Su deti vychovavane vztahovou vychovou naozaj kludnejsie???

[artemis]

quaxi veľmi dobre si to napísala, k podobnému zisteniu som sa za ten dlhší čas dopracovala aj ja. Proste s malým dieťaťom treba slovne stručne a jednoducho, v knižkách to môže byť veľmi pekne a hlboko psychologicky napísané, ale siahodlhé vysvetľovanie a rečnenie dieťa nepochopí, nemôže tomu rozumieť.

Moja dcéra tiež milovala zbierať vonku kamienky aj väššie šutre, pchať si to do vrecák a nosiť domov, nechala som ju, a potom doma po nejakom čase som to tajne zas vyhadzovala von. Niekedy pomáhalo, že sme vonku našli akože skrýšu, kam si tie kamene uložila, akože si ich tam nabudúce iste nájde. Dajú sa také miesta nájsť, že naozaj tie kamene tam ostanú, lebo ono si to potvorstvo pamätá.

Ako fakt nad tým mi rozum stojí, že keď nejaká mamička povie, nechytaj to, zašpiníš sa a podobne. Však nech sa zašpiní ako prasa, veď keď prídeme domov tak sa umyje. Alebo že nelez tam, roztrháš či zašpiníš si šaty. Veď nech si zašpiní, nech roztrhá, načo je oblečenie? Na parádu? Na koho parádu? Veď šaty má dieťa na nosenie a vynosenie, nemôžeme byť otrokmi vecí, dieťa je dôležité. Treba sa naučiť kupovať veci tak, aby sme rátali s tým, že nám nebude ľúto keď sa eventuelne zničia.

Myslím si, že dieťa sa vôbec ráno nemusí umývať. Načo? Veď je čisté z postele. Iba zuby a v bidete riťka či šušulka po potrebe, to je raz dva. Podľa môjho názoru je aj každodenné kúpanie z hľadiska hygieny úplne zbytočné, jedine ak v tom našiel niekto taký spoločenský rituál. Ale skôr každodenné kúpanie podľa mňa škodí na pokožku, my sme kúpavali raz za týždeň, samozrejme len špinavé nohy sa umyli keď bolo treba, tvárička sa prípadne mokrým uteráčikom pretrela no a ako som spomínala ešte riťka a šušulka. Veď dieťa fakt nesmrdí, až keď v neskoršom veku sa začínajú prejavovať hormóny vtedy ho už cítiť, ale takto iste nie. Keďže nemám chlapca, neviem posúdiť, ale podľa toho ako vidím niektorých dospelých mužov o seba dbať, tak si skôr myslím, že ich tá hygiena v detstve skôr znechutila, a to čo sa umývali ako deti pod dozorom matiek vtedy, to by sa radšej mohli umývať teraz.

Nepísala by som tak keby som fakt nemala skúsenosti s našťastie nie vlastnými problematickými, ale cudzími deťmi. Susedoviec dievčatko veľmi ťažko zvládajú rodičia, a tak pekne s ním rozprávajú, dohovárajú, vyjednávajú, triky vymýšľajú, nič, nič nepomáha. Na oplátku po nich vrieska, nadáva im dokonca (pochytil v škôlke), neposlúcha, nepoďakuje, nepozdraví, nič. Keď je u nás neni s ním problém. Bavím sa s ňou stručne, jasne, bez emócií, vecným tónom, s tým, že presne vie, aké sú moje pravidlá, poďakuje, dokonca sa ospravedlní, rešpektuje, poslúcha. Keď prídu po ňu, ten istý cirkus, vyjednávajú, že ešte 10 minút potom, ešte 5 minút, nič nepomáha, hádže sa o zem. Pošlem ich teda domov s tým že ju dovediem. Odídu, ja zahlásim, že ideme ju odprevadiť, a to teraz, obujem sa a zahlásim rázne ideme, a ona ide. Hotovo.

Lenže som si všimla, že takéto deti sú v§čšinou tie, čo im stále rodičia niečo dohovárajú. Nechoď tam padneš, nelez tam zašpiníš sa, dávaj pozor tam hentam, nevylej, nevysyp a podobne. A už absolútne by som nepoužívala argument, nerob to, čo na to povie ten alebo ten, alebo rob to, pozri aj iné dievčatká tak robia. To je podľa mňa zase potlačovanie individuality, ja som skôr za takú slobodu a nie stádovitosť. Ako treba podľa mňa argumentovať jasne, toto treba urobiť, toto netreba, nemožno urobiť, bez nejakého oddôvodňovania prečo a načo. Proste ten úžitok konania či nekonania, musí byť zrejmý z toho samotného skutku.

A k tomu ešte toľko, že to dieťa nemá životné skúsenosti, ono nevie čomu chceme predísť tými príkazmi. Musí sa to naučiť. Proste je dobré keď to dieťa naozaj aj spadne a trochu sa udrie aspoň vie aké to je, to sú skúsenosti , takisto ho treba aj nechať, nech ten pohár raz vyleje, a nie mu stále hovoriť drž rovno, lebo inak vyleješ. Nech vidí čo to spôsobí keď ho nakláňa alebo neopatrne nesie. Nech získa tú skúsenosť že vidí ako to rozliatie funguje. Ale samozrejme nie, že bude robiť bordel a my budeme behať s handrou...proste vylial si, nič sa nestalo, ale tu máš kýblik, handru a uprac to.

Proste čo by som stále opakovala a vravela dieťaťu je to ako ho veľmi ľúbim, bez vyslovovania akejkoĺvek podmienky, to možno vravieť kedykoľvek, to dieťa uistí.

[tina]

artemis suhlasim, uplne vystizne

[tina]

Janka, pozrela som si tu diskusiu s antropologickou Meredith Small (co dala teraz Miriam do temy videa, filmy, relacie) - autorkou knihy Nase deti nase svety, co si raz tusim spominala v teme KNIHY ako svoju najoblubenejsiu .... a velmi som bola prekvapena, lebo pre mna je to to iste, co hovori aj Naomi Aldort, takze nechapem uplne tvoje negativne emocie voci nej a kazdemu kto sa vyjadri ze sa mu paci. Ja sa necitim byt zastankynou nikoho, to o com som tu pisala su hlavne moje postrehy a skusenosti, nie rozumy z mudrich knih,, Naominu knihu som citala len nedavno, a musela som sa smiat, lebo akoby som pocula svojho muza...
podla mna sa teraz na fore rozbehla uzasna diskusia s uzasnou atmosferou, a ak sa aj trosku miestami lisime v nazoroch, tak len nepatrne

[quaxi]

quaxi, janka suhlasim s tym co pisete, treba s dietatom komunikovat primerane jeho stadiu recoveho vyvinu, ale nemyslim ze je to tak obmedzene na vek, kazde dieta je ine. Mam kopec prikladov na to vo svojom okoli: jedno dieta ovela skor chodi, ine rozprava a v troch rokoch (alebo piatich) sa uplne dobehnu. Treba pristupovat individualne, citlivo vnimat to ktore dieta... to sa predsa da zistit ci 2.rocne dieta je schopne chapat aj 4-5 slovne vety, z jeho reakcie, nie? napr. Janko, das mame cervenu lyzicku? ked poda, tak asi rozumel..... alebo: vidis? Matko place... Matko sa porezal, ma bibi na rucke, treba pohladkat Matka, pofukat rucku. - ak dieta same od seba pohladka a pofuka a potom este za niekolko minut povie do telefonu starkej, ze Matko porezal rucku, ma bibi, Janko pohladkal... tak podla mna rozumie.

Tina, jasne, ze to treba posudzovat individualne, bola to vseobecna rada z knizky, cize nieco, co sedi na vacsinu deti ale samozrejme nie na vsetky. Dobrym voditkom je rec samotneho dietata - ak uz zvlada same tvorit 5slovne zmysluplne vety, tak nanho netreba hovorit 3slovne. No a najviac zalezi, ci to, co mu hovoris, si vie predstavit, alebo je to nieco abstraktne. Napr. to porezanie a bobo - tam do chapania vstupuje dost aj tvoja gestikulacia, dieta uz mozno podobnu situaciu viackrat videlo a robili ste tie cinnosti spolu, takze sa mu to omnoho lahsie pochopi, ako napr. hrozba nejakych chorob, alebo vysvetlovanie ze sa nieco nepatri.

[katka]

Janka mne sa tiez Small zda velmi podobna s Aldort Ty tam vidis nejake zasadne rozdiely medzi jej konceptom a tym od Aldort?
Podla mna vsetky tie liberalne vychovne smery maju rovnake fil.zaklady z ktorych vychadzaju- slobodny, neautoritativny pristup, respektovanie dietata ako osobnosti, prijatie bez podmienok, rovnocennost dieta/dospely, vztahova kontaktna vychova atd., plus si tam kazdy da nejaku vlastnu autorsku nadstavbu, ale podstata ostava stale zachovana.
Ja by som chcela poprosit, ak by niekoho inspirovala tato diskusia k zmene k vacsiemu liberalizmu vo vychove, nech si precita knizku od N. Aldort, alebo nejake ine tu spominane cele, nie iba nejake vytrhnute myslienky z diskusii, aby nedoslo k nedorozumeniu (napr. ze deti nepotrebuju hranice, alebo ze neexistuju deti tazsie zvladnutelne, alebo ze rodicia tychto deti ich malo miluju atd.)
Taktiez si nemyslim ze koncept potvrdzovania emocii je o empatii. Je to o prijati negativnych emocii, a o prijati ich vyjadrovania, o sebaovladani rodica, o prezivani situacie tu a teraz s dietatom, takym ake je, nie takym, ake by malo byt....
A este, aby si sa Miroslava neurazila nad vyrokom Artemis, ze mas doma egoistku, lebo kazde dvojrocne dieta je velky egoista. Kazde dvojrocne dieta mysli predovsetkym na uspokojovanie svojich vlastych potrieb, telesnych aj psychickych. A je to uplne normalne a prirodzene.

[artemis]

Ahoj Katka, no ja dúfam, že sa Miroslava neurazí, mňa nenapadlo, že by mohlo byť vnímané slovo egoistka pre 2 ročné dieťa negatívne. Tak ako si napísala, to je v tomto veku úplne normálne. Egoizmus (samozrejme s hranicami) je aj pre dospelého človeka dôležitý. Existujú dobráci, ktorí sú okolím maximálne zneužívaní, nedokážu sa brániť, v snahe vo všetkom vyhovieť to nezvládajú, potom vybuchujú, majú pocity viny, a to je taký martýrsky kruh, to sa mi nepáči, lebo taký človek ak nie je masochista, nie je šťastný. Ono, usmejem sa, sú niektoré ľudské vlastnosti, ktoré sa dajú vnímať tak i tak. Keď sa ma na osobných pohovoroch kedysi pýtavali (popritom všetkom keď sám seba a svoje schopnosti človek musí vychváliť - chichi), že teda okrem toho - či a aká je podľa mňa moja negatívna vlastnosť, tak som odpovedala, že v mojej povahe je tam istá tvrdohlavosť - ale že nevnímam to prevažne ako negatívum, lebo táto vlastnosť má v istých situáciách aj pozitívny efekt (snaha dosiahnuť cieľ, nevzdať sa a podobne)

[janka]

tina, katka, nie, nie, ja rozhodne neprechovavam negativne emocie voci ludom, ktorym sa paci Naomi Aldort, to je nedorozumenie. Tiez som bola Naomi Aldortovou povodne velmi nadsena, postupne som zmenila nazor. Ano, Naomi hovori dobre veci, ze prijat dieta bezpodmienecne, respektovat ho ako rovnopravnu osobnost a tak dalej, s tym naozaj nemozem nesuhlasit, malokto by s tym nesuhlasil. Ved na tom je zalozena kazda vychova dietata, ak len nejde o silne aurotitarsky pristup. Je to naozaj o tom, ze kazdy si urobi svoju nadstavbu, svoju interpretaciu, presne ako pises, katka, no a mne sa proste ta Naomina od istej doby nepaci. Jeden z nepriamych dosledkov jej nadstavby a interpretacie je presne to, preco som pisala co som pisala: ze vie byt prilis zranujuca a zbytocne zranujuca pre niektore matky, ktore sa idu aj rozkrajat, aby sa riadili podla tych principov, a ono to proste nefunguje tak, ako hlasatelia tvrdia, ze to bude fungovat. A zdalo sa mi, ze Miroslava je tiez jednou z tych matiek, preto som sa ozvala. Inak si nechavam svoj pohlad na Naomi pre seba, viem, ze je vyrazne odlisny od drvivej vacsiny nazorov tu. Ja som si toho uz dost postudovala, kym som k nemu dospela, takze sotva ho zas lahko zmenim k pozitivnejsiemu smeru, a nemam vlastne dovod niekoho tu presviedcat na svoju stranu. Mnohe veci, co pise, su vynikajuce a podnetne.

[mimuka]

Mne práveže prišla Naomi dobrá vtom, že sa nerípe v minulosti, ale povzbudzuje zmeniť prítomnosť a budúcnosť, teda aspoň ja som z nej mala taký pocit, napr. ja hovorievam mamičkám keď sú smutné, že niečo "pokašlali", že nech sa tým netrápia, proste v tej chvíli robili to najlepšie čo v tedy vedeli a teraz je super, že majú nové info a môžu napredovať...a ja mám pocit, že taký podobný postoj má aj naomi, aspoň mi to tak prišlo...a podľa mňa je to uznávanie pocitov super..mne to funguje aj s dcérkou aj so synovcom.. samozrejme treba občas počkať kým prejdú najzúrivejšou fázou, ale potom je to super, proste komunikácia na úrovni...neznášam keď niekto deti stále diriguje a popiera ich pocity alebo proste k nim príde a len tak ich schmatne...to by druhému dospelému určite nikdy nespravil...ako keby deti boli iný živočíšny druh...napr. keď dieťa spadne buchne sa a plače..no čo by vám viac pomohlo v takej situácii, keby vás dakto objal a uznal, že ste padli a teraz to bolí, ale určite to o chvíľu prejde alebo vás len schmatol, že plačeš veď sa nič nestalo, veď si sa ani nebuchol...no kríza, mňa ide rozdrapiť keď také vidím alebo podobné nerešpektovanie detí v iných situáciách a toto podľa mňa naomi môže super naučiť..a pre meredith small klobúk dole...to by mala byť povinná literatúra v tehotenstve, asi najlepšia kniha akú som zatiaľ čítala...

[lenkaa]

Zdravim,
Vraj neexistuju vychovne narocne deti? A co skusenosti inych psychologov? (Sears, Ashford, Reichelova, Kasakova, atd ?). Nebudem sa tu spovedat z malichernosti ako mnohe, ze co dietatu dovolite (aj mne napr. mala vylezie na kuchynsku linku a policku nad nou) a ked jej nehrozi zranenie tak komentujem a neriesim, alebo ked zacala lozit tak som jej po nasom malom 4 izbovom byte ponatahovala snurky a navesala na ne kadeco a mala lozila a skumala co je popri snurkach a na snurkach nasla hracky (doma rucne vyrobene), hrkalky a jedlo... a ze jej nedovolim sypat ovocie do pohara s vodou ked ma misku na blbosti vedla, tak dostavam podnetne komenty a mam potrebu vysvetlit a dat veci na pravu mieru. A mojho manzela sa taktiez velmi dotkli poznamky na moje triko ked si nikto z vas nedal namahu sa spytat viac, len odsudzovat a negativne komentovat.

Miroslava, ale ja som nenapisala, ze nejestuju vychovne narocne deti, len si nemyslim, ze nieje vychovne narocna tvoja dcerka, len koli tomu, ze sa pocika, ked ma zachvat hnevu atd. Nenazvala by som ju koli tvojmu opisu narocnou. Taktiez som si nevsimla ziadne poznamky kt. by ta nejakym sposobom odsudzovali alebo negativny koment. To by som si k tebe nedovolila. Ja len mam z teba taky dojem, ze si nieco strasne vycitas, prenasleduje ta pocit viny. Ja neviem preco?

[artemis]

Ahojte, ja tak dobre Naomi Aldort a jej výchovu nepoznám, ale čítala som raz od nej článok ako s deťmi čo hryzú. A s tou filozofiou som celkom nesúhlasila.

Proste neodporúčala ukázať deťom ako to bolí, že uhryznem ja jeho (podľa nej ho tým iba zmätieme a zraníme) a že bude vidieť, že sa to vlastne smie. Podľa nej pocíti bolesť a strach pred osobou od ktorej očakáva istotu a lásku (ale to, že vlastne by mohlo pochopiť zrkadlovo, nerob Ty mne čo nechceš aby robili tebe nad tým Aldortová neuvažuje) Ja si myslím, pretože ak je dieťa rovnocenné, akože svojim spôsobom je, nepochybujme, že aj ono má k nám vzťah, veď to čo od nás očakáva lásku a istotu má v niečom základ - predsa v láske ku nám, a nech nik nehovorí, že to ako tak vyspelé a chápavé dieťa nevie rozpoznať, preto na tom nevidím nič zlé ak zvolím takýto jednorazový odstrašujúci postup (a že som ho aj zvolila, a dieťa ma už nikdy neuhryzlo)

S tým súhlasím s Aldortovou, že zakazovať alebo robiť prednášky je zbytočné, ale dávať dieťaťu niečo iné na hryzenie, že tu máš môžeš si ďalej hrýzť s tým nesúhlasím. Proste hryzenie je podľa mňa na jedenie a na nič iné.

Ona nakoniec povedala, že jej deti, tuším synovia nikdy nehrýzli, ale nie preto, že by boli kľudné deti, ale preto, že konala rázne, jasne a pokojne. To je v poriadku, a konala výborne, ale to že práve to jej konanie malo úspech je jej názor, každé dieťa je iné aj pohnútky prečo hryzie sú vždy iné.

Proste božechráň - nechcem sa nad nikoho vyvyšovať to nie, mám hlbokú úctu pred takými superpsychologičkami a autormi, proste to čo študovali a pozorovali im nikto nezoberie, ale riadiť sa len podľa ich kníh a experimentovať na svojich deťoch - to radšej volím sedliacky rozum. Iba ak by som si naozaj nevedela rady tak idem s konkrétnym dieťaťom ku konkrétnemu psychológovi na konkrétne vyšetrenie. Pričom sa môže kľudne stať že napokon na terapiu budem chodiť ja

Ale myslím si, že na druhej strane Aldortová v slovenských končinách veľmi dobre napomôže, pretože tá výchova na Slovensku je dosť taká ešte stále ako za starých čias...na Západe to niekedy už naozaj preháňajú. A kriminalita, agresia, a neobvykle odporné činy, mobing atď. dospievajúcich prekvitá a zatiaľ nikto súvislosť s liberálnou výchovou nechce vidieť. Pokiaľ v minulosti platilo a ešte stále platí, že k násiliu inklinujú jedinci, ktorí boli v detstve obeťami násilia, extrémnej prísnosti atď. psychológov čoraz viac prekvapujú ťažkí sebavedomí delikventi so šťastným, úžasným detstvom so slušných rodín.

[mimuka]

ja stým uhryznutím dieťaťa tiež nesúhlasím, naozaj mi príde dosť logické, že ako má to dieťa vedieť, že sa to nemá robiť keď to robí jemu vlastná mama...podľa mňa to už nespraví iba preto, že sa bojí...ja som mojej dcére vždy dôrazne povedala, že to nemá robiť a že ma to bolí, ale nikdy som ju neuhryzla naspäť a tiež to prestala robiť...však dieťa sa najviac učí zo vzoru rodičov a to vidím na svojej dcére, že je to fakt...napr. keď vidím nejakú mamu, ktorá vreští na svojho syna, že nemá byť brata a chvíľu na to jednému z nich riadnu capne, no neviem či sa mám smiať alebo plakať....

[akdarka]

Ale to šťastné, úžasné detstvo u "problemovych osob" nie je len o materiálnom zabezpečení? Dopraju sice deťom luxus, najnovšie technické vymozenosti ale o uznani, prejavoch lásky tieto deti môžu len snívať. Vidím to aj v okoli a verím, že tieto deti extrémne bohatých rodicov (tzv. slusne rodiny) budú sebavedomé navonok ale chyba im taká ta obyčajná láska, pozornosť rodiča, uznanie. Síce maju 5 super drahých kruzkov, ktoré ich nebavia, letnú dovolenku za 8tis EUR, najnovší iPad (1.rocnik základnej školy), značkové handry ale tie deti sú vyhladovene po uznani rodiča. A toto môže spôsobiť fakt problémy - ale šťastným detstvom to nebude...

Mimuka, súhlasím - u nas sa tiez občas hryzie ale nerobí to zákerne a hryzt ho naspat by nebola cesta ale skôr "začarovaný kruh"

[artemis]

Lenže dieťa nevie čo je to keď povieme že to bolí. Tú bolesť si musí zažiť. Samozrejme že nie silnú ale adekvátnu. A vtedy ten raz čo som opísala: potom vypliešťala oči, vravím, aha nevedela si že to tak bolí, že? A ona s úplným úžasom a dáva najavo, že - áno - fakt si nevedela predstaviť, že to tak môže bolieť. Alebo - bola u nás návšteva a chlapček uhryzol nášho psa, že mu chumáč chlpov ešte v ústach ostal, pes potom vzápätí rafol jeho. A to bolo prvý a posledný raz.

[artemis]

Nie akdarka, mala som na mysli slušné rodiny, rodičov, ktorí dieťaťu obetujú nielen všetko materiálne ale i všetku svoju lásku. Ja si myslím, že ak dieťa nemá rovnakú povahu, resp. nie rovnakú "vlnovú dĺžku" alebo ako to nazvať, ako jeho rodičia, tak dieťa tou rodičovskou presýtenou láskou nutne začne opovrhovať a zneužívať ju.

Chudobnejšia matka, ktorá milovala svojho syna nadovšetko a patrične dávala najavo, obskakovala ho odmalička, venovala sa mu každú voľnú chvíľu, a tak ďalej a tak ďalej. A synček sa jej v 18 rokoch odvďačil že ju dobil kladivom v kuchyni, len aby mal na oslavu osemnástky z jej peňaženky čo mala odložené na nájomné. A došlo sa na to až po niekoĺkoročnom vyšetrovaní, lebo synček narafičil akože to matka ho napadla nožom (sám si narafičil zranenia) a on sa len bránil. Veľmi dôveryhodne vykresľoval ako musel trpieť od nej vraj dlhodobé týranie, obmedzovanie, jej alkoholizmus, jej frajerov, a bol taký presvedčivý, že mu to sprvoti skoro uverili.

Až neskôr sa ukázala pravda, keď susedia, škola atď. vypovedali a potvrdili že matka bola slušná, milovala a všetko pre svojho syna robila ako najlepšie vedela. A nakoniec aj rozbory zistili že netrpela alkoholizmom a neužívala ani drogy.

[akdarka]

Mne sa nechce veriť, že ak je dieťa takto nezistne milovane a nie je tam žiadna patologia tak dokáže zabiť matku. Drogy, iné "objektívne" príčiny zo strany dieťaťa to musí mat preboha...strašné ale nikdy nevidíme úplne do rodiny, nemôžeme vedieť čo sa tam za zavretymi dverami deje. Niekedy príde zlom smrťou druhého rodiča, ťažkou chorobou - každé dieťa sa s tým vyrovnáva inak a asi záleží aj od veku, kedy je dieťa s takouto situáciou konfrontovane.

Môj manžel bol dlhodobo priputany na nemocnicne lozko ako uplne imobilny a bol s nim na izbe dlho jeden veľmi ochotný, milý, príjemný chalan. Z jeho reči sme vyrozumeli, že nepracuje následkom úrazov na motorke. Ale rodinne pomery vyzerali OK ale navstevoval ho len otec a brat. mama nikdy nebola. Po prepustení z nemocnice s manželom prerušili kontakt na pár mesiacov a ked sa narodil syncek tak mu muž volal, že už som porodila atd. Telefón mal už vypnuty ale netušili sme nič zle. A o pár dni v televíznych novinách vidíme toho mileho, ochotneho chlapca súdeneho za vraždu matky na výnimočný trest 25rokov. Bolo mi z toho na nic...

[artemis]

Ja si myslím akdarka - ale asi toto už neni vhodné miesto na takú diskusiu, veď tému založila Miroslava s jej konkrétnym problémom - tak ale dokončím čo som chcela povedať, a to že existujú rôzne povahy a tie sú vrodené a proste keď sa naskytne taká kombinácia, že rodičia sú povahovo úplne inde než deti, tak to nespraví žiadna tabuľková výchova ale len proste musí prísť to poznanie, nejaké kompromisy, návšteva psychológa, vyrovnanie sa s tým, že dieťa nebude také ako podľa mojich predstáv... a trochu skresať to dominujúce a trochu i uspokojiť nezvyčajné potreby...

Proste je pravda aj s tým rozmaznávaním v bohatých rodinách, ale zas netreba paušalizovať, je veľa boháčov, čo vrúcne milujú svoje deti a naozaj sa im venujú, nerozmaznávajú. A sú i chudobné rodiny, kde tí rodičia robia čo môžu dávajú lásku, ale tie deti akoby o to nestáli, chcú materiálne veci. To isté aj s náboženstvom, sú nábožní rodičia, ktorí majú dieťa nenávidiace náboženstvo, a sú deti ktoré priťahuje kostol, spoločenstvá, viera a ktorých rodičia sú zarytí ateisti...tam ide o to nechať v týchto veciach ak je to možné dieťaťu slobodu...

Ja sa svojej dcére snažím vysvetliť, že nemôže mať všetko, že si to jednoducho nemôžeme dovoliť...pritom je veľmi dôležité aby to dieťa nevnímalo ako nejaký veľký problém, aby sa nehanbilo za svojich rodičov, ktorí nie sú supermajetní... joj ako ťažko sajej vysvetľuje čo je to kapitalizmus, peňažný systém, nájomné a tak, ale proste už v svojich 7 rokov vie si uvedomiť, že najdôležitejšie je zdravie, rodina ...

[katka]

Janka, ano, Naomi je kontroverzna osobka...chapem, ze moze vyvolat rozne reakcie. Ja som tiez uz presla z uplnej fascinacie na taky realistickejsi pohlad, hlavne ked som si uvedomila, kde su moje hranice v ramci davania slobody dietatu. Ale jej knizku si nechavam stale na stole, stale tam najdem nieco nove pre seba, je to proste moja srdcovka. A pis prosim ta svoje nazory, aj ked nie su "vacsinove" Lebo iba pritakavanie je nuda a nikam to cloveka neposuva.
Artemis- neviem ako je to medzi kriminalnikmi, ale medzi detmi u nas v SR s ozaj vaznymi dlhodobymi problemami so spravanim (sikana, kradeze, zaskolactvo atd.) sa v anamneze ich rodin, casto vyskytuje alkoholizmus rodica ,v kombinacii s nasilim na matke resp. detoch.

[miriam]

Baby, keby som si chcela precitat celu tuto diskusiu, museli by mi chlapci spat aspon pol dna To absolutne nemam sancu.. Ale chcela by som len jeden malinky skromny postreh ohladom porovnania dojmov z diskusie s Meredith Small a odporucaniami Naomi Aldort..Jedna sa o skolstvo..Naomi skolku ani skolu neodporuca, sama svoje deti vyucovala doma..No Meredith na otazku homeschoolingu poznamenala, ze kedze ma malu rodinu a neziju v komunite, vzdy brali skoly, ktore ich dcery navstevovali ako sucast ich komunity, ako "rodinu"..Mne sa tato interpretacia velmi pacila..Myslim, ze to, ako Naomi popisuje, ako velmi moze skola nasim detom ublizit, "ked ich milujete, nedavajte ich tam", je zrejme to nieco, co popisuje Janka- citliva mamicka ma skutocny strach o psychiku svojho dietata a vaha, co vlastne ma urobit..A toho bude mozno viac..Ja mam Naomi rozcitanu..Ako dalsie 3 knihy na nocnom stoliku, rozpleteny sal pre syna, rozpozerany film uz mesiac..nestiham

[fliacik0103]

som si toho uz dost postudovala.

budem rada,ak napises na inspiraciu neake zdroje,linky,knihy(aj v ang.) o vychove, ktore ta zaujali,ked budes mat cas:-)

[artemis]

katka - no tak ani ja osobne neviem ako je to medzi kriminálnikmi fakt, môžem len to povedať, čo som čítala, počula, videla z nejakých zdrojov ktoré sa dajú považovať za seriózne. Pozri Slovensko je naozaj také aké je a povedala som, že niečo asi z tej Aldortovej napomôže situácii. Ale stačí sa pozrieť za hranice a je všetko inak ako sú deti vychovávané. To som nevedela, že Aldortová neodporúča áni dávať dieťa do školy. Tak to je podľa mňa dosť extrém. Ono - ja neviem aké staré má deti, a či už nie sú dospelé, ale to ako si vychovala sa ukáže až na jej vnukoch.

Máme jednu tu na okolí, má chlapca, ktorý si robí čo chce, v škôlke sú učiteľky z neho hotové, ale mať naň nedá dopustiť, lebo číta kadejaké´psychologické knižky a snaží sa to aplikovať na ňom. Zdá sa, že bezúspešne. V lete tu seniori robia si kadejaké akcie, boli sme za drôteným plotom, sedeli na lavičke a pozerali ako hrajú petangue. Chlapček sa povesil na drôtený plot začal s ním mikslovať, plot ledva zvládal nápory vyžratého 5 ročného teliska, vznikol riadny rámus, a matka nič, sedela a pozerala ďalej. Seniori začali byť nervózni, nemohli sa sústrediť na svoju hru, tak podišiel k plotu a priateľsky oslovil chlapčiska, že: Kolega, vyrušuješ, skonči s tým prosím ťa. A odpoveď?: Ja nie som Tvoj KOLEGA! A matka? Výraz hrdosti a lásky. Keď senior zašiel, začala syna vychvaľovať, aká je on osobnosť, že tak povedal, že tí seniori by naozaj mohli byť viac priateľskí k deťom. Na. Tak to je tzv. Západná výchova, ktorú vídavam dennodenne.

Proste tie trendy takejto výchovy to si myslím že začalo, tak v 70 rokoch na Západe, a odvtedy to ide dolu vodou. Ľudia čo sú naozaj slušní, príjemní a priateľskí, to je skôr výsada staršej generácie, mladí sú egoistickí, drzí a bezohľadní. Samozrejme nepaušalizujem. Ale ono to tak niekedy vyzerá.

Nedávno som čítala knižku Budovateľské 50 roky od Juraja Šeba a tam veľmi vtipne poznamenal, ako to v našich končinách je, neviem presne tú citáciu, lebo knihu už nemám, ale písal že - vôbec deti sú tak zavislé na rodičoch a nedokážu sa o seba postarať, ale že najvyšší čas je vyhodiť ich z domu aspoň po šesťdesiatke, lebo je tam nádej, že budú už zabezpečené poberaním štátneho dôchodku, že sa budú konečne môcť o seba sami postarať. Veĺmi som sa smiala, lebo fakt nemal ďaleko od pravdy, aj keď to bolo ako polovtip.

[tina]

no...akurat som nasla a pozrela jedno nove video, kde Naomi hovori o svojich nazoroch na skolstvo, a chcem sa priznat, ze mam skoro tie iste nazory,, takze ...asi som exot este aj na tomto alternativnom fore a este viac sama, ako som myslela ...

[didulka]

tina ja sa zatial s Naomi stotoznujem. Aj co sa tyka nazorov na skolstvo. Takze nie si v tom sama.

[tina]

.

[TIA]

Fiiiha, to sam nam tu rozbehla diskusia, super ..

Nestiham teraz vela, len chcem reagovat, aby si sa Tina necitila sama. Ja som sice necitala toho tolko co Janka, ale citam kolko stihnem a snad ju dobehnem , ale vo mne uz dlho panoval taky rozpor z tejto spolocnosti a ako to v nej funguje (ci vlastne nefunguje) a knizky ako Koncept kontinua a aj ta od Naomi mi to proste pomohli utriast vo mne samej (aj veci z mojho detstva), a cele to do seba dost zapada. Pridavam sa teda k Tebe, medzi totalnych exotov, ktori veria, ze bezpodmienecna laska staci a som uz viac menej rozhodnuta nedavat malu ani do skolky ani do skoly. Ak si niekto ale bezpodmienecnu lasku pletie s tym, ze dietatu dovoli robit si co chce a kedy chce, tak to potom moze mat neblahe nasledky. Nieco v zmysle co pise Artemis..

[tina]

tiez teraz nestiham, len aspon tolko: fakt tesiiiiim ze ste...