samoprisatie po porode

[janka]

To je nieco, co by som rada zmenila oproti prvemu porodu. Vtedy sa ziadne prisatie nekonalo. No ja si vlastne nie som ista, o com to samoprisatie je. Nasla som toto, podla vsetkeho uryvok z mamilackej knizky:
http://www.mamatata.sk/node/451054
a celkom ma prekvapuje, ze ani v tej ukazke sa dieta vlastne neprisalo, len sa o to snazilo - to je tiez v poriadku? Ide len o to, byt tie dve hodiny po porode kontakt koza na kozu, kym ma neodvezu na sestonedelie a dieta na novorodenecke?

[JankaMich]

O samoprisati najdes aj dva pekne clanky na hlavnej stranke blogu.
Toto je zhrnute samoprisatie v kocke:

Ako vyzerá samoprisatie v praxi?
Bábätko sa hneď po pôrode jemne osuší, okrem ručičiek. Nahé sa položí na brucho matky hlavičkou medzi jej prsníky, v kontakte koža na kožu. Môže sa prikryť uterákom. Lekár popritom môže bábätko zbežne vyšetriť, ostatné podrobné vyšetrenia je vhodné odsunúť na neskoršiu dobu. Bábätko sa ponechá v takomto kontakte s matkou minimálne prvé dve hodiny po pôrode. Okrem lepšieho naviazania sa na matku, čo je veľmi dôležité pre ich vzájomný vzťah, je bábätko v takomto kontakte s mamičkou spokojné, takmer vôbec neplače, má ideálne regulovanú telesnú teplotu, činnosť srdiečka, dýchanie, hladinu krvného cukru a mnohé ďalšie telesné funkcie. Počas prvej hodiny sa bábätko zoznamuje s mamičkou, postupne sa začína hýbať a po čase sa samo, bez pomoci, doplazí k prsníku. Nájde bradavku a samo sa prisaje na prsník. Je zaujímavé, že pri takomto prvom dojčení sa takmer všetky deti inštinktívne prisávajú správnym spôsobom a to i na prsník s tzv. plochými či inak „problematickými“ bradavkami.
Iba pri správnom prisatí je možné, aby hneď po pôrode bábätko pilo prvé mliečko tzv. kolostrum, ktorého už v čase pôrodu matky majú pre nasýtenie svojho bábätka dostatok. Akýkoľvek iný spôsob začatia dojčenia so sebou prináša riziká, že dojčenie bude problematické, či neúspešné. Ak sa napr. dieťa po pôrode najskôr odnesie na vyšetrenie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napr. 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do procesu samoprisatia výrazne klesajú šance, že sa dieťa prisaje správnym spôsobom. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia – matka môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, bolestivo naliate prsníky na 3. – 4. deň po pôrode a najmä - dieťa napriek tomu, že sa bude prisávať často a na dlhú bodu, nemusí vypiť dostatok mlieka, čo sa prejaví napr. úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či silnou novorodeneckou žltačkou.

[tamoulik]

Janka, ja som si samoprisatie pri druhom zazila, je to nieco neopisatelne. Po porode ho nechali na mne tie 2h, ani raz nezaplakal ani nezamrncal, len sa pozeral naokolo velkymi ocami a tisko lezal, skusala som ho posunut asi po 20min k bradavke, ale vobec pusinku neotvaral, tak sme ho nenutili. Po 75 min od porodu sa zacal vrtiet a hybat, tak sme ho trosku znova posunuli k bradavke (sam sa tam ale nedoplazil) a hned sa prisal, tahal asi 5 min a potom na prsniku zaspinkal Ked skoncili tie 2h, tam mi ho vzali na to klasicke osetrenie, hned zacal plakat, aj vsetci naokolo skonstatovali, ze ako bolo dobre dietatku na mne a co mu to robia... aj chodili vsetci na nas pozerat pocas tych dvoch hodin ako na exotov Drzim palce, aby sa to aj Vam podarilo.

[Anna]

Ja som tiež bola v šoku, keď mi ho položili na hrudník, ja som už ležala mimo pôrodného stolu vo vedľajšej miestnosti a on sa takým plazivým pohybom začal posúvať ku prsníku a chňap, manžel na to pozeral akokeby mal pred sebou tvor z inej planéty, takže sme sa spoločne aj so sestričkou z chuti zasmiali, že pud sebazáchovy ma naozaj silný, mimochodom to plazenie ho sprevádzalo naozaj silno, pri prvej návšteve pediatrička ho otočila na bruško a on odštartoval, tak sme sa opäť zasmiali, kdeže sa nám rozbehol...ja by som neverila, že novorodenec ma takú silu v tomto pohybe, že sa poposúva centimetre, oddýchne a znovu.

[Klemka]

Janka, stručne - samoprisatie sa uskutoční tak, že dieťatko po pôrode položíš na svoje brucho a necháš ho urobiť si "svoju robotu".
Môžeš si prečítať viac na www.breastcrawl.org - tam je aj nádherné inštruktážne video indického dievčatka pri samoprisatí.
Informácie zo stránky Breastcrawl.org som zosumarizovala do článku, ktorý nájdeš tu http://dojcenie.wordpress.com/2011/02/2 ... e-kojenie/
Doplnok nájdeš aj na mojom blogu https://sites.google.com/site/blogodojc ... -po-porode

[Anna]

Nádherné videá.

[Anna]

Klemka,chcela by som počuť Váš názor na nasledujúcich riadkoch popísanú situáciu....Martinko nikdy nebol "spachtoško", ale v posladnom obdobi už nespí nič, teda cez deň spí málo alebo vôbec a v noci sa budí často, cez deň spí 30-40 min. poobede, ale keď ho zobierem vonku/ kočíkujem ho kvôli spánku aj v najväčších mrazoch/ dokáže spať aj dve hodiny, preto som usúdila, že mu spánok určite chýba a pravdou je, že ja som neskutočne vyčerpaná, preto po tých 30 min. si ľahnem k nemu a on na prsníku naboku spí ďalej, nevydržím však v takej polohe dlho, lebo tak fungujeme aj celú noc, uložím ho preto priečne na svoj hrudník , on saje a ja ležím na chrbte a tak dokáže spať aj dve hodiny, už som to začala používať aj v noci, synovi sa to tak zapáčilo, že mi káže tak si ľahnúť aj kedykoľvek cez deň. Je to také milé, môže sa tak neskutočne inštinktívne správať dieťa v takom veku-1,5 roka ?

[Klemka]

Anka, na toto môžem mať len svoj súkromný názor, pretože toto nespadá do problematiky poradenstva pri dojčení Osobne si myslím, že ak to tak vyhovuje Vám obom, prečo by to ste to nemali tak robiť?

[akdarka]

Anna, presne toto robi aj moj a často takto spíme. ale u nás kontakt po pôrode chýbal telo na telo. Moj si asi vynahradza čo nedostal po pôrode chudacik.

[miška11]

Aj ja som zažila samoprisatie po pôrode. Mala som krásny pôrod, vďaka tomu, že som rodila za prítomnosti duly a môjho manžela...maličkú som mala 2 hodiny po pôrode na sebe a potom až do odchodu z pôrodnice sme sa od seba ani nepohli. Bolo to nádherné, aj keď sa zle prisávala a teda sme mali problém so začiatkom kojenia, ale vďaka pomoci laktačnej poradkyne sme to zvládli. Zažila som neopakovateľné chvíle, keď mi dcérku položili telo na telo hneď po pôrode. Zalial ma nádherný pocit a začal sa krásny vzťah medzi mnou a mojou dcérkou. Bolo to krásne.. a stále je

[JankaMich]

Miska11, Tamoulik, prip. ine mamicky co ste zazili samoprisatie (ja bohuzial nie ), kde ste rodili a nakolko bolo samoprisatie potrebne s personalom dohadovat?

[miška11]

Janka, ja som rodila v Banskej Štiavnici. Mala som vypracovaný pôrodný plán, ktorý som prekonzultovala s primárom a tam som mala zdôraznené aj samoprisatie a kontakt telo na telo hneď po pôrode. Skoro všetko mi splnili. Bola som veľmi spokojná

[tamoulik]

Ja som rodila v Ruzinove, mala som tiez porodny plan, podpisany prednostom Holomanom a konzultovany (nepodpisany) primarkou neonatologie Bielikovou. Stale som nan upozornovala, nakoniec bolo v 95% vyhovene. Trebalo sa ale pravidelne ozyvat a trvat na svojom, nakoniec sa zadarilo.

[misulik]

miška11 - aj ja sa chystám už na druhýkrát rodiť v B. Štiavnici, je to od nás kusok...chcem si vynahradiť aspon s druhým bábom to, čo som nezažila s prvým . Super, si ma potešila, že tam ti SKORO všetko splnili, čo si žiadala. a môžem vedieť, v čom ti nechceli vyhovieť? ešte jedna otázočka - ako, kde si sa nakontaktovala na dulu. Pri pôrode bola len ona, či aj lekár alebo zd. sestra?

[Anna]

Ja som porodila v PP, pôrodník bol môj gynekológ z ambulancie, mala som pri sebe teda ľudí, ktorých som poznala od doktorov, sestričiek aj sanitárku, všetci mi pomáhali, manžela som nechcela mať pri sebe i keď pôrodník sa ma to opakovane spytoval, neviem to vysvetliť, ale som to jednoducho nechcela, viem, že je to veľmi silná osobnosť, ale , čo sa týka bolesti a krvi...primár je seriózny lekár a sympaťák, ja som plán nemala, ale myslím si, že by nebol proti, mne vyhoveli vo všetkom , čo som chcela, ale pravdou je, že teraz by som žiadala omnoho viac.

[Klemka]

Ešte k tej "študijnej literatúre" - článok o kontakte koža na kožu po pôrode s krásnymi fotografiami, ktoré pomôžu predstaviť si podrobne, ako to zažilo napr. toto zlaté bábätko v jednej slovenskej pôrodnici http://www.mamatata.sk/node/451054

[miška11]

Misulik, to co nam nesplnili bolo, ze nenechali dotepat pupocnikovu snuru. Neviem, kde sa lekarka ponahlala...pri druhom budem viac davat pozor, co robia. Neviem, co je na tom pravdy, ale pocula som, ze uz ani v Stiavnici nechcu, aby boli pri porodoch duly...nechapem preco..ale ak chces, dula tam moze byt s tebou ako kamaratka Vtedy sme mohli mat dve sprievodne osoby, takze som mala manzela a dulu. Pri porode bola aj zdravotna sestra, ktora mi len robila ozvy a pozerala ako sa otvaram, vsetko pri mne robila dula...teda, ze som mnou predychavala stahy, drzala ma za ruku a pod. Bolo to uzasne, ja som sa nemusela na nic sustredit, zahlbila som sa do seba a precitovala porod, vnimala babo...velmi doporucujem porod s dulou. Ja som sa k dule dostala tu v Leviciach. Ak by si chcela a nenasla blizsie k svojmu bydlisku, poskytnem ti kontakt. Ja som bola s touto konkretnou dulou velmi spokojna. Posobila na mna velmi ukludnujucim dojmom a mohla som sa na nu vo vsetkom spolahnut. Na a ku koncu prisla lekarka, ktora si urobila svoju pracu

[janka]

Vdaka za informacie a za linky, po troche ich uz studujem. Celkom ma tesi, ze je vas tu viac, co samoprisatie zazili, takze asi nie je take nerealne si to vydupat. Ja budem rodit na Kramaroch, porodnica sa pysi titulom baby-friendly, tak aspon sa budem mat na co pri porode odvolat. Ked som rodila Misku (tiez na Kramaroch), tak mi ju hned po porode zobrali na osetrenie a tak, ja som bola jednak prilis vycerpana, nez aby som v tej chvili o nieco ziadala, a i tak som o samoprisati vtedy nevedela. Doniesli mi ju potom pocas sitia v zavinovacke (teda drzal ju manzel) a priznam sa, ze som mala rozpacite pocity - akysi novy neznamy tvor na mna vyvalene kukal velkymi ciernymi ocami a podobne ja nanho a nevedela som, co si mam mysliet a co mam citit. Nastastie sme s dojcenim potom ziadne zasadne problemy nemali, sice sa konali popraskane bradavky, bolestivo naliate prsniky a podobny standard, ale brala som to ako normalnu sucast dojcenia, ze treba len zatat zuby a preckat, kym to prejde.

Ale naspat k teme:

Rada by som vedela, ako ste si to samoprisatie dohadovali. Robila to porodnica rutinne, ci ste si to museli vyhubovat? Ja si ziaden personal k porodu nedohadujem, takze o porode sa budem asi bavit, az ked pridem rodit. To ste normalne pisali porodne plany? Z toho mam ja take rozpacite pocity - na Kramaroch sa mi moze stat, ze budem rada, ked ma niekto stihne odrodit, nie este citat nejake slohove prace o mojich predstavach. Ci kedy sa konzultuje porodny plan?

Mozno trochu dementna otazka, ale trapi ma to: to sa dieta priklada, hned ako sa vytiahne z maternice? Len tak uplne hole? A cika a kaka pocas tych dvoch hodin matke na brucho? Alebo sa aspon zabali do plienky? Na niektorych obrazkoch v tych linkach od Klemky je to tak, na inych inak. Maternica sa rodi s dietatom na bruchu, aj sitie prebieha s dietatom na bruchu?

A co ak sa dieta neprisaje? Na tom linku, co som sem dala (skutocny pribeh) dieta zaspi skor, ako sa prisaje. Asi by som mala pocit zlyhania. Ci je to normalne aj tak? Da sa i tak hovorit o samoprisati?

[JankaMich]

Zaklad je, aby bolo uplne hole a podla moznosti ani neumyte (t.j. hned po porode porodnik preskuma dietatko pohladom a polozi ho na mamicku). Ak sa nahodou stane, ze budu trvat na umyti (nemali by), musia aspon rucicky ostat neumyte, aby sa dietatko malo podla coho orientovat. Ak mas obavu, ze je v miestnosti chladno, treba prikryt babatko zhora plienockou alebo uterakom (radsej mat pre istotu nieco z domu). Vsetko pocas tych 2 hodin prebieha s dietatkom na brusku. Aktivita dietatka na brusku velmi zavisi aj od toho, ake lieky boli podane matke. Taka EDA jednoznacne babatko utlmuje. Ostatnym liekom je najlepsie sa tiez vyhnut.

Skus sa popytat bratislavskych poradkyn, co si myslia o porodniciach v okoli (napr. Andrejky Kvintovej), mam pocit, ze Antolska by mala byt lepsia ako Kramare. Moznost byt pri porode s dulou je urcite zaujimava. Prikladam stranku, kde je vela popisane o tom, co vlastne lekari pri porode robia + ta mozno inspiruje skusenost rodit doma http://vnimavetehotenstvo.sk/rodili-sme ... ych-rodin/

[tamoulik]

Nemyslim si, ze medzi porodnicami v BA je velky rozdiel, posledne mamicky, u ktorych som bola a rodili na Antolskej, hovorili, ze je to tiez velka katastrofa. Asi zalezi na pripravenosti mamicky ako na samotnej porodnici.
Co sa mna tyka, tak som si porodny plan pisala po mamilackom kurze, 2 tyzdne pred porodom, ak chces posli mi ss s tvojim mailom, mozem ti ho kludne preposlat. Tyzden predtym som bola osobne za prednostom gyn.-por. oddelenia Holomanom, ten mi podpisal vsetko bez problemov. Potom som bola osobne za primarkou neonatologie, ta nepodpisala, ale dohodli sme, co za danych podmienok pojde, pri idealnych ze pojde vsetko (nakoniec boli idealne podmienky). Potom som si urobila viac kopii, keby nejaka pocas vysetrenia nahodou zmizla. Porodny plan som predlozila hned ako som prisla na porodnu salu, dala som ho sestricka, co ma prijala a potom som nan upozornovala kazdeho noveho clena timu, ktory sa tam obsmietal. Tiez som nemala nikoho dohodnuteho ani zaplateneho.
Maleho mi dali na brucho hned po vytiahnuti, takeho neumyteho, neususeneho, mala som nachystany svoj cisty uterak a ciapocku, bez plienky, nechali dotepat pupocnik. Potom mi ho asi po 20 min vzali na odvazenie a meranie (toto som si nevedela vybojovat, aby to spravili az po 2h), naspat mi ho doniesli asi za 2-3 min, v perinke! Tak som znova musela upozornit na porodny plan, ze to mam schvalene primarkou, isli sa jej spytat, nastastie mala sluzbu, tak mi ho hned vyzliekli a znova dali holeho na mna, mna inac pocas dvoch hodin aj poriadne okakal ciernou smolkou, personal sa s tym nekaslal, cistil ma potom moj manzel. POcas jednej hodiny ma cely cas sili, ja som bola dost potrhana a teda bolelo to poriadne, tak mi maleho na mne pridrziaval MM? kedze mnou dost sklbalo. Takze urcite aj na Kramaroch to pojde, ked sa na nich pripravis.

[Klemka]

Janka, zažiť samoprisatie skutočne nie je také nereálne, najmä, ak nebudeš samoprisatie očakávať ako bežnú rutinu v nemocnici, ale sa dohodneš na tom, ako to má vyzerať vopred. Momentálne ako rutinu skutočné samoprisatie - teda neprerušovaný kontakt koža na kožu dve hodiny po pôrode nerobí žiadna nemocnica na Slovensku, bohužiaľ, takže treba aktívne o to žiadať a trvať na uskutočnení a to aj v baby-friendly pôrodnici.
Samozrejme, že nevieš dopredu aká pracovná smena bude pri Tvojom pôrode. Čo ale môžeš urobiť vopred je porozprávať sa o svojich predstavách s primármi gyn.-pôrodníckeho oddelenia a novorodeneckého oddelenia. Je vhodné si toto želanie spísať na papier a nechať si ho primármi podpísať. Následne pri samotnom pôrode ešte treba raz slovne pripomenúť dohodnuté požiadavky s konkrétnymi zdravotníkmi, ktorí budú pri Tvojom pôrode, ak sa pôrod prehupne aj do ďalšej smeny, tak aj s nimi a hneď po narodení dieťatka pripomenúť svoju žiadosť mať bábätko okamžite položené nahé na svojom bruchu.
Ja myslím, že k Tvojej otázke je dôležité jedno upresnenie pre celkové pochopenie - ono ide v zásade najmä o to, aby jednoducho bábätko po narodení ostalo v kontakte koža na kožu s matkou minimálne počas tých prvých dvoch hodín, potom sa prípadne vyšetrilo a hneď sa presunulo s matkou na oddelenie šestonedelia, kde by sa malo v kontakte koža na kožu pokračovať, ideálne čo najdlhšie počas celého pobytu na oddelení šestonedelia. Ako dr. Newman hovorí - máločo pomôže dojčeniu tak veľmi ako kontakt koža na kožu. Dieťatko sa prakticky môže samoprisávať počas celého pobytu v pôrodnici, keď sa nadojčí a zaspí, ideálne je, aby to ďalej bolo v kontakte koža na kožu s matkou, pretože tak sa bude zobúdzať vtedy, kedy to skutočne potrebuje, keďže matka reguluje jeho spánkové cykly (a na deti zabetónované v zavinovačke často spia príliš dlho a odďaľujú tak dojčenia). Kontakt koža na kožu je teda dôležitý pre bábätko aj v ďalších dňoch. Okamžite po pôrode je však naozaj nesmierne dôležitý, pretože ako si prečítaš v tom mojom článku - vedie k stabilizácii rôznych telesných funkcií, jednoducho je toto pre dieťa očakávaný spôsob prechodu z prostredia maternice do vonkajšieho prostredia. Väčšina detí v tomto kontakte nabehne na inštinktívne správanie vedúce k dojčeniu. Sú deti, ktoré akosi nejavia záujem. Nie je sa však kam ponáhľať. Dokument Európskej únie o výžive dojčiat a batoliat odporúča v tejto situácii čakať hodinu a ak sa stále nič nedeje, posunúť dieťa k prsníku. Ak je však dieťa zdravotne v poriadku, jednoducho sa bude dojčiť neskôr, podstatné je, že je v kontakte s matkou. Môže napr. zaspať a pokúsiť sa o dojčenie následne po zobudení, ideálne znova v kontakte koža na kožu s matkou. To, že to bábätko v tom článku o príbehu koža na kožu sa nedojčilo, neznamená, že to bolo zle. Dojčilo sa potom, keď sa zobudilo. O nič dôležité neprišlo. Kontakt koža na kožu je to, čo je dôležité.
Držím Ti palce, aby sa Ti podarilo zabezpečiť si tento úžasný a nesmierne dôležitý zážitok. Je potrebné, aby si Ty bola sama pre seba presvedčená a prípadne pripravená na niektoré opakujúce sa protiargumenty, ktoré v skutočnosti sú mýtmi, ako napr. že dieťa v takomto kontakte prechladne, podchladí sa, neadaptuje sa dobre, že niektoré vyšetrenia nie je možné odložiť na dobu po prvom dojčení, alebo na rôzne iné prekážky, ktoré v skutočnosti nie sú prekážkami pre samoprisatie - napr. v niektorých pôrodniciach je toľko rodičiek, že matky na pôrodnej sále neostávajú, ale sa prekladajú napr. na chodbu a tam vraj bábätko byť s nimi nemôže, čo je samozrejme nezmysel. Môžeš si preventívne vziať nejakú dečku a uteráky, ktoré si položíš na bábätko a čiapočku na hlavičku.
A čo sa týka tých upresnení - áno, bábätko by sa malo položiť na matku hneď po pôrode, ešte s placentou vo vnútri maternice. Pupočník sa môže prerušiť podľa Tvojho želania - buď okamžite - potom pozor, aby bábätko neležalo priamo na tvrdej svorke pupočníka, alebo - v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami, ktoré odporúčajú prerušenie pupočníka až po tom, čo prebehne placentárna transfúzia krvi bábätka z placenty do jeho telíčka - teda po tom, čo pupočník dotepe a zmení sa z tuho červeného stočeného na úplne uvoľnený, biely. Matka v tomto kontakte môže porodiť placentu, môžu sa urobiť rôzne iné ošetrenia, napr. šitie, ak sú potrebné. Bábätká počas tých prvých dvoch hodín po narodení málokedy cikajú či kakajú, ale občas sa to stáva. Môžete sa pre ten prípad pripraviť - zbaliť si na pôrodnú sálu utierky, či niečo iné na utretie alebo si rovno pod zadoček bábätka podložiť napr. štvorcovú plienku, nech zachytí to najhoršie. Na oddelení šestonedelia môžeš pokračovať v kontakte koža na kožu s bábätko nahým okrem plienky. A ešte som chcela - bábätko môže po pôrode byť zachytené do čistého uteráka a prípadné nečistoty, napr. krv otrieť do tohto uteráka. Inak bábätko nemá byť od čoho špinavé, je vlhké od plodovej vody, ale to sa vsiakne do uteráka, ktorý naňho položíš na svojom bruchu. Keďže pri hľadaní prsníka ho navádza vôňa na dvorci bradavky, ktorá sa podobá vôni plodovej vody, je vhodné ak by sa bábätko osúšalo, mu nechať ručičky neosušené, aby sa pri hľadaní prsníka mohlo "inšpirovať" vôňou na svojich ručičkách a podľa toho hľadať dvorec bradavky.

[misulik]

Miška, dakujem za odpoved. A ak ťa môžem poprosiť o ten kontakt, lebo zatial v mojom okoli o nikej dule neviem... vdaka!!!

[janka]

Klemka, vdaka za vysvetlenie, tusim som sa trochu dostala do obrazu, o com to cele je, ze asi naozaj ide hlavne o ten kontakt koza na kozu, a nie az tak velmi o to, ci sa dieta za tie dve hodiny po porode prisaje alebo nie. A aspon viem, ako mam stravit tie prve dni, ked budem este v porodnici - okrem toho, ze sa musim snazit co najviac vyspat (co som teda tiez stasne zanedbala pri prvom porode), treba tiez co najviac ostatneho casu lezat s dietatom na sebe (spat by som sa tak asi bala, ze sa zo mna skotula, ibaze by som si ho na seba nejak priviazala...)

Skusim si to teda nejak dohodnut uz aj vopred, ako mi radite. Dnes som bola na Kramaroch vybavovat manzela pri porode. Popritom som sa dr. Jandovej (ta ma pod palcom predporodnu pripravu) pytala na to prilozenie na brucho. Tak mi tvrdila, ze sa to robi standarne, pokial porod prebehne uplne bez problemov. V pripade, ze sa vyskytne nieco "nestandardne", tak dieta najprv zoberu na vysetrenie a do pol hodiny mi ho donesu naspat. Pricom ta "nestandardnost" moze byt uplna kravina, ako ze tlacenie trva o trosticka dlhsie, nez "by malo" a tak. No a ak dieta zoberu najprv na vysetrenie, tak mi ho donesu uz zabalene v perinke. No tak neviem, Misku mi tiez doniesli az zabalenu v perinke, a pritom to bol uplne pohodovy a svizny porod, aj sestricka mi potom sama hovorila, ze to bol velmi dobry porod, takze ta "standardnost" porodu je zrejme nieco, co sluzi ako zamienka na to, aby dieta najprv odniesli na vysetrenie, a pritom maju formalne splnene kriteria baby-friendly. Tak uvidim, ked tam budem mat najblizsie cestu, tak skusim asi zabehnut aj na novorodenecke a popytat sa na to.

[JankaMich]

Z praktickeho hladiska by som odporucala manzelovi cely postup poriadne vysvetlit, nakolko 2 hodiny po porode je matka brana ako kriticky pacient a jej poziadavky nemusia z tohto titulu brat do uvahy. Napr. ak by tam nikto pri tebe nebol, mohli by sa obavat ti babatko nechat na sebe, lebo by ti mohlo spadnut. Tak isto by ti mohli robit problemy pri vyzliekani babatka z perinky (pozor, nezabudnut pripomenut, aby aspon rucicky neumyvali). Kedze tam vsak bude manzel, teda pravny zastupca dietata, jemu nemaju co taketo problemy robit - jednoducho povie, ze on je otec a je za dieta plne zodpovedny od okamihu porodu.

[Klemka]

Janka, ono sa drvivá väčšina detí naozaj začne inštinktívne plaziť k prsníku a prisaje sa. Niektoré deti to nerobia, pretože sú utlmené z pôrodu - tu prichádza do diskusie otázka praktík, ktoré by sa mali a nemali používať napr. tak, ako ich definuje WHO pre fyziologický pôrod nízkorizikovej rodičky, mnohé zo zásahov, ktoré sa u nás robia rutinne alebo preventívne a WHO ich neodporúča na základe výsledkov vedeckých štúdií, zasahujú aj do dojčenia. Každopádne - netreba z toho robiť paniku, ako si správne pochopila. Za dojčenie je zodpovedné dieťa. Ale matka musí byť prítomná.
Ak sa Ti bude dať v dňoch po pôrode spať, je možné to robiť aj v kontakte koža na kožu s bábätkom, alebo aspoň ležiac pri bábätku v posteli. Pri spánku s bábätkom na bruchu stačí ľahnúť si na chrbát a bábätko si položiť na seba, ruky si môžeš z bokov podložiť vankúšmi tak, aby si ich mala na bábätku a nespadli Ti, keď zaspíš. Pri akomkoľvek pohybe sa zobudíš, nie je možné, aby si sa nezobudila na to, že dieťa z Teba lezie preč. Zosúladenie spánkových cyklov nastane o to rýchlejšie, o čo skôr sa so spoločným spaním začne. Väčšina matiek, ktorým sa takto dovolí tráviť čas s bábätkom, sa veľmi skoro začne budiť pár sekúnd pred tým, než sa precitne bábätko. Matka vníma svoje dieťa aj počas spánku. Termín "rooming-in" označujúci to, že matky majú byť so svojimi deťmi nepretržite na izbe sa pôvodne myslel tak, že matka má dieťa v posteli pri sebe, pretože pre matku môže byť upokojujúce, že dieťa je vedľa v postieľke, ale dieťa oddelené od matky netuší, že matka je len o meter od neho, z hľadiska dieťaťa nastávajú rovnaké separačné deje, ako keby bolo odložené na novorodeneckom oddelení. Preto sa tento termín dnes nahrádza termínom "beding-in", aby bolo jasné, že dieťa má byť v posteli s matkou (room je izba, bed je posteľ).
Je úplne jedno, či je pôrod štandardný alebo neštandardný. Dôležité je, ako sa javí dieťa po pôrode. Aj dieťaťu v kontakte koža na kožu s matkou sa môže urobiť zbežné vyšetrenie a zvlášť Apgarovej skóre, ktoré hovorí o tom, či dieťa treba akútne riešiť alebo stačí počkať na bežné vyšetrenie, ktoré je možné urobiť aj po samoprisatí. Stabilizácia telesných funkcií dieťaťa sa nedá urobiť nikde tak dokonale, ako na matkinom tele, pretože matka tieto funkcie je schopná regulovať v kontakte koža na kožu. Stabilizácia dýchania sa najjednoduchšie robí pri neprerušenom pulzujúcom pupočníku, ktorý naďalej dieťa zásobuje kyslíkom. Skutočne treba dôkladne zvážiť za akých okolností nie je možné dieťa ponechať v kontakte s matkou. Podľa štúdie deti, ktoré boli najskôr po pôrode odnesené na 20 minút od matky a následne sa priniesli a položili (a to v kontakte koža na kožu! nie v perinke) na matkino telo, sa síce tiež začali plaziť k prsníku, ale len polovica detí z tejto skupiny sa prisala na prsník správnym spôsobom. Správne prisatie je pritom kľúčom k tomu, aby dieťa v prvých dňoch po pôrode získavalo dostatočné množstvá kolostra a by dojčenie bolo pre matku nebolestivé. Zo skupiny detí, ktoré boli v neprerušovanom kontakte koža na kožu sa prisali správne všetky deti. Preto by sa skutočne nemalo do tohto procesu zasahovať s výnimkou prípadov, kedy dieťa naozaj má zdravotné problémy, ktorých riešenie samozrejme treba uprednostniť pred samoprisatím.
Súhlasím s JankouMich, že otec alebo iná sprevádzajúca osoba môže veľmi pomôcť, pretože je skutočne častým argumentom, že matka dieťa nemusí udržať a ak je tam otec, môže sa zaručiť, že bude na dieťa dávať pozor po celú dobu, čo bude dieťa s matkou.