na webe co najviac, ako alternativa k pokynom typu "a nenechajte dieta, aby s vami mavalo". Mam este aj ja do Ukulele napisat, ze sa to k nim tisne aj z druhej strany?

luludi, velmi dobre rozumiem, tiez som sa citila byt spociatku uplne neschopna, trochu sebavedomia a rovnovahy mne dodalo, ked som si precitala "Our babies, ourselves".

[Klemka]

Janka, po konzultácii s Mamilou - bude skvelé, ak Tvoj preklad vyjde na Ukulele, ak chceš, môžem napísať do Ukulele aj ja, za Mamilu. Čo je ale dôležité - jednoznačne na koniec článku napísať, že článok bol preložený po osobnom odsúhlasení autorkou, prof. Dettwyler!!!

[Klemka]

Namornik, píšeš o niečom, čo často vídam na iných fórach - informácie, ktoré prezentujú poradkyne sú extrémistické, pretože nehovoria o dojčení z "oboch" strán. Za touto predstavou je však nedostatok informácií o dojčení. Ak napr. obhajujem dlhodobé dojčenie, pre mnohých ľudí je to samotné extrémizmus, pretože nevedia, načo by napr. 5-ročné dieťa mohlo potrebovať dojčenie, vidia v tom závislosť a dokonca hovoria, že mu môže škodiť. Stačí sa oboznámiť so všetkými potrebnými informáciami a už to ako extrémizmus nevyzerá.
Rovnako Ty píšeš o neskorom spúšťaní laktácie - lenže ono nič také neexistuje. V prsníkoch je dostatok kolostra už počas tehotenstva, matka aj pri predčasnom pôrode prichádza do pôrodnice so schopnosťou tvoriť mlieko pre svoje dieťa. Dala som Ti sem viaceré odkazy, ktoré ak si poriadne preštuduješ, zistíš, že jedna vec je tvorba mlieka a druhá vec je to, či sa dieťa k tomu mlieku dostane a na to vplývajú rôzne rizikové faktory, pri niektorých deťoch je treba, aby sa ich nazbieralo viac, niektorým deťom stačí napr. zbytočné rutinné odsanie hlienov po narodení a už majú problém so správnym prisávaním sa na prsník. A ak sa dieťa neprisaje na prsník správne, nezíska v prvých dňoch po narodení dostatok kolostra. To nie je preto, že matke sa neskoro spustí laktácia, ale preto, že sa jej neumožní naštartovať dojčenie prirodzene a ak sa to stane, nepomôže sa jej potom s problémami, ktoré z toho vzniknú.

[Murtagh]

Neviem ako je to s autorskym zakonom ale nestacilo by napisat ze kto napisal ten clanok a pridat link na original? bez konzultacie s autorom? A tiez som navrhoval ze by sme tu mohli vytvorit miesto pre clanky, len neviem ake su okolo toho ohlasy od vas a od annag.

[kinsi]

Chcela by som sa opýtať , zrejme len čisto teoreticky, keďže Námorník už asi na fórum chodiť nebude, bola by ešte u nej šanca, aby sa jej tá jej minimálna laktácia (píše 20-30ml/hodinu) podstatne zvýšila? Myslím, keby ju teraz zane viesť niekto fakt skúsený (npr.za pomoci domperidomu)? Čo by pre to musela spraviť? Stretli ste sa niekedy s tým, že by sa zvrátil už takýto, fakt pokročilý, stav? Veď teoreticky by to mohlo ísť, ak je pravda, že niektoré matky dokážu dojčiť i adoptované dieťatko.

[Murtagh]

kinsi píše:
> Chcela by som sa opýtať , zrejme len čisto teoreticky, keďže Námorník už
> asi na fórum chodiť nebude, bola by ešte u nej šanca, aby sa jej tá jej
> minimálna laktácia (píše 20-30ml/hodinu) podstatne zvýšila? Myslím, keby ju
> teraz zane viesť niekto fakt skúsený (npr.za pomoci domperidomu)? Čo by pre
> to musela spraviť? Stretli ste sa niekedy s tým, že by sa zvrátil už
> takýto, fakt pokročilý, stav? Veď teoreticky by to mohlo ísť, ak je pravda,
> že niektoré matky dokážu dojčiť i adoptované dieťatko.

niesom skuseny odbornik ale co som pocul staci casto prikladat male na prsnik a male sa musi vediet dobre prisat a hatat, tym by sa mala zvysit produktivita tvorby mlieka. co som cital mlieka sa tvori tolko, kolko dieta potrebuje. moja zena ma laktacnu krizu asi raz do tyzdna, vtedy sa snazi prikladat kazdu chvilku, vzdy ked si maly pyta a tak sa jej tvorba zvysi natolko aby ho to zasitilo...neviem ci to je u vsetkych, radsej pockaj na odpoved odbornicok

[leelo]

Kinsi, je to pravda - dojcia aj adoptivne matky a uplne bezne. za pomoci skusenej LP a domperidonu, pri predpoklade, ze vratia spolu dieta na prsnik a naucia ho prisavat sa. co tiez nie je nerealne.
ja som zazila nieco podobne - od prikrmovania flasou, kedy uz bol takmer odstaveny a prsia mi vdaka tomu netvorili uz skoro nic, cez prikrmovanie pomocou cievky az po plne dojcenie. syn mal vtedy 4 mesiace a dojcim ho az doteraz.
este poznamka: pocet ml pri odsavani nehovori nic o tom, kolko mlieka je v prsnikoch a kolko by si ho babo bolo schopne vytiahnut dojcenim sa. ja som odsala v zivote asi 5ml dokopy. a to aj v case, ked som dojcila plne a mala som najrozvinutejsiu laktaciu.

[JankaMich]

Namornik, mrzi ma ta zla skusenost na zaciatku. Co tu ale kocky maju pravdu je, ze mas este stale velku sancu dojcit normalne. Neviem, ci si citala iba toto forum, ale urcite si zajdi aj na hlavny blog dojcenie.eu, tam su clanky o zvyseni tvorby mlieka podrobnejsie a samozrejme mnohe dalsie.
My poradkyne robime poradenstvo naozaj zvacsa vo volnom case, nakolko vieme, ze ten stav podpory dojcenia zo strany zdravotnictva nie je velmi dobry. Potom, co som si uz za ten cas preskakala, mozem naozaj povedat, ze Mamila poskytuje momentalne najlepsie vzdelavanie o dojceni. Dufajme, ze coraz viac zdravotnickych zariadeni to pochopi a bude mat o toto vzdelavanie zaujem. To, ze poradkyna nemohla prist do porodnice je bohuzial realita. V Piestanoch to mozne napriklad je, i ked tym nie su sestricky uplne nadsene. Ja ich uplne chapem - je to ich uzemie a oni by mali byt tie, co sa tam o mamicky staraju. Bohuzial, vedenie nemocnice ma momnetalne ine starosti ako skolit personal, ktoremu dobre znalosti chybaju..
V tvojom pripade je skvele to, ze si to este nevzdala uplne - snazis sa odsavat mliecko a si na tomto fore zrejme preto, aby si sa dozvedela viac. Takze co mozes urobit a ako to bude asi vyzerat: Pokus sa este raz nakontaktovat najblizsiu poradkynu. Nedaj sa odradit, ak nahodou prva, ci druha nezdvihne telefon alebo nebude moct prist. Sme len mamicky a nie vzdy sa vsetko da zorganizovat - hladaj dovtedy kym nenajdes. Tvoj pripad nie je jednoduche riesit takto pisomne, poradkyna priamo na mieste vsetko zhodnoti a ukaze postup. Bude potrebne asi viacero navstev, aby ste krok za krokom zacali veci zlepsovat. Netreba sa odradit nechat prvymi neuspechmi, je uplne normalne, ze na zaciatku mnoho veci nefunguje a hlavne - zmeni sa vas denny rezim, co je pre mamicky mnohokrat to najtazsie zvladnut. Prvy krok bude zbavit sa flase a cumlika a poradkyna nauci ako sa da krmit bez nich. Potom ti ukaze, ako dietatko ucit prisavat sa a byt s nim fyzicky co najviac v kontakte. To vsetko prispeje k tomu, ze v priebehu par dni sa postupne dieta nauci prisavat sa na prsnik a coraz efektivnejsie z neho pit. Kym nebude tvorba mlieka optimalna, bude este potrebny dokrm s UM, ale to vsetko bude mozne bez flase a za maximalnej tvorby MM.
Tak co, mas dost silnu volu, aby si sa pokusila zabudnut na to co bolo a pokusili ste sa vyuzit sancu co mate?

[JankaMich]

Leelo, super, dufam, ze si teraz ta spravna motivacia pre Namornika. Este otazka - poradenstvo bolo v Nemecku ci na Slovensku?

[janka]

Klemka, tak som im to tam este raz poslala, doplnila som aj tu klauzulku o suhlase. Mozno by bolo dobre, ak by si im napisala aj ty. Neviem ako presne oni komunikuju s Mamilou, ale asi nie prave najefektivnejsie.

Murtagh, nie je problem, suhlas s uverejnenim na webe mam, ten som si vybavila este predtym, ako som to poslala do Ukulele. S tymi clankami je asi rozumne, co si spominal raz, ze vravela annag, ze to asi nie je nevyhnutne. Poradkyne maju svoje stranky a okrem toho je tu napriklad to Ukulele. Aj ked musim priznat, ze ma tam trochu zarazila ta poradna, ked som ju len tak zbezne prebehla, tak som zo dvakrat narazila na to, ako doktorka, co tu poradnu vedie, odporuca knihu "Kazde dieta sa vie naucit spat". Ale to je uz mozno o inom.

[Namornik]

Ahojte...

KLEMKA ty tak pekne a nenásilne píšeš...veľmi dobre sa mi to číta, normálne som dojatá...presviedčaš ma o tom...že pre tie mamičky, ktorým to nešlo (aspoň mnohým, si teda myslím)...by v tých začiatkoch najviac pomohla psychická podpora..presne tak, ako teraz píšeš mne..proste ich pochváliť...aby mali pocit, že aspoň niečo robia dobre ....

Tvoje odkazy som si prečítala...niečo sa mi veľmi páčilo...a s niečím samozrejme nie veľmi súhlasím, alebo teda sa mi to ťažko číta, ako matke, ktorá dáva um.

Áno, bolo by fajn, keby tu boli info z oboch strán..
Píšeš, že kolostrum je..
Prečo mi nedokázali vytlačiť ani jednu kvapku? Keď sa tvorí už po pôrode, prečo nič nevytlačili ani prvý, ani druhý, ani tretí ani štvrtý deň?
až 5 deň niekedy nad ránom mi sestra z pravého prsníka vytlačila asi 2 kvapky žltej tekutiny...asi toto bolo kolostrum...to sa len akoby orosila bradavka..

To, že LP neprišli ma dosť hrozne sklamalo...som v nich dúfala ako v poslednú záchranu...v to pobláznení hormónov...to bola ako posledná slamka...ktorá neprišla...Chápem tú, ktorá mala bejby...ale že neprišla tá druhá...???Prečo nemohla prísť ako moja bežná návšetva? To sa nejak musela titulovať ako LP? Ja som bola na nadštandarde...sama.Návštevy mohli ku mne prísť...stačilo len nahlásiť, za kým idú...no nechápem to...

Niekto tu písal, či to nevzdám a ešte skúsim...popravde neviem...mám v sebe taký nejaký blok...hej, stále si čítam tieto stránky...a rozmýšľam nad celým kojením...

Teraz aj odsávam...vždy pred každým kŕmením malú priložím na prsník...niekedy pekne saje..čo ja viem..aj 5-6 minút...(myslím, že sa prisáva ok, "používame" asymetrické priloženie..

Niekedy sa jej sať nechce...tak odsajem odsávačkou - manuálnou...vždy ako prvé dostane mm, potom um...
Skúšam teraz ricinus...ešte uvažujem nad mottiliom...

Nehnevajte sa na mňa,ale nejak nemám chuť na návštevu LP...

[leelo]

Namornik, kolostrum sa tvori uz v tehotenstve. ja som si ho v 1.teho nevedela vytlacit, resp. skusala som to len obcas, zo zvedavosti a bola to vzdy 1 kvapka. v tomto tehotenstve ho moj syn dokonca pije a aj ked mu nechuti a nie je to ten poriadny tok, na ktory bol zvyknuty, je to dokazom, ze babo ti z prsnika vytiahne to, o com sa sestricke ani nesniva.
dalsia vec: preco by ti malo byt prijemne, ze ti nejaka cudzia osoba vobec chyta, nie to este stlaca prsia? vtedy chytis akurat tak blok a just nic nevyjde von. tym, ze za tebou kazdy den chodili, stlacali, nic nevytlacili, tym ta len deptali, deptali, deptali... zacarovany kruh. namiesto toho mali na prsnik prikladat babo. zo zaciatku staci babatku aj 1 kvapka, to nam prizvukovali na predporodnom kurze. neviem, co chceli docielit tym, keby ti tie kvapky urcene pre babo vytlacili von. ved to je tekute zlato.