jjjulia, ja myslim,ze vztahova vychova je v tom nevinne, prave naopak, verim,ze sa nam v dobrom vrati vsetko, co takto do deticiek vkladame. Za seba vsak musim povedat, ze casto si nie som ista, ci dobre rozlisujem medzi tym, co je respektovanie a co je uz anarchia, resp. kde je ta hranica. Myslim,ze problem je ten, ze my sami sme nevyrastli v respektujucej vztahovej vychove, ale v prikazoch, zakazoch a bezmyslienkovitej poslusnosti (aspon ja teda urcite). Vnimam ako velke stastie, ze sa vo mne prebudilo vsetko to prirodzene a moje dieta vyrasta uplne inak a aj mna to vnutorne velmi oslobodilo. Na druhej strane je to zlozite, lebo nad tou prirodzenostou musim najskor dobre porozmyslat, precitit vsetko, snazit sa najst suvislosti... neviem aj, ci nepisem velmi chaoticky, ale hadam chapete, co chcem povedat
Doteraz bola prirodzenost naozaj bezproblemova, reagovat na potreby babatka bolo jednoduche. No teraz cim viac sa zacina moj maly cloviecik prejavovat ako samostatna jednotka a zaroven sa pusta do interakcie s inymi detmi, tak je to pre mna cim dalej tym zlozitejsie. Na ihriskach vidim kopu rodicov, ktori svoje deti vychovavaju "tradicne". Za vsetko na nich kricia, vsetko im zakazuju a na druhej strane prikazuju, ako co maju robit, pod chvilou nejake dostane po zadku... najlepsie asi, aby sa sposobne hojdali na hojdacke, alebo sedeli v pieskovisku a hrali sa len s vlasnym kyblikom, neadajboze sa niekam rozbehnut, alebo preosievat piesok vyssie, ako 2 cm nad zemou...vtedy som este stastnejsia, ze som si vybrala tuto cestu, hoci je zlozitejsia. Potlacit v dietati uplne vsetku prirodzenost je mozno jednoduchsie, no nemenila by som...