ja som tiež chcela tak rodiť a nemyslím, že by v nemocnici, kde som bola, bol s tým problém. rešpektovali moje požiadavky, nezasahovať... až do chvíle, kým som mala také bolesti, ktoré veľmi výrazne prekročili prah mojej výdrže a doslova som prosila o všetko, čo sa dá.. zvysoka som kašlala na prirodzený, neovplyvnený pôrod

. aj to som bola rada, že som porodila normálnym spôsobom, nie sekciou. možno by som nabudúce vyskúšala pôrod s dulou, ale už nemám o pôrode také ilúzie... suseda porodila do hodiny ani jej nič nestihli dať-neviem či oxytocín na placentu, ale v tom problém nevidím, keby som odmietla, pri takom priebehu, tak by nedali... myslím že priebeh porodu je individuálny, aj u tej istej ženy jednotlivé porody môžu byť rôzne. dúfam, že aj ja si ešte užijem "krajší" pôrod- aj ked napriek tomu, ako to u mňa bolo, to bol najkrajší zážitok v živote. po 3 dňoch bolestí a 12hodinách úplne strašných bolestí neviem či aj dula zmierni situáciu a psychiku k ideálnemu stavu...úprimne mne už bolo vtedy všetko jedno, len nech je moje dieťa v poriadku na svete, hocijakým spôsobom. sestričky aj doktori boli strašne skvelí, patrí im moj obdiv a vďaka

prostredie úžasné, intimita, prístup personálu. verím, že ženy, ktoré rodili ľahšie, tomu možno neveria, lenže ja som v tej chvíli naozaj nebola schopná vydržať a bola som vďačná za všetky lieky sveta. ja aj moj syn sme v poriadku, zdraví, spokojní, šťastní a nemyslím, že by sme teraz tým ovplyvnením porodu nejako trpeli. ja som bola po pôrode úplne v pohode, malý sa prisal, dojčiť sa chcel, to že som si zničila bradavky lebo som nevedela ako na to, to je druhá vec...