Mamamima píše: Ako sa to vlastne vyvinulo? Sam odseba? Postupne? Nahle? Mam vobec dufat, ze sa to vobec este zlepsi?
Alebo tento stav pretrva pocas celeho obdobia dojcenia? Alebo len po ukoncenie ukotvenia v cca. 2 rokoch??? Neviem. Vie niekto? Ja si vzdy zopakujem, ze kym budu maturovat ich to prejde.
Samo od seba..mam pocit, že veci sa menia skokom, zo dňa na deň. jeden deň spí tak, jeden tak, dodnes neviem, čo bude v noci
v podste som nemala nikdy problém s tým, že by sa malý budil extrémne často (viac ako 4x za noc). lenže u nás noc je od 22:00 do 6:00 a pomedzi jeho budenia som nestíhala zaspať - napr. kým som zaspala, bola polnoc, malý bol prvý krát o 1:00 hore, do druhej na prsníku, prinajmenšom, kým som zaspala boli 3 hodiny, to sa akurát zobudil, zase aspon hodina na prsníku, potom som začala byť hladná, bola mi zima a bolo treba ísť na wc len sa nedalo, lebo malý pricucnutý, kým sa dal položiť a kým som zaspala bolo aj 5 hod ráno a ked sa zobudil o 6, už dospával iba na prsníku. To znamená, že aj ked sa v podstate zobudil iba 3x, ja som skoro vobec nespala. potom sa začal budiť iba raz v noci okolo 2:00, na prsníku sa neuspal ale postupne preberal, tak po hodine cucania behal ešte 2 hod. po izbe, alebo sa váľal mrzutý a ospatý - jedno horšie ako druhé, úplne zlé to začalo byť, ked si vedel otvoriť dvere, odchádzal zo spálne a dokonca aj von z domu- ked som povedala že nemôže, chytal amok, zaspával znova až skoro ráno (on si dospal, ja som šla do roboty). Potom postupne sa to upravilo tak, že mi do 30-45min na prsníku zaspí a dá sa položiť a druhý krát sa ešte zobudí skoro ráno. niekedy sa ešte dá položiť a dospím, niekedy sedím do rána...
je to teraz omnoho lepšie, ako bývalo, predovšetkým v tom, že ked počúvam niektoré precitnutia a nejdem hned, zistím, že dokázal mnoho precitnutí už sám vyriešiť a sám zaspať. jedno veľmi zaujímavé zistenie bolo, ked som bola absolútne v koncoch a dala si po uložení malého večer liek na spanie, malý spal napr. až do štvrtej ráno- tj. skoro celú noc. to si vysvetľujem tým, že som spala tvrdšie a nereagovala na jeho každý pohyb, a aj som sa asi menej prehadzovala, takže sme sa nebudili navzájom. malý totiž vstával aj vtedy, ked počul v izbe šuchot- muž s nami vobec nemohol spávať, lebo už len tým, že sa otočil na posteli, zobudil nás oboch. posledných pár nocí spal s nami aj moj muž, a bolo vidno, že malý reaguje už omnoho menej, že sa jeho spánok postupne vyvíja a zlepšuje. tak som optimista
od lulu » 03 Okt 2012, 08:19 
malinká je síce šidlo, ale ztatááá
... drzim palce!