dve deti s relatívne malým odstupom

[luludi]

vejula, no to vies je

[kinsi]

No to áno, Luludi, presne tak Aj naša skoro neje, stale len cici pýta a tiež ako taká guľka.No my sme nakoniec , čo sa týka toho pocikávania, dospeli k zápalu mechúra...teraz neviem, či to pocikávanie už s tým súviselo, alebo prechladla z toho, ako sa stále popišávala, aj von, aj napr. do sedačky v aute. V každom prípade sme jej nakoniec museli dať ATB a potom to úplne prešlo, nič, ani jedna nehoda už asi 4 dni. Chudinka, ak sa náhodou pocikávala už z toho a my sme sa na ňu ešte hnevali a vyčítali jej to Ja debil, a to som ešte i urológ

[janka]

baby, ja sa priznam, ze stale zapasim s mojimi nervami voci starsej, a uz to nie je len kvoli dojceniu, uz aj kvoli jej spravaniu. Vcera mi tak zislo na um, ze dost za to moze asi aj Michalkina ziarlivost a asi su to tie iste hormony ci co, co matku nuti intenzivne ochranovat babatko. A ked si Michalka nenecha ujst prilezitost, aby do Adelky kopla, buchla, sotila ju, tak vtedy tie materinske pudy, co mam voci Adelke, pracuju proti Michalke. Naozaj mam chut ju niekedy zbit, sa priznam, tak to vo mne vrie. A velmi mi neprida ani Michalkino celkove spravanie sa. Fandim si, ze je to len tym, ze je na mna zdravo naviazana a teda si ku mne ako k matke dovoli veci, co by si k inym nedovolila, ale cele to len zhorsuje, ked na mna vrci a steka a jaci po mne (take veci, ako ja po nej nekricim, to ocividne nosi zo skolky take divne maniere). Tak doobedie celkom pohoda, no naobed idem po skolky po Misku a potom je to uz len trapenie sa do vecera, neviem, ci si na mne nieco ventiluje a co niekde robim chybu, ale cakam na manzela ako na spasenie, ked o siedmej pride, tak Michalka je zrazu ako med, vrhne sa mu do narucia, same objatia a usmevy a bozky, ale nie pre mna, samozrejme, pre neho. Neviem, ci ja nie som v poriadku, ale toto sa dlhodobo neda vydrzat, neviem, ako pokracovat.

[miriam]

Janka, aj moj starsi robi malemu zle, zacalo to prakticky hned ako sa maly zacal premiestnovat a zacal mat zaujem o hracky, tak ho starsi zacal kusat..Vzdy to malo take obdobia, kedy to bolo celkom v pohode,no potom sa to vystupnovalo az do zufalstiev, kedy mal maly kusance na stehienkach, revali tu, jeden od bolesti, druhy za to,ze som ho vyhresila, bolo to fakt hrozne..V podstate vtedy niako som aj ja zacala stracat nervy a pevnu podu po nohami a zacala som na starsieho vyziapovat.
Po case toto nastastie ustalo, kusanie uplne vymizlo, ale zacalo sacanie, ci kopnutie, asi nieco, ako pises Ty. Tiez dni, kedy celkom klud a potom take, ze bol maly aj tri krat za sebou v kratkej chvili atakovany, to uz som salela, ze sa nemozem ani otocit a uz mu nieco robi..Prednedavnom sa dokonca zase na nejaky cas vratilo kusanie. Nastastie uz zase pominulo. Momentalne je u nas najhorsie asi to, ze starsi sa uz zacina velmi pekne hrat, bud sa stara o plysaky, alebo si stavia lego a maly mu do toho ide..starsieho to strasne rozculuje a vtedy trebars do maleho soti..alebo ked vidi, ze si ide maly po niaku hracku, tak sup do neho..Som z toho zufala, ale neviem s tym nateraz nic urobit. Totizto vidim, ze za normalnych okolnosti su obaja chlapci na seba velmi naviazani, starsi ma maleho velmi rad, ked trebars place, ze mu menim plienku, starsi vola Mimi neplac, neco nesem a donesie mu hracku...proste na kazde jedno sotenie mam XY dalsich momentov, kedy vidim, ako sa lubia..O ziarlivosti by som tiez nehovorila, u nas na to asi ani nebol cas, kedze mal starsi len 13mesiacov, ked prisiel brasko..
Uplne Ta chapem, ten hnev na Misku, to poznam, tiez som mala velmi tazke obdobie so starsim..Mame momentalne niake vzacne, kludne obdobie, ani neviem comu za to vdacim, ale asi to tak muselo byt, inak by som uz prisla o nervy Dufam, ze sa tento stav niako optimalne udrzi, lebo teraz je fakt radost so starsim, ovela viac spolupracuje, nevzdoruje koli kazdej blbine, strasne vela veci uz chape, vela sa ma pyta a chce viest dialogy..
Skutocne neviem, co by som Ti poradila, u mna zakazdym funguje lensnazit sa, aby som nevybuchla,lebo ked zacnem kricat do toho cirkusu este aj ja, tak nic nevyriesim. Tiez sa mi osvedcilo dopredu zabranit situaciam, kedy uz viem predvidat, ze by starsi mohol malemu nieco zle urobit- tam mam uz celu skalu veci, kedy viem, ze mam konat, lebo to nemusi dobre dopadnut..
Inak naozaj neviem, ako s tou ziarlivostou, lebo neviem presne, ako to vyzera, ked dieta ziarli, ze ci aj moj starsi vlastne ziarlil, ked kusal maleho, alebo bol inak frustrovany, alebo len skusal, alebo co to skratka je..Iste je, ze to proste deti robia..To mi je aspon taka mala naplast, ze sa take skratka vyskytuje aj v inych rodinach

[luludi]

miriam a janka - myslim, ze je to aj tym, ze je zima a s detmi sa neda tolko chodit vonku ako v lete. Janka - u nasich znamych pomohlo, ked postavili starsiemu dietatu v byte nieco ako domcek - kde sa vedelo schovat pred mladsim a stavat si v nom, ci kreslit - nieco v style zíde z oci, zide z mysle... uffff, sa priznam, ze sa dost bojim tohto obdobia, co popisujete

[algon]

Ahojte kocky, dlhsie som neprispievala, pisala som v temach o dojceni cez tehu a o tandeme. Mam rozdiel medzi chlapcami 1 a tristvrte roka a uz sme celkom zohrali Skusala som aj tandem, ale nie som taka psychicky silna ako ostatne mamicky, co to vydrzia. Ja som starsieho asi po 2tyzdnoch tandemu odstavila, ale zobral to prekvapivo dobre, asi som to ja viac lutovala, bo neskor, ked som mu skusala ponukat opat, tak ho normalne napinalo na zvracanie a rozpraval mi, ze mu nechuti a neprosi si
Co sa tyka spravania, tak tiez to mavame v urcitych obdobiach, starsi na maleho neziarlil, stale ho len bozkava a hladka, ale prednedavnom sme mali uplne blbe casy, starsi neustale krical, neposluchal, uplna ignoracia, nic nepomahalo, ale zrazu akoby utalo. Z jedneho protivneho krpca sa stalo take zlaticko, normalne nechapem, za vsetko dakuje, prosi, za vsetko dostanem pusinky...uplna slat. Ale mladsieho brata napriek tomu, ze lubi, hladka ho, nosi hracky ked place, drzi ho, ked sa postavuje, aby nespadol....tak napriek tomu ho neustale atakuje, ked sa chce hrat s jeho hrackami, kazdu chvilu ho odsoti, dmu hlavou hlavicku, vsetko mu zdrapne z ruky, nechce mu nic pozicat. Myslim, ze tie obdoia hnevu su uplne normalne u malych deti, len ja to podla unavy beriem raz celkom dobre, inokedy ma to nesmierne vytaca, aj obcas kricim (dokonca za to nemam ani vycitky svedomia ). A na margo tesenia sa z otcvho navratu domov, ja som bola pre starsieho vzdy uplne ako vzduch, ked mal otca, nemohla som sa k nim ani priblizit, trva to doteraz a to iste robi aj ten mladsi, len vtedy ma vyhlada, ked chce Takze, u nas som ta posledna, ked je ocko doma, ale teraz som zacala z toho tazit a vytratim sa vtedy na nakup alebo cvicit
Tolko o nas

[kinsi]

Ahoj Algon! Na Tvojom príspevku som si uvedomila, ako ten čas letí. Ešte mám úplne živo v pamati ako si písala, že sa Ti narodil druhý drobček a že si odstavila vačšieho - akoby to bolo včera a ono to bolo už pred 8 mesiacmi
U nás je zatiaľ, čo sa týka žiarlivosti našťastie pokoj, ale ono to asi príde, až sa Matúško začne dožadovať hračiek. Teraz ho má Kristi veľmi rada, ak začne plakať hneď ma volá, uteká k nemu a hladká ho. Takisto trvá na tom, aby sme ho vždy brali so sebou, napr. keď ideme na obed spať a malý náhodou spí v bývačke. Som zvedavá, ako dlho nám to vydrží.

[vejula]

Včera som zažila mierny šok. _Nechala som na minutku v obyvačke kristinku v autosedačke nepriputanu a šla umyť po obede riad. Doumyvam a idem späť do obyvačky, kde ma čakal hrozny pohlad. Kristinka ležala pred telkou asi 2 metre od autosedačky na chrbatiku a Dominik na nej sedel a pozeral rozpravky. Kristinka ani nemrnkla, vôbec, to by som počula lebo mame kuchynu prepojenu s obyvačkou. Aj vtedy tam kludne ležkala, len trošku ťažišie dychnala , kedže dominik jej sedel na bruchu. Bože čo som zaživala v okamihu čo som to zbadala ani nechcem popisovať. A to som bola asi 5 minut mimo obyvačky. ale už nikdy viac

[kinsi]

Vejula a čo si povedala malému? Ako si reagovala? Lebo toto je už ozaj nebezpečné, si myslím. Kristi vie, že myslím ozaj smrteľne vážne, že malému sa nesmie ubližovať!!! Fuj, až zle mi ostalo, keď som to čítala. Ani ja ich už radšej samých nenechám ani na minútku.

[vejula]

no hned som ho dala z neho dolu a spytala či ma kristinku rad, a či je rad, že ju mame doma. Povedal, že ano. Tak som mu povedala, že ked jej bude sadať na bruško, tak by mohol kristinke velmi ubližiť a ňž tak, že by už navždy odišla preč a nikdy by ju už nevidel. Neviem či to pochopil. Ma ju velmi rad, stale ju bozkava, tak viem, že by nechcel aby odišla, od vtedy to nespravil, no ale stale si na nu ľaha, on ju tak lubi, a nechape, že ona je malička... Hlavne ich už nenechavam samych...

[janka]

toto mi pride byt situacia, pri ktorej je podla mna najlepsie reagovat uplne spontanne, cize zrevem od hrozy, odozeniem starsie dieta, nahucim nan, ze toto sa teda nerobi a zoberiem mladsie prec. A nikdy nenechavat deti spolu osamote, samozrejme. Pre starsieho je zrejme babatko cosi ako zaujimavy plysak, ja by som necakala, ze nejak naozaj pochopi, ze mu moze ublizit. Aspon teda od svojej starsej by som necakala, ze takymto vysvetlenim mozem zasadne zmenit jej pohlad na vec. Ako ano, poviem, ze babatko je krehucke a treba s nim zaobchadzat opatrne, ale v ziadnom pripade by som sa nespoliehala, ze si to nejak velmi vezme k srdcu. Podla mna pre dieta su realnejsie matkine emocie nez nejake jej vysvetlovanie, a ked uvidi moje zhrozenie, tak to podla mna ma unho omnho vacsi efekt nez slova.

[vejula]

janka tak určite v prvom momente, som hned skočila skríkla dala ho preč z kristinky, ju vzala na ruky a v takej triaške som ju hladkala chodila z izby do izby. Dominko videl, že je niečo velmi zle, aj z jehochovania som videla, že isto vie, že spravil velmi zlu vec. Ale tak ked som sa upokojila som mu chcela povedať, prečo som bola taka aka som bola, lebo neviem či by inak pochopil moje divne chovanie.
Ale ako vraviš, myslim, že také dieťa ešte nerozumie čo to znamena skutočna hrozba ubliženia na zdraví alebo živote. __Určite nerozumie ...

[kinsi]

Dievčence, ako ste uspávali staršie dieťa, ked bolo vaše mladšie (alebo Vaše druhé - Mamamima ) vo veku ako moj Matúš , čiže 9-10mesiacov? U nás to začína byť nemožné, uspať Kristi. Myslím denný spánok, keď sme spolu sami.Malá je OK, už ani netrvá na tom, že zaspí len na prsníku, ale chce si pred spaním aspoň trochu pocucať a to proste netoleruje Matúš. On už totiž nespí v tej dobe, keď ona ide spať, on sa vyspí von v Manduce a tak na obed je v plnej sile. Posadím ho ku nám do postele dám hračky a on sa hrá, ale len kým sa otočím k malej, to okamžite s hrou končí a lezie na mňa a mrnčí...On sa našťastie ešte presúvať nevie, ale tu to nepomože, lebo ak by som ho dala ďalej od nás, bude plakať. Je to taká malá potvora, rozmýšlam, že asi žiarlí.
Malá bez prsníka zaspáva veky(na prsníku by to na obed bolo za 5, max 10min), to zas ja nevydržím tam s ňou vylehúvať a aj Matúša po chvíle začnú v posteli mrle žrať i keď som otočená ku nemu. Už som parkrat nechala malú hore, bez spania, ale to zas je potom umrnčaná ona (bežne cez deň spí aj vyše 3 hodiny). Ona totiž skoro vstáva a neskoro chodí spať a čo je divné, i ked cez den nespí, i tak mi večer pred 10tou nezaspí.

[Mamamima]

Kinsi,
poobede som davala spat ako prve dievcatko, lebo ona netolerovala ani 2 minutovu nepritomnost matky (zjavne to trva i doteraz vzhladom na tu skolku). On bol schopny tych par minut vydrzat aj bez toho, aby ma videl. Ked nevedel este sediet, isiel do prenosnej detskej postielky s par bezpecnymi hrackami. (Ohradku sme nepouzivali) Denne zapsavanie bolo u nas nastastie rychle, do 5 - 7 minut. Ked vedeli sediet, zacala som davat na nocnik. Normalne sme k tomu vzdy citali, ale pocas zaspavacieho procesu som chlapcovi pustila rozpravku. Inak som si totiz pri zvysenej lokomocii v tom veku uz nemohla byt ista, co by sa pocas mojej nepritomnosti mohlo stat a od telky mi neutiekol. Takze sedel na nocniku a kukal Babysigns. Lebo nic ine sa mi na ten vek nezdalo byt vhodne. Urcite to nie je vysoky pedagogicky vykon, pustit decku telku, ale nevedala som si inteligentnejsie poradit a zabezpecit sucasne pokojne zaspavanie a bezpecny pobyt malej menavky osamote. Lebo spolu to teda neslo dobre. Ani teraz to nejde.
Vecer sme dakedy okolo 15tich mesiacov presli tiez na telkovu rozpravku, brala som ako prveho chlapca, aby nemal telku dvojmo. Skusala som i ine, kuturnejsie varianty, ako nechat sa ich zatial hrat (to fungovalo, kym nezacali sami chodit a dupotat), alebo jedno dojcit, zatial ostatnym citat, ale akurat som sa po hodine rozculila do nepricetnosti. Navyse som casto vecer bez pomoci manzela, (myslim, ze i ty) a pri telke cucia a pravdepodobnost ublizenia na zdravi je nizka.
Ale aby som si vylepsila imidz, dodam, ze inak im telku nezapinam, len v suvislosti s ukladanim.

Neviem si predstavit, ako dlho by boli nasi mali vecer hore, keby spali cez den 3 hodiny. Spia tak 1,5, max. 2. Ja ich teda aktivne budim najneskor o 15tej, aby sme vecer isli ako-tak normalne spat. Sucasne musime utekat pre velku do skolky. Pamatam si aj, ze velke dieta som takto aktivne budila najneskor o 15:30. Ona spavala 2 hodiny. Inak boli vecer so zaspavanim problemy. Ale vo veku Kristinky uz nespavala cez den vobec.

[reanda]

kinsi, len taka 'blbost',ale nepomohlo by, keby sa mu neotocis, ale nadojcis dceru leziac na chrbte? ja sa uz tiez ku malej neotacam, ked ju vecer dojcim, lebo maly by sa mi zobudil, keby sa mu otocim chrbtom

[kinsi]

Dievcence dakujem za rady,pisala som prispevok predtym,ale nie je tu asi ho nepridalo. U nas je peklo, neviem si poradit akosi,maly navyse zacal liezt a je nejako ukrutne na mna fixovany, telka v inej miestnosti neprichadza v uvahu,ani otocenie sa mu chrbtom. Takze odkedy lezie,co je 8 dni,mala spala cez den len raz. Okolo siestej mi pravidelne zaspava na rukach,ale to ju nechcem nechat,takze je cele dni nevyspata,lebo vecer skor proste nezaspi,resp.len vynimocne. Je tym padom uplne ina, placliva, lutostiva,pripadne protivna
Neviem ako to vymysliet dalej.Najhorsie je,ze zacala byt,co sme doteraz ozaj nepoznali,az taka hystericka,za malu blbost krici,vrieska ako zmyslov zbavena...asi unavou,dufam.
Ono je asi skor problem v Matuskovi, to on sa dozaduje byt nonstop,ale ozaj nonstop v kontakte so mnou. Furt sa len za mnou driape,hra sa,len ked ho polozim na seba,ci medzi nohy. Rovnako je to so spanim,spi bud v manduce,alebo pri mne.Ak vstanem ,do 10min je hore a okamzite zaspaa,ked si k nemu lahnem,ale toto sa opakuje aj 10x po sebe,behom hodiny,dvoch,kym to vzdam a nestrcim ho do manduci,ci pri nom neostanem lezat...keby nemal 12.8kg,tak ho asi z manduci ani nevytahujem ale uz ma trochu i boli chrbat,nastastie ozaj len trochu a aj to po 2-3hodinach,ale i tak dufam,ze to nejako prejde cim skor.

[quaxi]

kinsi, uf, to si pekne ponosis, ved moja 2,5rocna ma o kilo menej
nedalo by sa im nejako zosuladit rezim, aby sa denny spanok mladsieho casovo prisposobil starsej? ze by si najprv uspala jeho, zostala v posteli vedla neho, uspala starsiu, odisla a po prvom precitnuti mladsieho vzala inde?
Alebo starsej dat cucnut mimo postele - napr. v detskej izbe, kde by sa on mohol vedla vas tmolit, a potom ju poslat samu spat? Takemu velkemu dietatu sa to uz da vysvetlit.
A este je moznost sa zmierit s tym, ze spanok nebude - v jej veku uz deti bezne nespavaju, teraz je z toho samozrejme unavena, ale behom 3-4 mesiacov si zvykne.

[shira]

fuha no niekedy je ťažké zmieriť sa s tým, že spánok nebude, naozaj verím tomu, že sú deti, čo ho potrebujú do 6 rokov. my tiež vstávame o 7:00 a zaspávame o 22:00, nedá sa nam to nijako posunúť. neviem si predstaviť, čo by bolo, keby malý cez deň nespal, totálna katastrofa ked sa deje niečo, že sa nemôže vyspať. to by som ešte s druhým menším asi odpadla.. schodnejšia cesta mi príde naučiť ju zaspávať samú, postupne, najprv vysvetlením a potom trebárs aj príkazom... náš malý napríklad niekedy neskutočne vyjednáva: ešte umyť ruky, ešte cikať, ešte hračku, ešte inú, ešte čítať, ešte spievať... kebyže ho neokríknem, trvá to snáď do nekonečna. pritom vidím, že je úplne unavený.. máme už príkaz zavrieť oči a nemrviť sa zaujímavé, že keď to urobí, potom zaspí do pár minút.

[kinsi]

Shira,v podstate pracujem na tvojej variante,ale vcera bol kvoli tomu neskutocny cirkus

[reanda]

neskutocne cirkusy poznam, u nas je to kvoli dojceniu.. neprisla som na to, co s tym, na nasu malu nic neplati.. v podstate som nutena to zvladat uplne bez kontroly nad situaciou, nechat, nech sa to nejak vyvrbi.. bohuzial sa to vyvrbuje aj sposobmi mne proti srsti iducimi, ale ... .. casom sa to lepsi, ale dobre to furt nie je

[JankaMich]

neviem ako vecer, ale cez ten den to chce nejaku pomoc zvonku - skolka sa neda? Kamaratka, suseda s podobnym dietatom, aby sa Kristinka mala s kym hrat a vymienat si vzajomne deti? Materske centrum aby maly mohol lozit inde ako po tebe? Babku, dedka, nech si ponosia aj oni?
CO si pamatam, pre mna bol tiez najtazsi vek, ked zacali deti lozit a este nebehali- je teda fakt, ze Manduca neskutocne pomohla. Maleho nosis na chrbte ci na bruchu? AK na bruchu, tak je dobre si popruhy prekrizit - potom chrbat neboli. I ked je asi lepsie premiesnit ho na chrbat, aby si mala volnejsie ruky pre malu.

[Mamamima]

Kinsi,
nech Ti je utechou v tazkych chvilach, ze to su vsetko obdobia prechodne. Uz o mesiac, dva moze byt situacia ina - maleho predsalen zaujme rozpravka aj bez Teba, Kristi snad sama zaspinka.
Inak nase deti su tiez az protivne a ziapu za blbosti, ak vynechame denny spanok. Uplne zmenene. Vzdy si vtedy pomyslim, ze ak ma dake dietatko pravidlene zly spaci rezim, tak moze byt jeho skutocna mierumilovna priatelska povaha schovana za vecnu umrncanost a jedovatost, co je len prezlecena unava. Preto verim, ze tie nove Kristinkine prejavy su skutocne sposobene len unavou.
My sme tiez pozorovali u starsej, ze zaspi podstatne rychlejsie, ked je sama, ako ked tam s nou niekto je. Tak by som asi tiez skusila dat cucnut, objat, odvalit a "musiet ist rychlo nieco urobit a prist ochvilku".

[kinsi]

ďakujem dievčence za komentáre.
Janka, manducu nosím prekríženú skoro od začiatku asi hlavne preto, že som si vzadu nevedela zapnúť ten spojovací popruh. Inak, aj vy si často pricviknete do spon kožu z prstov, či ruky?
Malá zatial do školky ísť nechce, proti jej voli o nej neuvažujem. Navyše ono nie je problém v malej, skor je problém, že malý sa na mňa strašne nafixoval a má veľmi plytký spánok a tak spí prakticky len na mne, alebo pri mne akonáhle vstanem, tak do cca 10 min je hore.Ak si priľahnem nazad, prakticky hneď zas spí, ale toto sa opakuje znovu a znovu. Rovnako ani nechce, aby som sa mu otočila chrbtom Bola som teraz u našich, ale spať pri nich odmieta a nosiť by sa asi nechal, ale oni ho nevládzu, tvrdia, že ich z neho bolia chrbty. Inak my beháme stále niekde - kadejaké krúžky, plavárne, cvičenia s deťmi, malá je veľmi spoločenská, má plno kamošiek, ale to problém so spaním nepomáha riešiť Naši vyslovili teóriu, že naopak - pre náš aktívny život je malý chronicky nevyspatý, zo stálych zmien prestimulovaný a preto je na mňa taký naviazaný. Niekedy zvažujem, že či aj nemajú pravdu, lebo napríklad tento týžden u našich mimoriadne netoleroval moju neprítomnosť (aj povedzme dvoj metrovú) a fakt je ten, že sme mali neskutočne nabitý program (mám v MT plno kamošiek s podobne starými deťmi), za deň sme stihli aj 2-3 rozne ihriská, prechádzku do mesta, potom do aquaparku obdeň... Ale na druhej strane on plno z takýchto akcií prespí v Manduce.
Dúfam, že je to len taký vek, že sa to upraví. včera sa sa mi podarilo malú uspať tak, že som malého zabarikádovala v posteli perinami a dala mu balón - to ho na asi 5 minút zabavilo a malá chvalabohu za tú dobu zaspala. Zladiť mi ich nejde - malý už o desiatej zaspáva, nedá sa mi tomu zabrániť, on si kludne zaspí na rukách
No uvidíme, hádam sa to nejako zlepší aj samo, ako bude malý rásť.

[quaxi]

kinsi, na tom prestimulovani moze nieco byt. My sme to mali podobne, aj ked ine prejavy - dcera velmi malo spala (8h denne ako malicke babatko). A ked nastupil syn do skolky, nebol viac dovod mat taky nabity program a odrazu sa jej problemy so spankom zazracne vyriesili. Cez vikendy, ked nabity program pokracoval, bola znovu umrncana a nespala. Mne to docvaklo az spatne, vyzerala predsa taka spokojna... Doteraz ma velmi citlivy spanok, a akonahle je nejaky narocnejsi program, spi pod 8h za den. On ma mozno podobny problem, len sa prejavuje v inej oblasti - ze sa nechce od teba pohnut. A mozno to vobec nesuvisi, ktovie.

[shira]

u nas bol taktiež velmi nabitý program kontraproduktivny- my sme boli privelmi akční a vdaka malemu sme sa museli značne utlmiť- obmedziť cesty, návštevy a pod. jednoducho pokoj domova a približne pravidelný režim s rituálmi..
inak- ja tiež uspávam malého stále, aj ked je už odstavený, niekedy s ním ležím aj hodinu, pričom vymýšľa neuveriteľné veci... skúšali sme ho aj nechať samého zaspať- on tomu velmi dobre rozumie, že je čas spať, že spať treba a že v podstate aj chce, ale ked ho človek nebrzdí v aktivitách, nevie vypnúť ( až ked odpadne).. takže ked ho necháme, chvílu leží, potom buchot-rachot- nejaká aktivita a potom príde napr. so životne doležitou informáciou, že mamááá našiel som zabitu muchu... no a nesmejte sa potom... mna to tiež otravuje, lebo nemám čas na pracovnú činnosť v zmysle papierovačiek, lebo hned bojuje o moju priazen a ked to nechám na čas, ked zaspí, je to márne, lebo kým zaspí on, ja zaspím tiež