ja som sa dost zhrozila z tychto clankov, ked som si uvedomila suvislosti - ako napr. dojka opusti, odstavi vlastne deti a ide k bohacom zarobit. hrozne! dovtedy som brala dojky ako historicke postavy, o ktorych pise hocikto, aj Shakespeare, ako o samozrejmej veci. ktovie co sa stalo potom s tymi detmi dojok
no a tie "struky oslic" - tiez dost naturalna predstava. o ludstve ako takom som iluzie nemala
dojcenie bolo odjakziva a stale je opradene mytmi.
v 2.casti pise ta pani doktorka vlastne skusenosti, ako zachranovala deti v porodnici pred smrtou. to mi pripomina zazitky zo slovenskych porodnic - sestry nevedia pomoct mamickam s dojcenim, dieta sa neprisaje, zaspi s placom hladne, bludny kruh... sestricky vlastne tym, ze mu potom, ked sa zobudi, strcia flasu s um, kryju same seba a svoju neschopnost. pri dnesnej urovni poznatkov o dojceni a moznosti skoleni, ktore ma personal porodnic, je to fakt katastrofa.