Trauma z pôrodu

úspešné dojčenie sa začína už v tehotenstve

Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Norika » 29 Sep 2011, 21:19

Žienky, aké boli Vaše pôrody??

Zažili ste chvíle, na ktoré neradi spomínate??

Ja si spomínam na môj pôrod, akoby to bolo včera. A celý hodnotím veľmi zle :( . Dovolím si tvrdiť, že mám z neho až traumu. Veľmi rada by som sa porozprávala s niekým, kto sa do problematiky vyzná, ale kto je tak naturalisticky naladený, nie lekársky .... Stále, keď čítam, vidím, nejaký príspevok o pôrodoch, či už zlý,alebo s dobrým koncom, spomínam s trpkosťou na môj. Alebo keď nejaká kamarátka porodí, a je v pohode. Tak rozmýšľam, prečo aj u mňa to nemohlo byť také jednoduché, prečo som ja taká nešťastná.

A som úplne zmätená z toho, ako chcem rodiť v budúcnosti... Zapáčil sa mi pôrod doma, ale keď som sa minule dočítala, že tak nedávno zomrelo dieťa, tak do mňa vstúpil strach. Neverím ani sebe, ako schopnej normálne prirodzene porodiť bez zásahov, ale už vonkoncom neverím ani lekárom.

Potrebovala by som s dobrou dušou vrátiť sa do minulosti, a riešiť spätne situácie, ktoré som prežívala počas pôrodu...

Hrozne ale hrozne ma to štve, ako dnes vyzerá pôrodnictvo napríklad u nás na Slovensku. Som z toho fakt nešťastná :(

Len dodám, rodila som síce prirodzene, ale hrozne :( najmä po psychickej stránke.... a tie postupy, ktoré pri mne využívali, no comment.... mám takú zlosť v sebe, žey som najradšej šla naspäť do tej pôrodnice a vykričala im všetkým, že sa na nich hnevám,prečo mi tak pôrod pokazili, a prečo tak rodia aj ostatné ženy....
a na druhej strane mám potom výčitky, že mám krásne zdravé dieťa, tak prečo sa nervujem a sťažujem....mala by som sa sťažovať, ak by sa niečo stalo... :(
Obrázok užívateľa
Norika
 
Príspevky: 1601
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:52
Bydlisko: Kežmarok
Počet detí: 1
1. dieťa: Janíčko
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 4 dni

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod AdaK » 29 Sep 2011, 21:40

krasne a zdrave dieta ti traumu z porodu nevylieci, bohuzial... a ano, vacsina ludi ti povie "ved to dobre dopadlo", tak nie je dovod sa kvoli tomu trapit, ja som to prezila dva razy, ani jeden porod nebol vydareny, jedine v tom zmysle ze sme prezili a sme zdravi, tym to vsak konci
domace porody su stale zlozitou temou na slovensku, nie je to neuskutocnitelne, len sa na taky porod treba spravne pripravit a nie je vhodny pre kazdeho, riziko umrtia dietata je porovnatelne s porodnicou, to dokazuju statistiky
zalezi na tebe co vsetko chces podniknut v tejto veci, prve je ujasnit si presne co sa ti na porode nepacilo, zistit postupy s ktorymi si nesuhlasila a ujasnit si preco si dovolila aby s tebou zaobchadzali proti tvojej voli, je dobre o tom hovorit, je dobre sa informovat co vsetko musis a hlavne nemusis pocas tehotenstva absolvovat, a to iste plati pri porode, nastudovat si co sa deje pri porode a vediet co chcu lekari pri aktivne vedenom porode robit a preco to chcu robit, ake vyhody to ma pre nich a ake pre teba a dieta
ano, bezne postupy v slovenskom porodnictve su hodne zastarale a zenam porody velmi zneprijemnuju a ano, vyrabaju im traumy, dokonca ich mrzacia - fyzicky i psychicky, ale informovana rodicka sa dokaze s lekarom porozpravat ako s rovnym a dohodnut sa, som toho dokazom, mala som dost nastudovane aby som si dokazala zvazit rizika a vedela kedy mi radia dobre a kedy si chcu pracu len ulahcit na moj ukor
tvoj druhy porod moze vyzerat diametralne inak a mozes mat z neho nadherny zazitok, drzim palce nech sa vydari, aj ked to mozno bude velmi dlha cesta
Obrázok užívateľa
AdaK
 
Príspevky: 47
Registrovaný: 20 Sep 2011, 14:10
Bydlisko: BA, Podunajské Biskupice
Počet detí: 2
1. dieťa: Al
Rokov: 15 rokov, 4 mesiace, 7 dní
2. dieťa: Izi
Rokov: 12 rokov, 9 mesiacov, 5 dní
Môj status: Je úžasné pomáhať ženám s dojčením, je úžasné sledovať jedinečnú komunikáciu matky so svojim dieťaťom...

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod akdarka » 29 Sep 2011, 21:46

Norika, chápem Ta! Ja mám tiez dost depresivne pocity z pôrodu a vlastne aj z obdobia po pôrode. U mna prevládajú pocity vlastnej neschopnosti, že som neziadala samoprisatie, maly bol hneď odneseny, zabaleny do perinky...je mi z toho tak blbo ešte stále, že aj teraz mám slzy v očiach. Našťastie mi ho hneď priniesli po prevezeni na izbu - cize sme boli od seba len necelé 2hod ale mám pocit, že mna to poznačilo asi dost negatívne. Aj ked mi vedomosti o dojceni chýbali tak som rada, že vnutorny hlas mi poradil aby som ho mala stále na prsniku az mi spolubyvajuce hovorili, že mám neznicitelne bradavky ked som mala drobca furt na ciciku :-)

Tiez som rozmyslala či to uz u mna nie je na terapiu :-( každopádne mám obavy, že sa na druhe dieťa neodhodlam - samotné veľmi ťažké tehotenstvo, pôrod a poporodne depresivne stavy sa u mna dost nešťastne pospajali a teda takúto konstelaciu uz zažiť nechcem. Našťastie produktom celého utrpenia je krásne, zdravé dieťa a to som veľmi vdacna "niekomu tam hore" :-)
pre mna je zaujímavé, že niektoré ženy dokazu ťažký pôrod, separaciu od dieťaťa a pripadne nedojcenie zvladat bez ujmy a všetko hodiť za hlavu a ine sa trápia... Hmmm... Ake sú "osobnostne (myslim osobnost zeny)rizikové faktory", ktore sposobia, že žena je tak traumatizovana pôrodom? no a keby som "nezvladla" dojcenie tak si myslím, že by som bola fakt zrela na odbornú pomoc - to by bola tá posledná kvapka ku ktorej však nakoniec nedošlo chvalabohu.

Pardon za chaoticky príspevok, nejako sa mi motaju myšlienky v hlave ked ide o tieto spomienky
akdarka
 
Príspevky: 935
Registrovaný: 22 Mar 2011, 06:36
Počet detí: 1
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 6 dní
Môj status: "Stratené je len to, čoho sa sami vzdáme."

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Norika » 29 Sep 2011, 21:52

Adka, mne je utechou len to, ze este nie som momentalne tehotna, takze si s tym tak nemusim lamat hlavu...a naivne dufam,ze o dva roky (kedy planujem dalsie :D ) bude uz situacia lepsia...inak, som zvedava na Klemku :-P asi si z nej budem brat prikald :-D som zvedava ako to zvladne, a samozrejme jej drzim palce !!

akdarka, u mna by to bolo asi tak, ze ak by som nezvladla dojcenie, tak prave vtedy by som to ani nebola riesila...lebo by som to pokladala za nieco, co je normalne a bezne..lebo ako uz vieme dnes je normalne dietatu dat flasu, porodit cisarakom...atd at..ale kedze vdaka dojceniu som pochopila, ze mnoho veci, medzi ktore patri aj porod, sa dnes vedu neprirodzene, tak ma to nastvalo a prinutilo rozmyslat, ci to vsetko,co som podstupila bolo vobec normalne a spravne...niet nad prirodu!
Obrázok užívateľa
Norika
 
Príspevky: 1601
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:52
Bydlisko: Kežmarok
Počet detí: 1
1. dieťa: Janíčko
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 4 dni

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod AdaK » 29 Sep 2011, 22:08

presne si to vystihla, keby ste skoncili rovno na flasi, tak by si nikdy nedokazala ocenit ake je zenske telo uzasne a co vsetko dokaze dietatu poskytnut okrem toho ze ho vynosi, zeny ktore tvrdia ze im nic z toho nechyba (dojcenie, kontakt hned po porode, spanok s dietatkom atd.) len proste nevedia o co sa ochudobnuju (boli ochudobnene), zbytocne budu tvrdit opak
verim, ze svoje negativne skusenosti prekonate, budete na sebe pracovat a dalsi porod, tehotenstvo, sestonedelie budu odmenou, tiez mam dva narocne porody za sebou, prvy pokazeny prave lekarmi, druhy bohuzial zasahom vyssich sil :D, ale sla by som aj do tretieho - je to zivotna skuska s uzasnou odmenou
Obrázok užívateľa
AdaK
 
Príspevky: 47
Registrovaný: 20 Sep 2011, 14:10
Bydlisko: BA, Podunajské Biskupice
Počet detí: 2
1. dieťa: Al
Rokov: 15 rokov, 4 mesiace, 7 dní
2. dieťa: Izi
Rokov: 12 rokov, 9 mesiacov, 5 dní
Môj status: Je úžasné pomáhať ženám s dojčením, je úžasné sledovať jedinečnú komunikáciu matky so svojim dieťaťom...

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod vejula » 29 Sep 2011, 22:57

Norika, tak ja tiež nemam na samotny porod najlepšie spomienky. Začala som rodiť porirodzene, ale začalo sa všetko komplikovať, porod nepostupoval, lekari mi praskli vodu potom začali nezvladatelne kontrakcie, musela som ležať lebo ma vkuse monitorovali kedže asa im čosi stale nezdalo ale jedinu odpoved ktoru som dostala ked som sa pytala čo sa im nezda bola že babatku sa už v brušku nepači, toto mi zopakovali zakaždym ako nejakemu dementovi. Potom zahlasili že to ukončia a pojdem sekciou. Vtedy to bolo pre mna vykupenie. Maleho som porodila, ked som sa zobudila na JISke a dozvedela som sa že maly je v poriadku bola som ten najšťastnejší človek na svete. Cely pobyt v nemocke bol užasny ja som bola vyrovnana, žiadne hromony so mnou nelomcovali...
Až po par tyždnoch ako sa mi to tak v hlave rozkladalo, ma chytal z času na čas smutok, že som nezvladla ten porod že to bola moja chyba ako to skončilo.
Ked teraz nad tym rozmyšlam sama neviem čo by bolo lepšie a čo bude lepšie pri druhom porode. Tie bolsti boli neznesitelne na zblaznenie, a podla lekarov to vyzeralo ešte na 6 hodin takych bolesti , tak neviem či by som sa psychicky nezrutila a nebola by zo mna iba troska ktora by sa umarala v depresiach. LEbo fakt taku bolesť som si dovtedy ani nevedela predstaviť. A neviem ako by zareagovala moja psychika na tak dlhu a intenzivnu bolesť...
Ale zas ten cisarsky, proste z neho mam pocit zlyhania a vlastnej neschopnosti porodiť normalne svoje dieťa. Tak neveim čo je lepšie

A čo klemka čaka mimi? Ani som nevedela...
Obrázok užívateľa
vejula
 
Príspevky: 841
Registrovaný: 29 Máj 2011, 10:14
Bydlisko: žilina
Počet detí: 0
1. dieťa: Dominik
Rokov: 13 rokov, 11 mesiacov, 20 dní
2. dieťa: kristinka
Rokov: 11 rokov, 4 mesiace, 25 dní
Môj status: nieje nič krajšie ako byť mamičkou

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod AdaK » 30 Sep 2011, 07:23

vejula, tak to ta potesim, ja som mala prvy porod v podstate taky ako ty, preto som chcela uplne prirodzene rodit, bez zasahov druhy raz, verila som ze to moje telo zvladne ak ho nikto nebude rusit, mozno by aj zvladlo :) ale malicka tento raz fakt bola v nepohode a pre zelenu plodovku sme mali znova sekciu, ano tie pocity dvojnasobneho zlyhania su hrozne, niekolko tyzdnov som zvazovala ze budem musiet navstivit psychologa, neznasam dobre pobyty v nemocnici a dve operacie ktore som si zazila pri plnom vedomi mi zrovna tiez dobre nespravili, nastastie aspon presne viem co sa somnou dialo pri porode a suhlas s druhou sekciou som dala vedome, lebo som vedela presne v akej sme situacii a ake mam moznosti , proste aspon viem ze mnou nikto nemanipuloval a druha sekcia nebola vysledkom urychlovania a zasahov do porodu, to je vlka ulava
myslim ze tu traumu treba spracovat a vyliecit ju mouze aj dalsi porod
Obrázok užívateľa
AdaK
 
Príspevky: 47
Registrovaný: 20 Sep 2011, 14:10
Bydlisko: BA, Podunajské Biskupice
Počet detí: 2
1. dieťa: Al
Rokov: 15 rokov, 4 mesiace, 7 dní
2. dieťa: Izi
Rokov: 12 rokov, 9 mesiacov, 5 dní
Môj status: Je úžasné pomáhať ženám s dojčením, je úžasné sledovať jedinečnú komunikáciu matky so svojim dieťaťom...

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Klemka » 30 Sep 2011, 10:12

Vejula, potvrdzujem tehu :) Na pôrod sa nesmierne teším, vďaka prístupu, ktorý tu uviedla AdaK, som mala úžasný pôrod v pôrodnici po dohode s lekármi, ktorí mi dovolili rodiť podľa súčasných vedeckých poznatkov o fyziologickom pôrode nízkorizikovej rodičky a nenarušili mi schopnosť porodiť prirodzene rutinnými a preventívnymi zásahmi. Hodlám v tom pokračovať aj pri druhom bábätku a vo veľkom si to užiť. Držím palce aj Vám ostatným!
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod luciole » 30 Sep 2011, 11:40

Norika, mne je tiež do plaču pri spomienkach na pôrod :( Vyvolávali mi ho v 42tt, lebo vraj už treba, je to už neskoro, dieťa už má takmer 4 kilá a bla bla. V piatok som bola v poradni, že ak cez víkend neporodím, v pondelok ma hospitalizujú. Cestou odtiaľ som sa mužovi v aute rozplakala ako malé dieťa, že nechcem ísť do nemocnice, že to je absurdné, neprirodzené, že jediné, čo chcem je odrodiť doma. Ale nevedela som nič z toho, čo viem dnes, myslela som, že to tak musí byť. Že veď lekári vedia, hoci som nikdy nepatrila k tým, čo by lekárom slepo dôverovali. Ale bola to úplne nová situácia v živote, bála som sa, nevedela som, čo sa bude so mnou diať a veľa kamarátok mi tvrdilo, že vyvolávanie je super, máš to rýchlo za sebou a už si môžeš vychutnávať vytúžené bábätko.

Cez víkend som neporodila, tak v pondelok som nastúpila na Antolskú, vystresovaná, uplakaná, nekonečne nešťastná a strašne som sa bála. Nenávidím nemocnice (asi ako každý), ale teraz som to prežívala ešte niekoľkonásobne horšie. Ten prvý deň so mnou ešte nič nerobili ak nerátam nekonečné monitory, ultrazvuk a vyšetrenia, bolo to ubíjajúce. Cítila som sa ako v klietke. Pritom stále bolo s bábätkom všetko v poriadku! Len sa proste lekári rozhodli, že podľa tých ich výpočtov a uzv je to už 42. tt (čo koniec koncov je stále normálny termín a netreba nič robiť) a už treba, aby išlo dieťa von.

V utorok mi začali vyvolávať pôrod. Neotvárala som sa, tak mi chceli otvoriť krčok, chemicky tabletkami aj mechanicky tzv. balónikom. Dúfam, že to nikto z vás nezažil a nikdy nezažije. Plakala som od bolesti a výsledok bol, že krčok, ak ho aj násilím roztiahli sa okamžite zavrel naspäť. Do toho stále monitory, oxytocínový záťažový test, stále do mňa niečo pichali a z tých infúzií ma boleli ešte aj ruky, lebo mi prepichli asi 3 žily, stále mi to museli nanovo napichávať, ešte po mne hulákali, že mám zlé žily. Aké asi mohli byť, keď som bola totálne dehydrovaná, lebo mi nedovolili jesť, ani piť, že keď už sa to podarí, aby som mala prázdny žalúdok, ešte ráno mi robili klystýr. Vyšetrenia sústavne, doslova každý lekár, ktorý išiel okolo do mňa vopchal prsty, krvácala som stále, bolelo to strašne a ja som bola fyzicky aj psychicky v koncoch. No nepodarilo sa. Večer mi láskavo dovolili dať si trochu vody a kúsok chleba so syrom.

V stredu ráno mi zase dali tabletku do krčka, nasledovalo vyšetrovanie s asi 15 lekármi, cítila som sa ako dobytok na jatkách, ale už som bola taká vyčerpaná a zúfalá, že som nevládala ani protestovať, len som strašne chcela, aby to konečne bolo za mnou. Potom ma dali na pôrodný box, monitor na brucho, pustili oxytocín a pomaly sa rozbiehal pôrod. Našťastie už aspoň mohol prísť manžel a mala som milého pôrodníka, ktorý stihol zakázať ďalší nariadený klystýr kvôli tomu úbohému kúsku chleba, čo som večer jedla a potom sa celý čas snažil, aby mi aspoň trochu uľavil, ovlažoval pery... Pomaly do tých hrozných bolestí, čo som mala prišli kontrakcie a keďže to vyzeralo ešte na dlho, tak som si dala pichnúť EPI, už by som to fyzicky nezvládla. Zažila som po celom predošlom dni bolestí hodinu kľudu, trochu som si oddýchla a EPI prestala účinkovať. Celú dobu som ležala na chrbte, monitor na bruchu, nemohla som sa pohnúť, krčok sa zastavil na 7cm a krvácala som. Zase došiel jeden lekár, druhý, tretí, piaty, každý mi tam vrazil ruku a múdrili sa tam, z čoho asi krvácam a či už cisársky, alebo nie. Po ďalšej EPI, ktorá účinkovala ešte kratšie mi nemohli dopichnúť už ďalšiu, len som cítila, že sa kontrakcie zintenzívňujú a menia, tak mi pôrodník dovolil zísť na chvíľku dolu zo stola aby pomohla gravitácia a pomohla. Následne rýchlo hore a na jednu kontrakciu malá konečne vyšla. Zo 4kilového dieťaťa, ktorým ma strašili sa vykľul 2880 gramový drobček.

Pozerám, že už je z toho román, tak záver už skúsim skrátiť - malá sa nevedla prisať, dostávala UM, potom moje odstriekané, keďže sa našťastie spustilo napriek všetkému. 3 noci bola u sestričiek, lebo som mala psychicky narušenú spolubývajúcu a sestričky, aj ja sme sa báli, že by mohla Hanke ublížiť. Nechcem ani myslieť na to, ako jej bolo, keď po tom strašnom pôrode bola ešte celé noci sama...No proste čisté zúfalstvo. No do toho mi dodával energiu pohľad na ten zázrak, ktorý som mohla volať Moje dieťa. Celé hodiny som z nej nespustila oči. Drobček schudol na 2660g a nepribrala už ani gram, tak som zase plakala, že ma nepustia domov a že ja to už nevydržím. Vďaka Bohu mala pri vážení službu milá sestrička, ktorá so mnou súcítila a prihodila Hanke pár gramov, aby ma lekárka pustila. Doma sa mi uľavilo, potom som dostala kontakt na LP Andrejku (AdaK) a tá mi pomohla nielen s dojčením, ale aj definitívne sa dostať z toho zúfalstva, psychického vyčerpania a stresu.

Odvtedy čítam, študujem, riešim, skúšam, šírim info ďalej a som horlivou propagátorkou dojčenia a prirodzenosti v pôrodoch i starostlivosti o bábätko. Viem, že nič z toho nezmením, tak sa snažím nezúfať, ale doháňať, čo sa dá. Odmenou mi je nádherné spokojné a vysmiate bábätko, ktoré mi, dúfam, odpustilo, ako som to celé na začiatku nezvládla. Na ďalšie bábo sa chystám vyzbrojiť pôrodným plánom, aby bol pôrod bez zásahov, so samoprisatím atď. a v neposlednom rade plánujem odchod na reverz na druhý deň, ak bude všetko OK. Ale to je ešte ďaleko ;) Zatiaľ patrím iba Hanke :love:
Obrázok užívateľa
luciole
 
Príspevky: 875
Registrovaný: 28 Jún 2011, 12:53
Bydlisko: Bratislava
Počet detí: 2
1. dieťa: Hanka
Rokov: 13 rokov, 20 dní
2. dieťa: Grétka
Rokov: 9 rokov, 7 mesiacov, 25 dní
Môj status: dojčenie je jedna z najúžasnejších vecí na materstve a na svete vôbec :)

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod akdarka » 30 Sep 2011, 11:52

no luciole, tak to moj porod bol nic oproti tvojmu! u mna to cele skoncilo vakuumextrakciou - maly mal "velku" hlavu a 4245g a moje porodne cesty nemali sancu sa pripravit vdaka oxytocinu co do mna napichali lebo plod.voda mi odtekala uz 2.den a nic sa nedialo tak sa bali o maleho. ale VEX bol nastastie zo strany dr urobeny genialne a maly je ok... ale kriste pane dievca - si si vytrpela :-(

ja tiez propagujem ale nemam uspech vo svojom okoli - cumle, UM, zavinovacky ficia vsade :-( satku, alternativne dokrmovat (ak treba), samoprisatie po porode nechce ziadna...hmmm, svet nespasim
akdarka
 
Príspevky: 935
Registrovaný: 22 Mar 2011, 06:36
Počet detí: 1
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 6 dní
Môj status: "Stratené je len to, čoho sa sami vzdáme."

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Norika » 30 Sep 2011, 12:23

mne sa asi paci prvych 15 minut z porodu :( ...ked sme s manzelom o polnoci pozerali panelak som mala slabucke kontrakcie a na to mi odtiekla plodova voda...kebyze ostanem doma, tak mozno do rana by som vklude porodila....lenze hlupa, neskusena, utekali sme do porodnice....a tam sa zacal 36 hodinovy boj....hned ako sestricka,ktora ma prijala, zatvorila za mnou dvere, za ktorymi ostali manzel a svokra a ja na druhej strane, spustil sa vo mne taky stres, ze az...neskutocny strach....a potom sa to uz odvijalo dalej...:( sestricky po mne blacali,ze preco som taka vystresovana, uz od zaciatku mi bolo do placu...manzela ku mne pustili 4 hodiny pred narodenim drobca, dovtedy mohol prist len na navstevu....prezila som si dva klystiry....chvalabohu, tabletku do krcka nie, ale takisto same infuzky, pasy, a vysertenia a nasilne otvorenia krcka od kdekoho....neznasam ich!!!
Obrázok užívateľa
Norika
 
Príspevky: 1601
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:52
Bydlisko: Kežmarok
Počet detí: 1
1. dieťa: Janíčko
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 4 dni

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod vejula » 30 Sep 2011, 13:38

AdaK Ďakujem za podporu. Ty si aj dula? Lebo tak na mna posobiš. Vieš pre mna je hrzne frustrujuce to že lekarom už važne neverim, neverim že to čo robia je skutočne to najlepšie pre mna a pre dieťa. Ale je vôbec možnosť ako dosiahnuť to že pri pôrode sa budu diať skutočne len veci ktore su nevyhnutne potrebne, a nie len tak z rutiny, ako napr to prepichnutie vody, ktore bolo podla mna velka hluposť zo strany lekarov. LEnže oni to tak robia všetkym ktorym voda neodtečie. A navyše to ich babatku sa už v brušku nepači. Doteraz neviem čo sa dialo. A čo som počula tak tuto užasnu frazu použivaju velmi často

klemka gratulujem a super že maš pekny zažitok z prveho pôrodu, určite aj druhy tak vyjde :-)

luciole, ako som čitala tvoj pribeh, normalne sa mi vratil ten hrozny pocit čo som mala ja pri pôrode. Až na to že u mna to netrvalo tolko čo u teba. Neviem si ani predstaviť trapiť sa takto velmi a ešte tak dlho ako ty. Ako klobuk dole že si sa z toho dostala bez nejakej trvalej psychickej ujmy. LEbo fakt si nie som ista sebou, či by mi nešiblo z tak dlhej a silnej bolesti. Si silna žena.
Obrázok užívateľa
vejula
 
Príspevky: 841
Registrovaný: 29 Máj 2011, 10:14
Bydlisko: žilina
Počet detí: 0
1. dieťa: Dominik
Rokov: 13 rokov, 11 mesiacov, 20 dní
2. dieťa: kristinka
Rokov: 11 rokov, 4 mesiace, 25 dní
Môj status: nieje nič krajšie ako byť mamičkou

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod luciole » 30 Sep 2011, 22:38

Akdarka, no, viem si ozaj predstaviť aj príjemnejšie strávený čas ;)

Vejula, je mi ľúto, že som v tebe vyvolala také nepríjemné spomienky, pravdu povediac, vyvolala som si ich aj v sebe a písala som to s takou hrčou v krku, že až... no vôbec sa necítim silná, mnohé ženy si prešli určite ešte oveľa horším peklom. Ale je pravda, že ma vždy zamrzí, keď si na to spomínam, koľko tej bolesti fyzickej a psychickej bolo úplne zbytočnej :( Ak by sa do pôrodov tak strašne nezasahovalo, k rodiacej žene by sa pristupovalo s úctou a surovo sa nevstupovalo do jej intimity, bol by to naozaj najkrajší zážitok napriek prirodzenej bolesti.

Norika, chápem, že máš v sebe zlosť aj strach, ale je dôležité s tým pracovať, aby si sa netraumatizovala a ďalšie bábätko/bábätká priviedla na svet v pohode a láske. Určite je dobré o tom rozprávať, hoci aj tu tak virtuálne, postupne sa vysporiadavať s emóciami a snažiť sa odpustiť aj lekárom, ktorí ti ublížili. Už to nezmeníš a ich tiež nezmeníš, môžeš sa len ty sama dobre pripraviť na ďalší pôrod, aby prebehol čo najviac v tvojej réžii a možno tiež dopomohol k vyliečeniu traumy z prvého.
Obrázok užívateľa
luciole
 
Príspevky: 875
Registrovaný: 28 Jún 2011, 12:53
Bydlisko: Bratislava
Počet detí: 2
1. dieťa: Hanka
Rokov: 13 rokov, 20 dní
2. dieťa: Grétka
Rokov: 9 rokov, 7 mesiacov, 25 dní
Môj status: dojčenie je jedna z najúžasnejších vecí na materstve a na svete vôbec :)

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod JankaMich » 30 Sep 2011, 22:48

Kocky, mate za sebou toho velmi vela a som velmi rada, ze chcete svoje negativne skusenosti pretavit do pomoci inym maminam. Jednou z najvyznamnejsich veci ako pomoct , je priprava tehotne. Myslim, ze AdaK i Klemka s tym uz maju velke skusenosti.
Ja mam uz tiez nejake skusenosti, nie sice az take velke, ale viem, ze prave taketo mamicky idu na porod pripravene, vedia co chcu a robia tak prepotrebny tlak na zmenu v porodniciach. A temer kazda mamicka sa mi po porode ozvala a stihli sme pripadne komplikacie riesit vcas. Daromne by sme my poradkyne nieco v porodnici navrhovali, pokial to naozaj nebudu pocut od mamiciek.
Mimochodom, viete kde maju jeden z najlepsich BFHI porodnic? Na Kube.
JankaMich
 
Príspevky: 1614
Registrovaný: 14 Apr 2011, 00:42
Bydlisko: Drahovce (Piešťany)
Počet detí: 3
1. dieťa: Olinka
Rokov: 22 rokov, 4 mesiace, 20 dní
2. dieťa: Jajka
Rokov: 18 rokov, 4 mesiace, 13 dní
3. dieťa: Katuska
Rokov: 15 rokov, 14 dní
Môj status: ako poradkyňa pri dojčení rada pomáham využívať materský inštinkt

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod janka » 01 Okt 2011, 01:22

Jeeej, Klemka, gratulujem! Tak to tu teraz asi nejaku dobu budes tak poskromnejsie, vsak? Grcat, pospavat, rozdychavat nevolnosti... zaberie dost casu a energie, aspon u mna to tak bolo :D
janka
 
Príspevky: 668
Registrovaný: 22 Mar 2011, 23:05
Počet detí: 0

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Klemka » 01 Okt 2011, 18:32

Ďakujem, baby!
Janka, chodím sem teraz menej, našťastie nie kvôli fyzickým problémom v tehu, patrím medzi požehnané a šťastné ženy, ktorým tehotenstvo robí dobre a možno sa to ešte vyvinie inak, ale teraz mi skutočne zle nebýva vôbec, pri prvom dieťati mi v tomto čase bolo, ale len tak symbolicky, veľmi mierne a ďakujem Bohu za to. Horšie je, že musím stále variť a jesť, to mi tiež zaberá strašne veľa času :) Najmä sem však chodím menej - a týmto sa Vám chcem ospravedlniť - z dôvodu, že akosi mám pri tom tehu pocit, že potrebujem psychicky ušetriť energiu pre seba, venovať sa teraz viac sebe, tak mi snáď prepáčite...
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod TIA » 01 Okt 2011, 20:03

Klemka, len pekne oddychuj a setri sa :-). Ja som robila este tri tyzdne pred porodom, lebo inak sa nedalo a hned po nastupe na matersku som furt spala, cez den aj v noci :-)..
TIA
 
Príspevky: 422
Registrovaný: 07 Aug 2011, 22:12
Počet detí: 1

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod vejula » 02 Okt 2011, 13:50

luciole pišeš velmi dobre, fakt treba tu zlosť nejako preklenuť. I ked ja som sa najviac hnevala sama na seba že som sa to tieto veci pred pôrodom vôbec nezaujimala. Mohla som predisť zbytočnym problemom. Ale ja som si bola sebou taka ista, že všetko zvladnem, že ked to prekonali ine tak prekonam aj ja. A velmi som sa v sebe sklamala. Ale už je to lepšie. I ked neprijemny pocit mam stale. Najma preto že to nakoniec skončilo sekciou a tak trochu som si klesla vo vlastnych očiach. Ale ja pevne verim že pri druhom to bude všetko uplne inak
Obrázok užívateľa
vejula
 
Príspevky: 841
Registrovaný: 29 Máj 2011, 10:14
Bydlisko: žilina
Počet detí: 0
1. dieťa: Dominik
Rokov: 13 rokov, 11 mesiacov, 20 dní
2. dieťa: kristinka
Rokov: 11 rokov, 4 mesiace, 25 dní
Môj status: nieje nič krajšie ako byť mamičkou

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod janka » 02 Okt 2011, 19:49

Klemka, to pohodove tehotenstvo mas urcite za odmenu, ze si taka uvedomela mamicka a cakajuca mamicka :) To len my, co aj v tehotenstve chceme fungovat na 120%, ze vsak telo to zvladne, ved samo vie, co ma robit, tak my musime byt brzdene nevolnostami :D
janka
 
Príspevky: 668
Registrovaný: 22 Mar 2011, 23:05
Počet detí: 0

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Klemka » 02 Okt 2011, 21:13

Jani, teória dobrá, treba to asi preveriť nejakou serióznou vedeckou štúdiou :D Verím, že už Ti býva teraz lepšie. Držím palčeky!
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod JankaMich » 03 Okt 2011, 00:14

Klemka, to si trafila :-). A pripajam sa ku drziacim palce.
JankaMich
 
Príspevky: 1614
Registrovaný: 14 Apr 2011, 00:42
Bydlisko: Drahovce (Piešťany)
Počet detí: 3
1. dieťa: Olinka
Rokov: 22 rokov, 4 mesiace, 20 dní
2. dieťa: Jajka
Rokov: 18 rokov, 4 mesiace, 13 dní
3. dieťa: Katuska
Rokov: 15 rokov, 14 dní
Môj status: ako poradkyňa pri dojčení rada pomáham využívať materský inštinkt

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod AdaK » 03 Okt 2011, 09:42

nie som dula, zatial (len) cert. laktacna poradkyna, ale snazim sa mamicky co najviac povzbudzovat a informovat aj o tehu a porodoch prirodzenou formou, robim kurzy pre tehotne zamerane hlavne na dojcenie, co samozrejme mimoriadne suvisi aj s porodom a mamicky ktorym robim poradenstvo podporujem aj pocas sestonedelia (a prirodzene aj neskor), dulou by som sa chcela stat, ale este to nejaky ten rok potrva, ak ma prijmu do kurzu :)
Obrázok užívateľa
AdaK
 
Príspevky: 47
Registrovaný: 20 Sep 2011, 14:10
Bydlisko: BA, Podunajské Biskupice
Počet detí: 2
1. dieťa: Al
Rokov: 15 rokov, 4 mesiace, 7 dní
2. dieťa: Izi
Rokov: 12 rokov, 9 mesiacov, 5 dní
Môj status: Je úžasné pomáhať ženám s dojčením, je úžasné sledovať jedinečnú komunikáciu matky so svojim dieťaťom...

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod Klemka » 03 Okt 2011, 11:32

JankaMich, ďakujem, však sa snáď niekedy aj uvidíme či upočujeme zase :)
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod didulka » 03 Okt 2011, 17:32

Mne odtiekla voda o 20:30, do porodnice sme prisli pred 22. Volali mojmu gynekologovi, ten hned nariadil sekciu kvoli obrovskej predpokladanej hmotnosti. Problem bol, ze som jedla o 20-tej leco s klobaskou, tak sme museli cakat. 23:45 som vosla do saly a 00:01 bola Sara na svete. Ziadne prilozenie sa nekonalo. Na druhy den poobede mi priniesli Saru a zlata sestricka mi ju prilozila a ukazala ako sa to robi. Sara hned chnapla po bradavke. Kedze som bola sprosta a neskusena, prve 3 dni som ju krmila Nutrilonom zo striekacky.
Obrázok užívateľa
didulka
 
Príspevky: 475
Registrovaný: 22 Mar 2011, 12:13
Bydlisko: Bratislava
Počet detí: 1

Re: Trauma z pôrodu

Neprečítaný príspevokod vejula » 03 Okt 2011, 19:02

didulka a ta predpokladana obrovska hmotnosť sa potvrdila?
Obrázok užívateľa
vejula
 
Príspevky: 841
Registrovaný: 29 Máj 2011, 10:14
Bydlisko: žilina
Počet detí: 0
1. dieťa: Dominik
Rokov: 13 rokov, 11 mesiacov, 20 dní
2. dieťa: kristinka
Rokov: 11 rokov, 4 mesiace, 25 dní
Môj status: nieje nič krajšie ako byť mamičkou

Ďalší

Späť na Tehotenstvo a pôrod

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 7 hostia

cron