JankaMich píše: Jedna vec je vsak sa prijat niekoho nazor a respektovat ho a druha vec je neprijat a odsudit ho, lebo sa s nim neviem stotoznit. Toto podla mna do diskusie nepatri.
Artemis, mozem otazocku, tak na nadviazanie na spolocnu nit? Dcerku si dojcila? Mas pekne spomienky? Kebyze mas moznost v buducnosti, chcela by si (znova) dojcit?
Ahoj JankaMich, aj mňa mrzí, že to sa takto analyzuje, vieš ale ja za hlupáka sa predať nemienim. Proste pekne si napísala, je jedna vec prijať názor a rešpektovať ho. To sa snažím.
Ale neprijať názor, odsúdiť ho, lebo sa s ním neviem stotožniť, predsa nie je predmetom tejto záležitosti.
Ono totiž nejde o názor. Ide o tvrdenie, že niekto kto je odberateľom elektriny, má minimálne internet a telefón, terénne auto (aj keď to je trebárs len stará haraburda), navyše vlastný domček (akýkoľvek) s pozemkom (akýmkoľvek) s kúrením pomocou dreva, ktoré tiež kupuje vraj vystačí 3 členná rodina s menej ako 327 eur mesačne. To jednoducho nie že sa nedá veriť, to nie je vôbec reálne, to nie je o názore, to je o faktickom stave. Podrobne som všetko zdôvodnila vyššie. Dobre, nechám to tak, ale je zarážajúce, že ak niekto niečo tvrdí, zároveň to nie je schopný dokázať. Názor dokazovať nemusím, pretože je to len subjektívna mienka, ale tvrdenie musí logicky potvrdzovať alebo vyvracať skutočnosť.
Dcérku som dojčila ale veľmi krátko. Neviem dodnes kde sa stala chyba a neviem to ani na tomto fóre zistiť...v priebehu druhého týždňa po pôrode (sec.caesarea) sa mi zapálili prsníky, dostala som ťažkú infekciu, nepomohli mi ani rôzne kombinácie antibiotík, počas celých ďalších 10 dní čo mi neklesla teplota pod 40 stupňov, som odsávala požičanou elektrickou odsávačkou z lekárne v nepopísateľných bolestiach, strašne málo kvapkalo, nakoniec tiekol už iba hnis, po celý čas som bola celé dni doma sama, manžel neskoro do večera v práci...keď som sa raz v kúpelni vykotila z vane čo ma už chytali mdloby, ešte som sa sama s dcérou v škrupinke autom odšoférovala do 40 km vzdialenej nemocnice, čo som bola rada, že som nehavarovala v tom stave, na prsiach sa mi vyhodili tmavofialové štráfy povedali mi, že hrozí sepsa no a tam mi dali v rámci liečby nejaké tabletky a tvorba mlieka sa nezvratne zastavila. Takže to bolo finito. Chceli by sme bábatko ešte - tak ale to je asi len taká ilúzia v našom veku už...no ale keby sa podarilo...to by som chcela dojčiť, vôbec nepoznám tie pocity, čo zažívate vy tu, možno preto tak rada čítam, tie dojčiace témy, len ja sama nemám k nim čo vlastne povedať, lebo nemám skúsenosť. Spomienky mám inak pekné, dcéra do 3 rokov kým nenastúpila do škôlky nebola nikdy chorá, spávala krásne celú noc, a bola nesmierne radostné dieťa, ani si nepamätám, že by niekedy plakala, iba ak takým ľúbezným jemným e-e-e-e-e. Dodnes mám odložený kdesi zošit kam som všetko jedenie, cikanie, kakanie, pokroky vo vývine, váženie, dokonca prdkanie do najmenších detailov zapisovala vyše roka a pol.