tina píše:odkedy som bola na seminary s Luciou Groverovou, vrta mi v hlave myslienka, ze vydareny prirodzeny porod nezavisi (okrem stastia byt zdravou) len na pocite bezpecia a intimity, -ale ze zavisi aj na schopnosti akehosi stisenia, uvolnenia, ponorenia do seba, schopnosti pocuvat svoje telo, jeho signaly a moznosti spolupracovat s nimi. Byt proste v hladine, ktorej opakom je racionalna verbalna komunikacia. Toto je vsak v dnesnych porodniciach upne bagatelizovane a ignorovane. Kamaratka medicka mi vysvetlila, ze nemozno to nechat na zenu, a ze lekar je lekar, nie psycholog.
Zda sa, ze dost vela ludi dnes zacina ignorovat tento system. Nikdy ma napriklad nenapadlo, ze domaci porod by nemusel byt rizikovejsi, ako porod v nemocnici. Fakt je, ze rodicka uprostred rozbehnuteho porodneho procesu cestuje - vymeni domace intimne miesto za to nemocnicne verejne a chladne - miesto oxitocinu adrenalin, porodny proces sa skomplikuje, spomali ci zastavi... Zenu "rodi" lekar, on diktuje, co ma kedy urobit, zena si moze svoje potreby, pocity ci impulzy strcit, ide predsa o zivot. (a kto by ho dal vsanc ? hoci nechat to na prirodny vyber je to najlepsie)
Aj zvierata sa potrebuju utiahnut pri porode, vsetci to vedia, ze samicu rusia cudzi okukavaci, napriek tomu chovatelia stale chodia obzerat kravu, ci uz nahodou nezacina rodit, a ked zacne vyrusuju ju, az ju tak vystresuju, ze to nejde a nejde, az treba teliatko nakoniec tahat von lanom za pomoci auta. Uz sa vie, ze asistovane porody u krav su rizikovejsie, napriek tomu su stale velmi oblubene.
je to tak, az doma som zazila to neasistovanie, az doma som mala casu kolko chcem,,, napr. pocit na tlacenie babatko som v porodnici nezazila, naozaj mi vadilo to riadene tlacenie, az teraz aj v knihach zistujem,ze zena moze byt otvorena na 10cm a popritom nemusi mat ihned pocit na tlacenie....
takze az doma som zazila ten pocit, tlak, ze sa nozaj uz inak nedalo,len pustat babatko, pri predoslich proodoch som bola nastrihnuta, teraz nie a nebola som poranena.
KEd vysla hlavicka, instiktivne som ju chytila a smiala sa, to bola taka sila a krasa,ze na to do smrti nezabudnem, nakoplo ma to este vacsou radostou a silou... bola tam taka chvilka a az potom vyslo telicko pir dalsiej kontrakcii...
mala som v plane rodit v istej polohe, co som si predstavovala v mysli, vyskusala som,ale pocas porodu mi nebola prijemna... naozaj netreba az tak v mysli spekulovat ,ze aka je dobra,,,len pocuvat telo...ono si vas nasmeruje.
Ked som to mohla zazit takto naozaj by som mala dost problem ist do proodnice, pretoze porod vnimam uz ako milovanie....samozrejme ked pocas tehotenstva a zdrav.stavu to tak zena vnima, ze kazda osoba kt.by vstupila do priestoru by ma rusila... toto naozaj nie je egosimus, ale maximalne vyspikovane citenie a zmysly,,,zena je prirodzene v inom stave vedomia, co sa casto zosmiesnuje.
Nie vsetci mozeme rodit doma, ci uz zdravotne alebo sa psychicky na to necitime (to sa neda len tak pozitivnym myslenim navodit, musite to niekde hlbsie citit,ze nemate strach, pretoze pocas porodu a aj pred sa vynori (moze) vsetko co nemame spravone)
osobne, keby cakam 4.babo, tak uz nemam strach z porodu, tej sily a deja, tesila by som sa na to... skor by som mala obavu, keby som mala ist do porodnice.
V spolocnosti a generaciami, vidim tolko zasiateho strachu a vedomia,ze zena nevie , nie je schopna sama porodit. TOto myslenie a hlavne hlboky pocit istoty, kym sa zmenia v kazdej zene.,,,,tak sa porod raz bude brat ako prirodzena vec, kt. je v rukach zeny a kt. vie ako porodit. (necha sa viest sama sebou a niecim vyssim)
teraz je to vnutorna praca kazdej zeny na sebe samej, aby nasla v sebe istotu.