Su deti vychovavane vztahovou vychovou naozaj kludnejsie???

[zigi]

Baby, taka super tema a tak dobre sa cita...

My mame teraz take zurive obdobie, tak sa silou mocou snazim preluskat cez Naomi, problem ale je, ze mne Hanka zacala zurivo reagovat uz preventivne, skratka ked si mysli, ze jej nieco zoberieme alebo nedovolime a to som si myslela, ze vacsia anarchia uz ani nemoze byt. Najviac sa to prejavuje pri mojom muzovi a inych detoch... no preco asi, muz jej napriek mojej snahe dost veci zakazuje a deti vonku, to je kapitola sama o sebe. Ako pisala Tia, aj my tu mame par takych "problemovych" chlapcov vychovavanych autoritativne a krikom a uplne bezne sa stava, ze ako vidia Hanku, tak do nej strcia, alebo ju buchnu alebo jej zoberu hracky a nevratia...vcera do nej jeden narazil na odrazadle...a reakcie mamiciek? Vraj jej mam povedat, nech im to vrati! Hanka je z toho taka frustrovana, ze teraz staci, ze sa k nej nejake dieta priblizi a uz vrci a hadze po nom co sa da. Rozumiem tomu, len neviem, co s tym. Snazim sa takym situaciam vyhybat, resp. celkovo sa vyhybat detom, ktore jej robia zle a je to trosku lepsie, ale aj tak ak sa jej nejake dieta chce dotknut, tak je zle...dnes jedno dievcatko poskriabala po tvari, lebo ju chcela odtlacit od dveri, aby tam nesla, ze to je zakazane. Trpezlivo vysvetlujem, chodime deticky, o ktorych viem, ze nie su agresivne, hladkat... ale zuri stale. Neviem, ci je este nieco, co by som mohla urobit. Riesite alebo riesila ste to niektora?

[lenkaa]

No, ja som Naomi necitala, ale pozrela som si to video, kt. bolo pridané do diskusie. (teda len jej prednášku, prvú hodinu)Vela mi toho pripomenula a zistila som nieco nove. Velmi sa mi páčilo, co hovorila. Znelo to tak jasne a logicky.
janka, neda mi nenapisat na tvoj príspevok k terapiam u Naomi. Terapie musia byt svojim sposobom búrlivé aby s človekom pohli, aby sa clovek vedel posunúť vpred. Co si tie ženy mysleli, ked k nej išli, ze im bude pritakavat a bude sa správať ako psychológ z amerického filmu, kt. nudou zaspi v kresle? Terapia nieje príjemný proces. Je velmi ťažké počúvať pravdu, nepríjemné veci, pre vela ludi je uz len nepríjemné zamyslat sa nad sebou. Mne sa paci ako v tom videu hovori hned na začiatku o pocite viny. Po jej knihe nemam potrebu momentalne pátrať. Napitvane v sebe samej mam za tento život celkom dost a preto uz nevyhladam knihy kt. by mohli na mna pôsobiť terapeuticky. Mozno ma take obdobie znova chytí a budem mat na nieco take chuť ale teraz ju nemam. Raz za cas take video alebo takáto diskusia na oprasenie a pripomenutie je uplne pre mna dostacujuca
Zigi, moj Tobik sa boji asi každého cudzieho dieťaťa. Ked sa k nemu nejake približuje, začne kričať nie, začne plakať a uz aj sa ťahá na ruky. Trapilo ma to, ale uz sa tym nezaoberam. Zboznuje svojho bratranca kt. je o 2roky starší a pacia sa mu omnoho staršie deti. Celkovo on nemusí ani cudzích dospelakov. Teraz sme boli u svokry cez sviatky, kt. ho vidi 3krat do roka. Nebol to pre neho príjemný pobyt, stale sa pýtal do auta, ze chce ist na tu dlhu cestu domov. Cesta domov bola úplná pohoda. 7hodin, cez den, bez prehavaca rozprávok,hračiek, knižiek, uplne spokojný, ze ideme v aute hádam na prijemnejsie miesto zvané domov, kde bude mat svoj pokoj, kde ho nebude nik otravovat.

[didulka]

zigi tu na ihrisku je chlapcek. On nechce byt na ihrisku, hovori to aj mame, ale ta ho nejako nevnima. Potom zacne robit zle. Hadze kamene do deti, kope ich, zhadzuje, berie hracky z ruk. Potom ho zbije, da do kocika a odidu domov.
Jedno male dievcatko z neho dostalo taky blok, ze nechcelo chodit na ihrisko a balo sa vsetkych deti.
Sara ked ho zbada, tak mu krici: Chod prec, chod prec.
Mamicka je raz zo spravania syna nestastna, potom ho zas obhajuje, ze jej syn je anjel, len ho vsetci provokuju.
Ja vzdy na ihrisku sledujem Saru a snazim sa nezakrocovat. Len to sa tazko robi, ked niekto kope do mojej dcery, vsakze... Ale drvivu vacsinu situacii zvladne Sara sama.

[katka]

Tina diky za detaily z vasej rodinky, ano mas pravdu tazko sa to opisuje, treba to zazit
Miroslava mrzi ma ze mas pocit, ze sme ta zaskatulkovali za to, co pises...plynule sme tu na fore presli od problemov s dojcenim na problemy s vychovou, pretoze vsetky sa potykame s tym co ty, a snazime sa nase male cca dvojrocne tornada nejak zvladat a nezblaznit sa pri tom..
Zigi moja dcerka bola velmi mierumilovne batola, az kym nedostala par faciek od ostatnych deti, potom sa zacala bat a nechcela sa vobec priblizit k detom. Boli sme pre ostatnych na smiech, ze sa tak boji, ze je je vraj prilis hambliva a nesmela. Preslo to, ked si nasla kamosku od susedov, ktora sa k nej spravala pekne, nebila sa neskriabala, nebrala hracky. Dcerka jej zacala doverovat, ale stale bola voci ostatnym detom opatrna a trvalo dlho kym sa v spolocnosti deti uvolnila. Je to uplne normalne spravanie z oboch stran, male deti sa prosocialnemu spravaniu este iba ucia a v kolektive malych deti je iba otazkou casu kedy sa strhne bitka ci plac.

[quaxi]

Nikto mi neuverite, pretoze som tu na fore za odporneho hnusneho diktatora ktoreho dieta je frustrovane nemilovane, neciti sa milovane a citi sa osamele...

Miroslava, prepac, ale toto je dost trapne. Kazdy sa snazil ti tu dobre poradit, a ten jeden prispevok, z ktoreho ti to mozno tak vyznelo, si len zle pochopila, co ti jeho autorka aj hned objasnila. Ved sme ti tu vsetky pisali, ze nie si ziadna hrozna mater, len obycajna zena, co robi vsetko najlepsie ako vie a samozrejme ze spravi aj chyby, ale tie tvoje boli fakt zanedbatelne. Nerob zo seba zlu matku, lebo sa nou naozaj stanes
Tvoje okolie ta neprijima a kladie na teba rozne podmienky na to, aby si bola milovana (nesmies cez den spat, inac si lenivec, musis mat poriadok, musis mat dieta poslusne vo veku kedy toho este vobec nie je schopne...). Toto je chyba a ta chyba nie je v tebe, ale v nich!!! Jediny tvoj problem je, ze tym, ze taketo spravanie od svojho okolia prijimas, ucis aj svoju dceru, ze milovat s podmienkami je spravne. Tvoja dcera vidi, ze maminka musi splnit urcite predstavy okolia, aby ju neodsudili, musi robit kadeco len preto, aby ju susedky, ucitelky neohovorili, a ze vsetky tieto veci su zjavne hrozne dolezite, ked to maminka berie tak vazne. Co sa z toho nauci? Ze bude milovana a prijimana taka, aka je? Asi nie... A ako z toho von? To je pomerne jednoduche, ale zaroven strasne tazke - ukaz svojej dcere, ze TY si hodna lasky, ked robis veci podla seba, aj ked si pospis, aj ked neupraces, aj ked mas na mnohe veci iny nazor nez svokra ci susedka. Tvoje okolie ta do vselicoho tlaci, ty sa podriadujes, bude tazke s tym prestat, ale ver mi, ludia sa velmi rychlo preorientuju, ked si zacnes robit veci podla seba. Kazde cudo trva 3 dni. Ako dlho bude susedku bavit ohovarat ta? Za par dni s tym nebude zaujimava a presedla na klebety z Noveho casu. Kolkokrat ti niekto vyhodi na oci neporiadok? Pri stvrtom raze mu to uz nepojde cez hubu tak lahko, ked uvidi, ze mas z neho iba srandu.
Mam stale pocit, ze hlavny problem so vzdorom tvojej dcery nie je ani tak samotne vzdorovanie, ale to, ako teba aj ju posudzuje vase okolie na zaklade jej vzdoru. Ty sa chces silou-mocou vyhnut ich odsudeniu, preto sa logicky snazis odstranit pricinu sudenia, ktorou je podla teba jej vzdor. Lenze skutocnou pricinou ich suednia su ONI, ich neschopnost prijat nieco co vytrca z radu, ich chut mat moc nad vsetkymi a urcovat, kto sa bude ako spravat.
Obdobie vzdoru je uplne normalne obdobie vo vyvoji dietata. Suvisi s postupnym dozrievanim roznych casti mozgu, dieta objavuje nove moznosti a skusa ich - jedno kludnejsie, jedno burlivejsie. Priebeh obdobia vzdoru zavisi v prvom rade od vrodenej dispozicie, ovplyvnis ho len velmi malicko, podobne ako neovplyvnis napr. vyvoj reci, chodze... Je to proste biologicka zalezitost a ty za to nemozes, ze tvoja dcera je zrovna z tych narocnejsich. Prestan sa obvinovat z veci, za ktore nemozes, a nenechaj druhych, aby ti nahovarali, ze mozes za chybu, ktora vlastne ani neexistuje. Obdobie vzdoru nie je prejavom zlej vychovy, ale normalneho vyvoja dieta. Mnohe deti maju toto obdobie velmi mierne, ale potom okolo 4-5r si to vynahradia a maju o to horsi vzdor (a ver mi, ze je to omnoho horsie, lebo take dieta je uz intelektualne na uplne inej urovni a vie spravit uz poriadne zakernosti). Ano, bitkou sa da dosiahnut, ze sa ta 2rocne dieta bude bat a potlaci svoj vzdor, ale toto "skvele" riesenie sa velmi skoro vrati v podobe omnoho vaznejsich vychovnych problemov.
Myslim ze sa tu zisla skvela partia ludi, ktori pozeraju na veci inac, ak potrebujes poradit napr. s konkretnymi situaciami, smelo pis, urcite sa najdu uzitocne tipy ako vyriesit problemove situacie a aspon trochu si toto narocne obdobie ulahcit.

[TIA]

Tina, vdaka, velmi dobre sa to cita. Rozmyslam ake by to asi bolo, keby som mala vo svojom okoli takyto ziarivy priklad a este nebodaj muza, ktory vo vete dokaze pouzit "bezpodmienecna laska" ..

Katka, krasny zazitok s dazdnikom. Aj ja mam pocit, ze v tu ranu, ked ma napadne "no, to teda nie! Nebudes ma tu zdrzovat/obmedzovat/manipulovat so mnou/, potrebujem ist varit/na nakup/rychlo domov, takze prestan s tym/rozhodne ti to nedam do ruky/nejdeme tym smerom!!!", tak uz spozorniem, zhlboka sa nadychnem a zakazem si tieto myslienky a necham sa viest srdcom a vzdy to dopadne vyborne, tak, ze sa obidve usmievame .

Co sa tych cudzich deti a dospelych tyka, tak tam ja skor ochranujem, kym si nevie poradit sama. Na ihrisku davam pozor, aby jej ine dieta neublizovalo, nenecham ju v tom, som tu od toho, aby som jej pomohla. Moc to ale vyznam nema sa motat okolo rovnako starych deti a uz vobec nie ked ich je tam viac, to proste nefunguje a konflikty musia prist, pretoze, ako pise Katka, deti sa to prosocialne spravanie este len musia naucit. O dost starsie dieta je uz uplne ine, alebo u nas teraz fici "nona" (tak sa tu hovori babke), takze sme u svokrovcov prakticky stale

Lenkaa, uplny suhlas so vsetkym. Telo aj dusa si vypyta co potrebuje a ked to nepotrebuje, nenutit

Jooj, a ospravedlnujem sa za tu hrubku, vsak smykat sa je tusim aj vybrane slovo. V chorvactine ypsilony nie su, tak niekedy tam sklznem

[luciole]

Z inych deti a rodicov mam aj ja kdejake pocity Hanka je smela v kontakte s inymi, ale velmi mierumilovna (teda aspon zatial, uvidime, ci a ako sa to bude vyvijat). Nikdy ine deti nebije, ani z vlastnej iniciativy, ani ako odplatu. Ked jej ine dieta vytrhne hracku a ma trebars v druhej ruke este jednu, tu mu poda Ked ju bije, stoji a drzi, ak uz je to prisilne, rozplace sa. Takze tiez stale stojim pred rozhodnutim, ci, resp. kedy uz zasahovat, alebo nezasahovat. Na jednej strane si vravim, ze sa musi naucit socialnej interakcii s inymi detmi, slabsimi i silnejsimi, mladsimi i starsimi a som do velkej miery z tych matiek, co nezasahuju. Na druhej strane, ak je ine dieta neprimerane agresivne a take silne, ze jej realne ublizi, je predsa mojou ulohou ako rodica ju ochranit, ked sa neubrani este sama. V poslednej dobe ihriska neoblubuje. Drzi sa pri mne, stale na ruky...tak neviem, ci je to dosledkom niecoho, alebo to je proste nejaka faza. Druhy problem s ihriskami mam s rodicmi. Z toho, ako vacsina ludi vrieska po svojich detoch, uraza ich, vsetko im zakazuje (bezny povel "nechod do toho piesku, zaspinis sa!" alebo "nelez do tej kaluze, budes mokry!") mi je ozaj nanic. Naco potom ide taky rodic s dietatom von, ked sa nesmie nicoho chytit, nikam vyliezt, nic tam robit, ma len sposobne kracat po chodniku a neotravovat? Nehovoriac o tom, co to robi s detskou psychikou, ked od vlastnych rodicov pocuvaju na svoju adresu len urazky a negativne hodnotenia. Alebo druha situacia: Hanka je velmi komunikativna aj s dospelymi: Casto len tak pride, usmeje sa na niekoho, caka na reakciu. A obrovske mnozstvo ludi nic. Proste ju odignoruju, dokonca sa otocia, alebo odidu, akoze je vzduch. Ti isti rodicia stoja pri hojdackach, ked tam prideme, pozdravim a nikto neodzdravi. Tak sa desim toho, co toto spravi s nasimi detmi. Respektujuci pristup zaziju vylucne od nas rodicov a ano, sme ti najdolezitejsi, lenze ako budu rast, coraz viac ich bude zaujimat aj spravanie okolia. Je mi z toho striedavo smutno a zle

[Miroslava]

Zdravim Vas,
len velmi rychlo, pretoze mala sa coskoro zobudi. Este som necitala vsetky Vase komenty. Z Naomi mam zmiesane pocity myslim, ze sa neda vsetko uplatnovat v nasich podmienkach ja by som musela bojovat este viac proti rodine, ich komentom a nazorom. Ked chcem dat malu do malomestskej skolky nemam moc na vyber a pripravit ju aj na ine pristupy (2 ucitelky mi poveali, ze mam malu odstavit ked ju k nim chcem dat do skolky, sukromny vyrok ucitelky :Skoda kazdej rany ktora padne vedla...). Ako Vy pripravujete deti na vstup do skolky? Ja sa bojim malej nedavat hranice pretoze ked pride do ineho prostredia bude to horsie. ALe este pochote prosim,ze ja jej davam hranice s laskou hoci Vy to vidite inak.
Ako casto sa Vam dieta cca 2 rocne pocika od zlosti? (mne raz, dvakrat za mesiac)
Ako casto sa Vam dieta zlosti a krici od zlosti? (mne tak 5 krat denne)
Bije sa Vase dieta? Moje bohuzial ano od dna ked ju v materskom centre zmlatila o rok starsia Nela (co bolo tusim v aprili) a neviem sa toho zbavit. Toto gesto generalizovala a pouziva ho ked sa citi zle a trapi ma to.
Co si myslite o tomto?
http://www.artforum.sk/catalog/reichelo ... tail=39666

[lenkaa]

Miroslava, neviem , necitala som tuto knihu ale v opise sa mi nepaci hned prva veta. Ja si nemyslim, ze tvoje dieta je nejakym sposobom narocnejsie na vychovu lebo sa pocikava atd. Moj bude mat dva a tiez sa pocikava a nielen ked je nahnevany a asi s tym tak skoro neprestane Tobiasko sa teraz poslednom obdobi zlostil, ano niekedy aj 5krat denne ale oprasila som si Respektovat a byt respektovan,zamyslela som sa trosku akym sposobom s nim komunikujem a dost vyrazne sa to zlepsilo. Opakovanie - matka mudrosti Ked myslim - zlostil sa, tak hovorim, ze sa hodil o zem a plakal, niekedy plakal a nevedela som preco a nevedela som ho utisit ani po 20minutach vytrvaleho placu na rukach. No, nebije sa to je fakt ale nerobi mu problem povedat odkod (odchod! tak hovorime nasim psom, ked maju ist na miesto) alebo zapriet sa. Neviem preco, ale ked povie odchod, tak sa vzdy stiahnem a posluchnem ho. Casto mi tym vyjadruje aj svoj nazor, napriklad idem mu dat este pulover, jemu je teplo a povie odkod, tak mu nedam, pretoze mu je fajn tak ako je. Takze to je opravnene. Miroslava, z teba mam pocit, akeby si stale bojovala proti myslienkam a radam tu na fore. Z mojej strany by som sa pozrela na tu knihu RABR. Ozaj uz si videla to video s Naomi?

[lenkaa]

Tina, velmi dakujem za zdielanie
Luciole, bude dobre neboj

[tina]

aj ja dakujem ze sa mozme o tomto bavit, dost mi to pomaha
s tymi niektorymi starymi rodicmi je to tazke, nedavno sme boli po dlhsom case na navsteve a uz treti den sme boli tak nervozni, ze len prec... lebo neustale maleho usmernovali, okrikovali, zakazane mal skoro vsetko co sa len da, dostal niekolkokrat aj po zadku, nedalo sa presadit ani tolko, aby sa dali nevhodne veci prec z policiek co su v dosahu, a tak som nic ine nerobila len davala pozor na ich krehke ci "nebezpecne" predmety, no... bol to blazdninec, nestihala som to samozrejma uplne popri inom nutnom, a este sme z toho vysli: ja ako nezodpovedna matka, a Leo ako nevychovane vnuca.
myslim ze pri malych detoch ak okolie taha za opacny koniec je to dost problem a treba fakt vyberat s kym dieta travi vela casu. Prave preto sa mi skolky zdaju na povazenie nielen koli inym detom, ale aj vychovavatelkam, mam zle skusenosti - uz som o tom pisala niekde, treba urcite dopredu ist urobit prieskum... Stastie ze my nemusime dat maleho do skolky... Co sa tyka socializacie, tak sa mi pride byt dostatocne par krat do tyzdna stretnutia s nejakymi podobne zmyslajucimi ludmi a ich detmi (dufajme ze sa konecne podari najst ich aj dade tu nablizku) a raz za cas s tymi ostatnymi, aby dieta malo skusenost so vsetkym.
ale to podstatne - ja si nemyslim, ze deti vychovavane vztahovou vychovou to maju potom tazsie, ked sa dostanu do odlisneho tvrdsieho sveta, ... prave naopak, su silnejsie, lebo viac veria sebe, navzdory odlisnym nazorom okolia, niesu tak zavisle na hodnoteni inych. uz len tym su silnejsie, ze sa maju kam vratit - ze maju bezpecny pristav, kde budu vypocute, pochopene, ...

[tina]

Rozmyslam ake by to asi bolo, keby som mala vo svojom okoli takyto ziarivy priklad a este nebodaj muza, ktory vo vete dokaze pouzit "bezpodmienecna laska" ..

Tia, on ale malokedy rozprava tak vazne ale nie, ja som fakt vdacna. (akoby sa teraz vyvazovala minulost) si vsimam, ze to tak funguje, ze silne zameranie mysle akoby dokazalo "privolat" prave takych ludi a okolnosti, co su klucom k pochopeniu - najdeniu toho, co clovek intenzivne hlada...

[katka]

Luciole mam podobne pocity, co sa tyka rodicov na ihrisku... Ihriskam sa nevyhybame, ale uz od nich neocakavam tolko co kedysi.
A ked si predstavim, ako by som sa citila ja v prostredi, kde by som vobec netusila, co mozem od koho cakat, kto mi kedy vezme moje veci tak, ze mi ich vytrhne z ruky, alebo ma len tak z nicoho nic odsoti, poskriabe ci niecim vytrieska po hlave...ako moze to byt aj zabava, ale do styroch rokov, asi iba pod dozorom rodicov
Miroslava tu knihu ani terapiu nepoznam, trosku by som sa bala psychoanalitickej interpretacie detskeho spravania, tu ja osobne moc nemusim..Precitaj si prosim co pise vyssie Quaxi, suhlasim s nou- rob to, co citis TY ako spravne pre vas dve s dcerkou a na nazory inych sa pokus povzniest, aj tak nikdy nevyhovies vsetkym.
Skolka je na dlhu debatu...ja osobne sa jej pokusim aspon do styroch rokov vyhnut.

[quaxi]

Miroslava, ja mam 4,5rocneho syna a pocikava sa MINIMALNE 3x denne (napr. dnes to zatial bolo 6x). Casto aj preto, ze ho niekto nahneva, alebo napriklad aby odputal pozornost od nejakeho pruseru co spravil (vacsinou je to unho z nepozornosti). Dvojrocne dieta je este velmi male, ona sa ti pravdepodobne vobec nepocika aby ti spravila naschval, len proste nezvlada mysliet na to, ze nema pustit do gati, ked je zrovna velmi zaujata svojim vzdorom.
Zachvaty zurivosti - ak ratam len tie, co trvali aspon takych 15min., tak sme ich vo veku medzi 2-3,5r mali okolo 15 denne. K tomu som bola tehotna, 3 mesiace neschopna sa co len pozriet na jedlo, ako mi bolo zle, nonstop priserna unava... mesiac pred jeho tretimi narodeninami sa mu narodila sestricka, co mu asi obdobie vzdoru este trochu predlzilo. Oproti detom z okolia som mala velmi kludne dieta a doteraz som si myslela, ze sme na tom boli dobre. Vec pohladu.
Skolka - kedy nastupuje? Na nastup treba chystat podla zrelosti dietata, ale vacsinou staci tak mesiac vopred. Ziadna speci vychova, aby dieta nemalo v skolke kulturne soky, nie je potrebna - staci aby bolo zvyknute sa same obriadit (prezliekanie, wc, najest sa), malo ako-tak podobny rezim, a vydrzalo bez teba potrebny cas, zvyklo si trochu na ine deti. Hlavne si poloz otazku, ci je tu skolka pre vas, alebo vy pre skolku? Ked tam raz na deti posobia zle, budes sa snazit sa prisposobit ich pristupu, alebo doprajes dietatu aspon doma lepsi pristup? Ak su tam take ucitelky, ako opisujes, stalo by mozno za uvahu poobzerat sa po inej skolke - napr. v blizkosti tvojej ci manzelovej prace, alebo v susednej dedine? Neda sa?
Co sa tyka vymedzovania hranic, urcite to treba a o tom tu snad nikto nepochybuje. Je dobre vymedzovat hranice a ja si myslim (z toho mala co si popisala), ze to robis dobre, len si treba dobre rozmysliet, kde tie hranice postavis, lebo ked ich das prilis tesne, tak sa s nimi natrapis ovela viac, nez keby si ich postavila len trochu volnejsie, pritom na vysledok - zivot daneho dietata o 20-60 rokov - to ma len velmi maly vplyv.

[janka]

Miroslava, na skolku som Misku chystala asi pol roka dopredu. Bola totiz na mna dost naviazana, nikdy ma nechcela spustit z oci, akonahle som sa od nej vzdialila o pol metra dalej nez sa jej pacilo, tak ju chytila panika, skratka take trochu uzkostlive dieta. No skolku uz ocividne potrebovala. Tak som s nou chodila do skolky na ihrisko (povolovali to u nas, lebo to bolo jedine detske ihrisko v dedine) a schvalne som sa snazila prist v case, ked su tam deti s ucitelkami. Rozpravala som sa s nou casto na tu temu, ze bude chodit do skolky a bude tam bezo mna, len s detickami a s pani ucitelkou. Nastup zvladla tak skvelo, ze to uz snad lepsie ani neslo, a to mi vsetci prorokovali, ze s tym bude mat hrozne problemy kvoli tomu, ako na mne visela. Ale chodi len na doobedia. Celkovo sa mi osvedcilo, ze narocne situacie sa podstatne lepsie zvladnu, ked sa dieta vopred dokladne pripravi, ze ma aku-taku predstavu, do coho ide. To uz Ty musis poznat svoje dieta, ze s cim ma tazkosti a na to sa zamerat. Co sa tyka dojcenia, uciteliek v skolke do toho nic, ci je dieta dojcene, to je vec len medzi vami dvoma, ich moze zaujimat akurat lajstro od pediatra, ze je dieta zdrave. Mne sa prave vidi vyhodne, ked je dieta pri nastupe do skolky este dojcene, lebo ako zacne chodit do kolektivu, zacne odtial vlacit rozne druhy soplov a kaslov a s dojcenim sa cez to rychlejsie prenesie, cela ta skolkarska imunizacia (tym musia prejst vsetky deti, dojcene ci nedojcene) prebehne podstatne lahsie.

[Norika]

Miroslava, na skolku som Misku chystala asi pol roka dopredu. Bola totiz na mna dost naviazana, nikdy ma nechcela spustit z oci, akonahle som sa od nej vzdialila o pol metra dalej nez sa jej pacilo, tak ju chytila panika, skratka take trochu uzkostlive dieta. No skolku uz ocividne potrebovala. Tak som s nou chodila do skolky na ihrisko (povolovali to u nas, lebo to bolo jedine detske ihrisko v dedine) a schvalne som sa snazila prist v case, ked su tam deti s ucitelkami. Rozpravala som sa s nou casto na tu temu, ze bude chodit do skolky a bude tam bezo mna, len s detickami a s pani ucitelkou. Nastup zvladla tak skvelo, ze to uz snad lepsie ani neslo, a to mi vsetci prorokovali, ze s tym bude mat hrozne problemy kvoli tomu, ako na mne visela. Ale chodi len na doobedia. Celkovo sa mi osvedcilo, ze narocne situacie sa podstatne lepsie zvladnu, ked sa dieta vopred dokladne pripravi, ze ma aku-taku predstavu, do coho ide. To uz Ty musis poznat svoje dieta, ze s cim ma tazkosti a na to sa zamerat. Co sa tyka dojcenia, uciteliek v skolke do toho nic, ci je dieta dojcene, to je vec len medzi vami dvoma, ich moze zaujimat akurat lajstro od pediatra, ze je dieta zdrave. Mne sa prave vidi vyhodne, ked je dieta pri nastupe do skolky este dojcene, lebo ako zacne chodit do kolektivu, zacne odtial vlacit rozne druhy soplov a kaslov a s dojcenim sa cez to rychlejsie prenesie, cela ta skolkarska imunizacia (tym musia prejst vsetky deti, dojcene ci nedojcene) prebehne podstatne lahsie.

janka a tvoja mala mala presne kolko, ked nastupila do skolky?? a oto mate fajn teda,ze len na doobedia, ako to je teda s poobednym spankom? ci sa mi zda,ze tvoja mala prestala spavat poobede co?? ja mam z toho strach...moj maly je tiez na mna naviazany, poznam dojcene deti, ktore nie su tak naviazane, preto ma tiez okolie odsudzuje...
momentalne hladam pracu,ako som uz pisala, ale nedari sa mi ju najst a ak by som aj nasla, tak to by len bol stres, kam teda dieta dat...fakt si to neviem predstavit, aby bezo mna dokazal vydrzat,...ved cez den sa tolko dojcime, oddychujeme proste, obaja potrebujeme poobedny spanok a to rano vstavame pred osmou, niekedy ja po osmej....proste si t neviem momentalne predstavit, samozrejme, o rok to bude ine...lenze u nas "hrozi" uz teraz....

a este pridam nasu skusenost s cikanim..ja som maleho ucila na nocnik 4m...sam sa naucil regulovat, ked mal 22m...samozrejme, nastali aj nehody, ked sa pocikal....pamätam si,ze najhorsie ot bolo pred dvoma mesiacmi,ked sme prisli ku svokrovcom, ktorych vidame tak 1x do mesiaca....maly ma svokru rad, lenze bol vyplaseny z ineho prostredia, zabudol na cikanie....v ten den sa tolko krat pocikal, ze som bola zufala, pretoze som nemala dostatok veci so sebou...ale potom uz zas v poho....druhy krat sa mi zas stalo, ze potreboval kakat, ale ja som akurat mala robotu,tak som nesla s nim hned....on si cupol, a vykonal potrebu do gati...odvtedy to robil furt, len kakanie..ci vonku ci doma, raz mu to preslo..tak preco to nerobit stale tak.....ale nastastie s tym prestal .....


A chcela som vam napisat este o nasom "negovani" .... hrame taku hru, ze sa natahujeme...ja poviem UHM, maly zakonite UUM....ja poviem UUM, on zakonite UHm..ale tie vyrazy tvare ktore pri tom hadze su uzastne, hotovy herec,ako dokaze vyjadrit ANO alebo NIE aj sekundu po sebe...
a tiez som si vsimla jeho styl odpovede...ak sa spytame "Nechces ist von?" tak povie "nie"...ak sa spytame "Chces ist von?" Povie ano...takze si musime davat pozor na to,ako kladieme otazku,,...maly nerozmysla a odpovie na to, co je v otazke.....

[janka]

Este by som rada pridala svoj zoznam knih o vychove (niekedy sa mi zda, ze mam knihy trochu ako uchylku), ze co sa mi zdalo uzitocne:

Haim Ginott: Between Parent and Child

na amazone sa da precitat si co-to z uvodu, pozrite si, rozhodne stoji za to:
http://www.amazon.com/Between-Parent-Ch ... rds=ginott
Pise o tom, ako porozumiet dietatu, akceptovat ho a nestratit pritom sam seba. Velmi siroky zaber, ze s cim vsetkym sa clovek pri vychove stretava. Svizne, vtipne, skvele.

John Gottman: Raising an emotionally intelligent child

Pokracuje v Ginottovych slapajach, zameriava sa na oblast akceptovania emocii dietata, zaobera sa aj jednotlivymi emociami, ako z nich tazit.

Tim Seldin: How to raise an amazing child the montessori way

Taka obrazkova knizka, neobsahuje ziadne hlboke studie ani zamyslenia o montessori pedagogike, len povrchne sa venuje montessori aktivitam (co vobec nevadi, lebo je toho aj tak plny web), obsahuje skor rozne tipy, ako pripravit dietatu prostredie v duchu montessori, ako vychovavat dieta v duchu montessori. Vdaka obrazkom je to velmi oblubena knizka aj mojej starsej dcery ("najdime, ako zametaju", "najdime, ako kraja banan"... )

Marshal Rosengerg: Nonviolent communication

(myslim, ze je zohnatelna aj v cestine)
Ako si upratat v hlave, ze co chcem ja, co chcu ini, co chcem ja od inych, preco sa citim, ako sa citim, a ako toto vsetko komunikovat druhym ludom.

[janka]

Norika, v polovici augusta nastupila, takze to mala 2 roky a 9 mesiacov. Ano, od dvoch rokov mi uz cez den nespi, aj preto je tam len na doobedie. A tiez spanok v skolke je dost narocna zalezitost pre dieta, specialne pre take uzkostlivejsie, takze keby aj poobede spavala, i tak by som ju brala naobed domov. To uz Ty vidis, ci skolka ano alebo nie, Miska uz skolku zjavne potrebovala.

[akdarka]

Janka a ako potrebovala skolku Miška? Ako si to pozorovala konkrétne?

[janka]

akdarka, velmi sa dozadovala kontaktov s inymi detmi. Dlho sme fungovali tak, ze som s nou kazdy den chodila do dediny, zoznamovala sa s tunajsimi mamickami podobne starych deti, dohadovali sme si stretnutia, Miska bola stastna, ked sa mohla hrat s detmi, ktore si oblubila, ale bolo jej to malo, to bolo na nej akosi vidiet, ze chce tie kontakty, a ze ju stale celkom neuspokojuju, nestacilo jej to. Ked Miska nastupila do skolky, samozrejme chvilu trvalo, kym si zvykla na tuto zmenu v zivote, no od sameho zaciatku chodila do skolky s nadsenim a aj tak celkovo bolo na nej vidiet, ze je taka nejaka spokojnejsia.

[akdarka]

No super, že to prišlo tak prirodzene, toto u nas teda nehrozí. On je schopný sedieť na mne hodinu ak ideme do nejakej kaviarne s detskym kutikom. Ak tam nie sú deti tak sa pohra s hrackami ale ked dorazí iné dieťa tak okamžite ku mne. Alebo prídeme na navstevu a on hneď zahlasi "domov mama" kedže na take klasicke mestske detské ihriska nechodime tak nemá negat skúsenosti s deťmi. Byvame na mieste kde je taká komunita mladych rodiniek so zlatými detickami, žiadne agresívne stvorenia.. Takze sa stretávame na dvoroch alebo na ulici.

[didulka]

Nemam cas to tu vsetko teraz precitat...

Miroslava moja dcera ma 2 roky a 3 mesiace a stale nosi plienku. Co uz s nou.
Vdaka tejto debate som dokazala to, ze sa vcera rozculila do maxima len raz. A to mi potom manzel vysvetlil, kde som urobila chybu. Co uz, som len clovek.
Na skolku ju nepripravujem nijako specialne. Aj tak tam este 2 roky nepojde.
Nie si nijaka zla matka. Vsetky sme tu podla mna len matky zaciatocnicky. Ucime sa, snazime, skusame... Len cas ukaze, ci sme robili dobre.

[quaxi]

akdarka, tvoj je este malicky, nic sa neboj. Moj syn mal najprv asi od 1,5r take obdobie, ked ho par deti agresivne napadlo a on sa uplne bal deti - trvalo takmer rok, nez to prekonal, nechodili sme v tom case vobec na ihriska, iba ak bolo nahodou uplne prazdne. Hraval sa len so svojou sesternicou, ktora nebola agresivna a boli na seba zvyknuti. Este ked mal 2 roky aj 9 mesiacov, som davala prihlasku do MS a v duchu som si hovorila, ze on na to vobec nie je zrely a do septembra asi ani nebude, ale ved prihlasku dam a uvidime. Aj tak som si myslela, ze ho urcite nevezmu. Ale potom mozno o mesiac neskor sa to zlomilo, zacal sa uplne inac spravat ku ostatnym detom, vyhladaval ich, kontaktoval, zacali ho bavit hry, ku ktorym potreboval ine deti, vyslovene behom par tyzdnom som mu prestala stacit, potreboval deti. Do skolky ho prijali, lebo nastastie vtedy otvarali jednu triedu navyse, tak nam vyslo miesto. Nastupoval ked mal 3 roky aj 4 mesiace a nebol jediny problem, skolku si od prveho dna velmi oblubil, so vsetkymi sa kamarati, je tam stastny. Ja som ho najprv chcela davat iba na doobedie, ale po 2 tyzdnoch ma sam uprosil, ze tam chce byt aj na poobedia, ze deticky maju postielky a on tiez chce (v tom case doma odmietal spat uz viac nez rok!).

[katka]

Miroslava beriem spat, co som napisala o knihe Na chvilu Freudom a o filialnej terapii. Pozrela som sa na to blizsie, vychadza to z rogerianskych terapeutickych principov, mohlo by to byt pre vas uzitocne! Zaujimave je, ze tieto body, z ktorych sa pri terapii vychadza su v podstate totozne s Naominou filozofiou rodicovstva, s tym rozdielom ze rodic/terapeut, sa ich drzi nonstop nie iba polhodinku pri hre.
1. Terapeut sa snaží vyvinúť vrelý, priateľský vzťah s dieťaťom, pričom je dobré spojenie nadviazať čo najskôr.
2. Terapeut akceptuje dieťa práve také, aké je.
3. Terapeut navodí vo vzťahu pocit prijatia, preto sa dieťa cíti slobodné úplne prejavovať svoje pocity.
4. Terapeut pozorne sleduje dieťa, aby rozoznal pocity, ktoré dieťa prejavuje, a reflektuje tieto pocity naspäť dieťaťu takým spôsobom, že ono získa prehľad o svojom správaní.
5. Terapeut má hlboký rešpekt pred schopnosťou dieťaťa vyriešiť svoje vlastné problémy. Zodpovednosť za rozhodnutie uskutočniť zmenu necháva na dieťati a vytvára mu na to príležitosť.
6. Terapeut sa v žiadnom prípade nepokúša viesť činnosť alebo konverzáciu dieťaťa. Dieťa vedie a terapeut ho nasleduje.
7. Terapeut sa nepokúša urýchliť terapiu. Je to postupný proces a on to rešpektuje.
8. Terapeut stanovuje len toľko hraníc, koľko je nevyhnutných na udržanie terapie vo svete reality a aby si dieťa uvedomilo svoju zodpovednosť vo vzťahu.

Tento pristup ale nezarucuje, ze u dietata nacisto vymiznu zachvaty zurivosti a hnevu. Negativne emocie sa budu nadalej vyplavovat len my z toho uz nebudeme robit dramu ale pochopime preco sa to deje a ako to zvladnut bez odsudzovania dietata.

[tina]

akdarka, Norika, pamatam ze ked som bola mala tak v jednej skolke niektore maminy (v jednom pripade oco) chodili nejaky cas s dietatom, kym si nezvyklo...zda sa mi to dobry napad (aj pre info, aka je tam atmoska)
neviem ci ste niektora uz o niecom takom poculi, ale oplatilo by sa spytat, bolo by podla mna velmi dobre, keby to skolky umoznovali...

co sa tyka podmienok tak asi 6 rokov dozadu sme s muzom chodievali pracovne do niektorych skolok v bratislave a okoli a bol to teda rozdiel, aj super skusenost, v niektorych to tam bolo ako za trest, az sme mali zimomriavky, ale niekde zas bola taka atmosfera, ze sme tam mali chut ostat aj my