Ako pomoct mamickam dojcit?

[luciole]

dakujem, skusime teda Mirku

leelo, ja tiez poznam z BA iba Andrejku a Tamoulik. Andrejka pomahala mne a kedze chodim k nej do Biskupic na podpornu skupinu, tam som spoznala Tamoulik. No vedela som, ze oni teraz s drobcami daleko nechodia a uz som pocula od maminiek, ze nie vsetky mali uplne dobru skusenost s poradkynou. Preto som sa radsej poradila tu, aby sme naozaj volali nejakej, co aktivne posobi a zaroven je podobne skvela ako tieto nase dve najlepsie

[akdarka]

Inak ja som vždy prekvapena a smutná ked pocujem, že niekto má zlu skusenost s poradkynou... Ja som mala veľké šťastie na weroni, annag pri mojich problémoch a klemka je tiez superhviezda!

[leelo]

ja som teda este nepocula, ze by mal niekto zlu skusenost, skor som pocula, ze im poradkyna radila cumel a pod. to ale beriem tak, ze ide o nejake ine poradkyne, nie mamilacke. asi ta ceska skola, neviem... samu by ma to zaujimalo, lebo neverim, ze by si tie mamicky vymyslali.

[JankaMich]

Ak mate nahodou nejaku horsiu skusenost s poradkynou, je vzdy dobre, aby ste o tom informovali mamilu - ci uz cez kontaktnu adresu tam alebo hoci poradenske okienko. Ta info nebude oficialne zverejnena a budeme mat aspon spatnu vazbu a iba tak sa mozeme zlepsovat.
Tiez musim na obahjobu pridat, ze niekedy sa moze stat i to, ze samotna mamicka nie je pripravena zvladnut navrhy poradkyne. Aj mne sa uz niekedy stalo, ze mi mamicka zavolala, ze uz nemusim chodit, lebo to jednoducho nejde. Snazime sa zo vsetkych sil podat vsetky rady, ale ono niekedy staci byt 2 dni v porodnici a za ta ten kratky cas nastavia mamicku tak, ze uz nie je schopna prijat iny sposob starostlivosti - rada by si sice dojcila, ale ma obavu zmenit sposob, ktory aspon nejako funguje. Na druhej strane, pokial mamicka naozaj chce, tak aj menej skusena poradkyna vie podat dostatok info a taktiez sa vie spojit s inou poradkynou, prip. rovnou s inou poradkynou prist. Kym je zachovana komunikacia a chut bojovat, tak sa vsetko zvladne.
Najidealnejsie je problemom predchadzat a urobit si pripravu na dojcenie este pred porodom. Zrejme aj ty Leelo by si teraz horsie dopadla, keby si nemala vsetko nastudovane. Alebo ist do naozaj BFHI porodnice.

[shira]

ja som sa spoliehala na bfhi nemocnicu úplne, ale bola som poriadne sklamaná. porodnica- velká spokojnosť ale norodenecké- do plaču, čo sa týka podpory dojčenia. keby nebolo lp, nedojčíme vobec. inak velmi obdivujem prácu laktačných poradkýň. mýty o dojčení sú tak neskutočne zakorenené, že pomaly každá dobrá rada lp mamičky vyvádza z miery. možete povedať 300vecí, ako to pojde a mamička má 300 argumentov, prečo to nepojde. je to naozaj o tom chcení.. ked je za každou vašou radou nejaké mamičkino "ale", je to ťažké. mám kamošku, ktorá bola tehotná, dala som jej všemožné linky na ww stránky, na annag, na mamilu, poslala som jej knižku Praktický sprievodca.. info o nosení bábätiek... neradím konkrétne ako dojčiť, iba odkážem na kvalifikovanú pomoc. a snažím sa podporiť, že ono to pojde. nakoniec som dostala správu, že mliečko bolo slabé vodnaté, malá stále hladná, tak sú na nutrilone. že vyskúšali všetko- homeo, costi, bylinky, lp... naozaj nechápem.. proste sú mylné informácie tak hlboko zakorenené v ľudoch, že mamičkinu sebadoveru podkopne možno jedna poznámka od svokry a nevráti naspäť ani laktačná poradkyňa? ked som dostala túto správu, malá mala 4 týždne. na jednej strane- skoro na to, aby sa vzdala, na druhej strane- pri plačúcom dieťati je aj hodina veľa.. chyby sa dejú už pri pôrode.. matky idú domov absolútne bez vedomostí, ako posúdiť dojčenie. nemajú tušenie, či bábo pije, kolko pije, či plače ozaj od hladu alebo z iných príčin... radia mamy, svokry, sestry, ktoré dojčili krátko alebo nedojčili-takže majú v hlave schémy a chovanie umelo kŕmeného dieťaťa...po 3 hod je hlad, tak treba nadojčiť, dať odgrgnúť, v kočíku s cumlom uspať, podávať čaj atď. chovanie dojčeného bábätka nezapadá do tohoto rámca, tak sa hladajú chyby a tie sa zvalia na dojčenie. ak mamička vidí na vlastné oči, že mlieko má, tak je tu argument, že mlieko má slabé bohužial lekári majú stále ako prvú volbu dokŕmenie, nie úpravu dojčenia, tým len potrvrdzujú podkopané sebavedomie matiek, že nedokážu uživiť dieťa

[vejula]

jaj baby ja nechapem, ako sme to zvladli tak super s dominkom, Fakt žiadne problemy s prisatim ani nič ine, a to som važne nič o tomto nevedela, proste som od začiatku cicik stačila a strčila čo najhlbšie do pusinky dominikovi a on bol teda prisavnik paradny. Ako som sa bala že mam ploche bradavky a nakoniec možno aj dobre, aspon som hned od začiatku vedela že na bradavku sa mi maly neprisaje kedže žiadnu nemam a dbala som na to aby mal cicik čo najhlbšie v pusinke nech mu nevyklzne. A doteraz kamaratky mamičky ma chvalia aky ma maly pekne prisatie

Ale teda shira ako pišeš, ja ked som prišla domov z nemocnice a zbadala som farbu mlieka, tak som normalne plakala, že to je voda že to nieje mliečko, lebo v nemocnici bolo uplne take huste a doma take vodove, A to ma potom ešte na fore dakujeme annag ubezpečili dievčata, že je to ok

[leelo]

jankamich, mas velku pravdu s tou spatnou vazbou a zaroven aj v tom, ze niekedy mamicka vyjadri nespokojnost s poraadkynou len preto, ze jej nepovie to, co chce pocut.
annag je najster efektivnej komunikacie a ajtak sa stalo, ze na fore na nu vyletela nejaka nestastnica. kazda sme nejaka a verim tomu, ze vy-poradkyne toho s nami musite aj vela prekusnut.
aj pred porodom 1.syna som poznala mamilu, jej stranku, prave vdaka poradkyni danke, co ju spominam. uz od zaciatku nam vsetko s malym spolu krasne fungovalo, tak som si verila. pochybnosti o svojom mlieku som nemala, nepodliehala som mytom. ta uzdicka bola ale mimo mojej pripravy a najma som stratila 2 mesiace paralyzovana presvedcenim, ze ma cysticku fibrozu. to zatrasie aj sebesilnejsou naturou. takze vsetko sa to cyklilo do seba a nabalovali sa nasledky pitia s kratkou uzdickou, o ktorej som stale netusila.
pri 2.synovi uz viem aj zhodnotit suvislosti, vsak odvtedy sa aj vela spravilo s osvetou o dojceni - vznikla stranka annag, klemka uverejnila svoje postulaty o zltacke, mamila je "blizsie k mamickam"... a hlavne mam uz skusenosti s jednym dietatom.
keby som nieco mohla do minulosti zmenit, tak neviem, ci by predporodna priprava v skupine nieco ovplyvnila na tom, ako sa to u nas zamotalo. ale, samozrejme, kazdemu odporucam pred porodom spravit pre dojcenie max a ist do co najlepsej porodnice. ak nie je na vyber, tak aj dula je dobry napad, lebo vieme, ze zaciatok je velmi dolezity ja som ho mala celkom dobry a som presvedcena, ze to zohralo svoju ulohu pri tom, ze som dojcenie nevzdala.

[carodejnica]

Ahojte, idem oprášiť túto tému.

Dnes som stretla kamošku so 7 mesačným synčekom. Dojčí ho len v noci, od pol roka mu začala cez deň dávať Nutrilon z fľaše (na noc samozrejme riedku kašu), lebo že ju hryzie cez deň a ako tak sa pekne prisaje len v noci... Bolo nás tam viac, ona nás vlastne prišla pozrieť do roboty, každý jej povedal, že nevadí, hlavne že sa malý napapá a je fajn, že chytí aj fľašu aj cici. Taký všeobecne zaužívaný názor... aj ho potom nakŕmila z fľaše pred nami, predtým som však videla ako malý, keď jej bol v náruči, ústočkami behal po výstrihu a hľadal mliečko. Ale fľašu chytil a pil riadne hltavo...

Ja som bola ticho. Ale tak mi to bolo akosi ľúto, ja viem síce svoje a akosi som sa nechcela do toho starať... ak radíš tomu, kto o radu nestojí, nerobí to dobrotu a to som pritom tejto kamoške, kým bola tehotná aj požičala mamilácku knižku sprievodca dojčením...(stále mi ju nevrátila, ale mám doma ešte jednu). No a teraz mi je doma zase ľúto a furt nad tým rozmýšľam, že som aj mohla niečo povedať, ale je mi to strašne nepríjemné. Navyše ak tam bolo viac ľudí, už som si zase predstavovala, že jáj, ide dávať rozumy a tak...

Už som sa niekoľkokrát ocitla v takej situácii, keď som proste videla, že niečo nie je správne, ale nemala som guráž? odvahu? alebo proste mi to neprišlo taktné? sa miešať do cudzích vecí.. vpodstate je to jedno, či už sa to týka chýb pri dojčení, alebo napríklad používania pavúka/beháka a podobne... keď maminy sú celkovo citlivé, ak sa im niekto stará do ich praktík... to poznáte všetky, mimochodom stačí sa pozrieť do ktorejkoľvek diskusie na modrom koňovi, v niktorých to vrie a ženy sa hádajú ako kohúti na bojisku...

Tak by ma zaujímalo ako sa vy (laktačné poradkyne ale samozrejme aj neporadkyne) s takýmito vecami vysporadúvate, keď vidíte okolo seba, nie celkom "správne" konanie, ako reagujete? Tiež to proste hodíte za hlavu, alebo máte nejakú taktiku, ako taktne naznačiť, že sa to dá aj inak?

[JankaMich]

Nevies, ale mozno prave bez teba by nedojcila vobec a uz vobec nie 7 mesiacov. Co si mohla si pomohla a je na nej, co si z danych info vyberie.

Ak chces, este jej jemnym sposobom mozes odporucit podpornu skupinu dojcenia - ako skvele miesto na oddych mamiciek s malymi detmi. Alebo hoci aj toto forum - virtualnu skupinu. Tieto skupiny vznikaju prave preto, aby mamicky medzi sebou za vedenia poradkyne si mohli vzajomne pomahat.

[carodejnica]

Janka, ďakujem a celkom si mi teraz vnukla jednu súvislosť.

V podstate vidím paralelu s mojou prácou v oblasti environmentálnej výchovy. Tam ma tiež niekedy štve - po lopate - že môžem deckám vysvetľovať čokoľvek, ale aj tak niektoré zahodia papier na zem, alebo si skrátia chodník v národnom parku krížom cez les... No a vždy si spomeniem na slová, ktoré raz ktosi napísal, že envirovýchova nie je o pestovaní rastliniek, zalievaní, hnojení a tak, to je možno aj plytvanie energiou ... ale skôr o zasievaní semiačok.. niektoré sa ujmú, niektoré nie, ale časom ich možno bude viac a viac .. a dá sa to vztiahnuť aj na osvetu o dojčení, proste stačí naozaj šíriť osvetu, teda "zasievať semienka" a veriť, že sa aspoň niektoré ujmú....

[didulka]

Carodejnica volakedy som skusala pomahat mamickam. Vysvetlovala som im, preco napriklad mesacne dieta nepotrebuje pit vodicku, ze zaspavanie na prse je normalne, dojcenie po roku ma stale vyznam, ze si maju jednoducho verit atd atd. Teraz?
Kaslem na to. Aj tak som za uchylnu matku co dojci pomaly 2-rocne dieta.
Keby som videla, ze ma dotycna naozaj zaujem a chce radu, tak by som poradila. Ale bohuzial, vela takych nestretavam.
A hlavne ked mi nejaka povie, ze dava pit pol rocnemu 3 deci vody denne, lebo jej to kazala pediatricka a jej veri, tak uz naozaj nie je o com.
Vzdy budem tvrdit, kto nechce dojcit, dojcit nebude.

[TIA]

Toto je veru tazke. Radit, ked cloveka nikto o rado neziadal je velmi chulostive a zvacsa to nedopadne dobre, teda co do reakcie druhej mamicky. Ja tiez castejsie "drzim hubu", ale uz tiez zacinam mat pocit, ze tym padom neni s kym a hlavne o com hodit rec . Tiez mi je tych deticiek tak luto, aj minule, na ihrisku jedna babicka kocikovala take uplne male par-dnove babatko a to v tom kociari zacalo plakat, ale ona ho nezobrala na ruky, len ho tam take placuce vozila dokola, kym sa mamicka nevratila a ta ho potom nadojcila (aspon, ze to!). Tiez mi je luto deticiek, ked pocujem ako sa s nimi rodicia rozpravaju, ako keby boli z vlastnych deti strasne otraveni, to je same ponizovanie, urazky, no, hroza..

Chce to velku davku taktu a asertivity, aby to clovek vedel podat tak, nejak ludsky, nevycitavo, aby to nikomu neublizilo a aby ta maminka nemala pocit, ze je kritizovana (posledne, co maminka potrebuje je kritika a vycitky ako to cele robi zle). V opacnom pripade, radsej veru ako pise Janka, odkazat na laktacnu, alebo podpornu skupinu. Potom uz je to len na mamicke do akej miery dojcit chce a ci o pomoc poziada..

[Norika]

Ahojte, idem oprášiť túto tému.

Dnes som stretla kamošku so 7 mesačným synčekom. Dojčí ho len v noci, od pol roka mu začala cez deň dávať Nutrilon z fľaše (na noc samozrejme riedku kašu), lebo že ju hryzie cez deň a ako tak sa pekne prisaje len v noci... Bolo nás tam viac, ona nás vlastne prišla pozrieť do roboty, každý jej povedal, že nevadí, hlavne že sa malý napapá a je fajn, že chytí aj fľašu aj cici. Taký všeobecne zaužívaný názor... aj ho potom nakŕmila z fľaše pred nami, predtým som však videla ako malý, keď jej bol v náruči, ústočkami behal po výstrihu a hľadal mliečko. Ale fľašu chytil a pil riadne hltavo...

Ja som bola ticho. Ale tak mi to bolo akosi ľúto, ja viem síce svoje a akosi som sa nechcela do toho starať... ak radíš tomu, kto o radu nestojí, nerobí to dobrotu a to som pritom tejto kamoške, kým bola tehotná aj požičala mamilácku knižku sprievodca dojčením...(stále mi ju nevrátila, ale mám doma ešte jednu). No a teraz mi je doma zase ľúto a furt nad tým rozmýšľam, že som aj mohla niečo povedať, ale je mi to strašne nepríjemné. Navyše ak tam bolo viac ľudí, už som si zase predstavovala, že jáj, ide dávať rozumy a tak...

Už som sa niekoľkokrát ocitla v takej situácii, keď som proste videla, že niečo nie je správne, ale nemala som guráž? odvahu? alebo proste mi to neprišlo taktné? sa miešať do cudzích vecí.. vpodstate je to jedno, či už sa to týka chýb pri dojčení, alebo napríklad používania pavúka/beháka a podobne... keď maminy sú celkovo citlivé, ak sa im niekto stará do ich praktík... to poznáte všetky, mimochodom stačí sa pozrieť do ktorejkoľvek diskusie na modrom koňovi, v niktorých to vrie a ženy sa hádajú ako kohúti na bojisku...

Tak by ma zaujímalo ako sa vy (laktačné poradkyne ale samozrejme aj neporadkyne) s takýmito vecami vysporadúvate, keď vidíte okolo seba, nie celkom "správne" konanie, ako reagujete? Tiež to proste hodíte za hlavu, alebo máte nejakú taktiku, ako taktne naznačiť, že sa to dá aj inak?

no ja to "hadzem za hlavu" ....cloveku je luto,ale neviem, no, ja som sa snazila kedysi radit, moje rady nepadli na urodnu pôdu....

najlepsie je radit asi tehulkam, prvorodickam,ktore nemaju ziadnu predsatvu, tie treba ovplyvnit,kolko sa len da,....aj ked nakupia flasky, a postielky, na nase rady si mozno spomenu....ja sa snazim sirit medzi rovesnickami, ktore zatial len studuju, a hadam, ked aj ony sa usadia, vezmu si zo mna priklad....ale teda, u rodiny(napr 18r neter) ta je taka 50/50 ....v niecom sa ovplyvnit da, a nieco si neda povedat ani za svet......