od Namornik » 16 Máj 2011, 08:38
Murtagh..
pri čítaní tejto stránky ma tvoj úvodný príspevok tak strašne naštval, že som sa rozhodla zaregistrovať a odpovedať ti. Aby si už nikdy, ale nikdy nenapísal podobnú hlúposť, pokúsim sa ti priblížiť psychické prežívanie tej, ktorá má 7 týždňovú dcéru a kŕmi s UM a popri tom odstriekava mlieko a dáva aj to (v hesle každá kvapka MM je dobrá)
Celé tehotenstvo som sa snažila zodpovedne pripraviť na novú úlohu, ktorá ma čakala, úlohu byť matkou.
Nemyslím si, že byť matkou je niečo automatické....ale na túto novú rolu si treba aj zvyknúť (čo viem teraz, ale pred pôrodom som čakala, že sa s o mnou zatočí zem, keď uvidím malú..nezatočila)
Bola som PRESVEDČENÁ, že kojiť budem. Do pôrodnice som prišla vyzbrojená informáciami o správnom prisatí, kojenenckými podprsenkami o číslo väčšími (veď sa mi prsia nalejú), tampónmi do podprsenky (veď predsa mlieko bude samé vytekať)...odsávačkou mlieka (keď sú prsníy veľmi naliate, je dobré trošku mlieka odsať - odstriekať, aby bábo mohlo piť..)..že kolostrum sa tvorí už v tehu....
Doma som nemala kúpenú ani jednu jedinú fľašku...
No a samozrejme, vedomie, že "kojiť môže každá" ma v tej dobe ešte ukľudňovalo.
Ale...
Pôrod bol prirodzený a ťažký...Osobne si myslím a vlastne nechápem, prečo nepoužili cisársky rez...hneď, ako mi pustili vodu, asi hodinu pred pôrodom,bola zelená...a bola som 1 deň po termíne...neprenášala som.Trošku som sa znepokojila...
Prišlo na tlačenie...a malá nešla von...tlačili sme a tlačili, už tlačila aj PA na brucho a nič...nevedeli sme ju pretlačiť cez panvu - tvrdé pôrodné cesty...(bola som úzka...merali mi síce vonkajšie rozmery panvy, ale tie nie sú podstatné)...už sa jej strácali ozvy, boli veľmi zlé.
Tak mi povedali, že buď použijú kliešte alebo ešte budú tlačiť na brucho...kliešte som odmietla...tak sme tlačili a tlačili...nakoniec sme malú vytlačili (4050g a 52cm)...ja som bola roztrhnutá z vonku pošvy až po krčok - ruptúra II.stupňa plus nástrih.
Keď mi priniesli malú na prvé priloženie pred šitím, odmietla som to...bola som v nejakom prečudesnom stave....vlastne som chcela tej sestre povedať, že nevládzem ju chytiť ..ležala som na chrbte,malá sa mi zdala obrvoskáááaááááááá...chcela som tej sestre povedať, čoho sa obávam, že ju neudržím...nevedela som zo seba dostať ani slovíčko, proste nič...tak sa sestra opýtala, či ju prinesú neskôr a ja som povedala jediné slovo "áno".
K malej som nič, ale absolútne nič necítila...akoby to bolo cudzie dieťa..POtom nasledovalo 1,5 hodinové šitie...a veľká strata krvi.
No a potom prišla snaha dojčiť...prsia sa nenalievali, laktácia neprichádzala...a začínal sa bludný kruh psychického vyčerpania...čím viac som chcela, tým viac to nešlo a tým viac a viac sa mi objavovala v hlave veta "veď kojiť môže každá"..prečo ti to nejde???sa snaž!!!Malú som prikladala a prikladala...a laktácia furt nikde...nedali jej vôbec jesť...len vodu...dni v pôrodke plynuli, ja som bola unavenejšia a unavenejšia...malá hladnejšia a nervóznejšia...
V jednom kuse ryčala...prsník ju neupokojil, lebo laktácia nebola spustená...
A ja som bola stále viac a viac vystresovaná...prvú vec, čo som spravila, keď som ráno otvorila oči bolo, že som si začala stískať prsníky, či sa naliali.
A stále tá hrozná veta "kojiť môže každá"..nebola pre mňa motivujúca, ale hrozne vyčítavá...
Zavolala som laktačné poradkyne..prvá mi oznámila, že má malé dieťa a radiť už nechodí...cítila som sa trošku hlúpo, príjemné mi to moc nebolo.
Tak som zavolala druhej-...tá zas neprišla, lebo že do pôrodnice ich nepúšťajú...som trošku nechápala, že prečo nemôže prísť ako kamoška...no ale dobre...snažila sa mi poradiť po telefóne....ale to nie je ono.
Tretej som už ozaj nevolala....bolo mi to proti srsti, keď dve neprišl...
Moje rady - čo by mne pomohlo:
1) Odniesť dieťa späť na novorodenecké a VYSPAŤ SA!!!! Tesne po pôrode som nevedela zaspať, asi z prežitého zážitku...
S malou na izbe som nedokázala zaspať, keď ona spala...stále som kontrolovala či je OK...a tak som spala asi 3 hodiny denne.
2.) Strašne by mi pomohlo, keby niekto prišiel a ukľudnil ma, že pri kojení nejde o život, že ak sa to nepodarí, tak sa to nepodarí..UM nie je jed, ktorým by som svoje dieťa zabila...toto by mi veľmi pomohlo sa uvoľniť...a nie stále dookola a prikladáte? Pijete?Robíte toto, robíte hento???Ukážte prsia...nasledovalo stláčanie a vytláčanie mlieka...nevytlačili ani jedinú kvapku a bolelo to riadne...keď mi sestra stlačila dvorec tesne za bradavkou ta, že sa prstami akoby dotýkala....fuj....ešte teraz ma striasa...vždy, keď nejaká prišla a zahlásila ukážte prsia, som sa cítila ako v mučiarni, vedela som, čo bude nasledovať...už som chcela,aby žiadna neprišla....lenže, keď malá ryčala a ja som skúšala kojiť, vždy prišli...som sa malej prihovárala, nech je tíško, nech neplače, aby neprišlo stláčanie pŕs.
3.) POmohlo by, keby malú aspoň po cievke trošku dokŕmili...5 dní nič nejedla,dávali jej len trochu vody. Schudla 0,5kg...Myslím, že toto dokŕmenie by ju trošku ukľudnilo...a vystresovanej novorodičke sa predsa len lepšie manipuluje s pokojným bábom ako ryčiacim ,, v jednom kuse ryčiacim dieťaťom...
4.) vziať do úvahy samotný pôrod, rozsah popôrodných poranení, stratu krvi...a podľa toho pristupovať k mamičke...ja som absolútne nevedela kojiť po ležiačky (a deckom v perinke už vôbec nie..na radu LP som malú povyzliekala..ale aj tak mi to nešlo)...tak som pekne krásne vstala a deň po pôrode zaštopkaná ako ponožky si sadla do kresla a skúšala kojiť..Bolelo ma to, ani som poriadne nesedela, vrtela som sa..a do toho snaha dojčiť.
Niekto tu písal o pocitoch viny...áno, sú obrovské....ešte teraz sa pri čítaní diskusie o kojení rozplačem a rozplakala som sa aj pri prečítaní tvojho príspevku...z obdobia 6 dní po pôrode si odnášam len pocity úplného zlyhania, viny, pocity neschopnosti, toho, že neviem utíšiť a postarať sa o vlastné dieťa..že ostatné to vedia a ja nie...
A stále veta "kojiť môže každá"...
Prosím, keď sa stretneš s matkou, ktorá nekojí...uľav trochu jej utrápenej duši....prejav porozumenie a pochopenie...a nezačni s obdobným "inkvizítorstvom", ako si tu napísal....(a uvedom si, že s muž...o pôrode, pocitoch, bolestiach nevieš vôbec nič a máš ako posledný právo navrhovať "dojčenie zo zákona")
Amen.