Trošku "odveci" o rodičovstve

[Miroslava]

A že prečo sa považujem za tu najhnusnejšiu najodpornejšiu matku na celom svete a nenávidím sa do špiku kostí každú minútu dňa

http://zena.sme.sk/c/6503626/suboje-mamiciek.html

[didulka]

Uz dlhsie pozorujem medzi mamickami, ze tie co sa snazia starat o zdravie svojich deti su zosmiesnovane. Takychto clankov je coraz viac.
Ja nedavam dietatu transtuky, cukry a stravujeme sa bio. Domacnost mame ekologicku, dojcit budem do prirodzeneho odstavenia a dceru nebijem. Dcere sa starame o program a chceme mat pekny vztah. Ak si niekto mysli, ze sa tymto vsetkym nad inych povysujem a ma potrebu to rozoberat, je to len a len jeho problem.

[vejula]

didulka, myslim, že nejde o to, čo robiš ty, ale ako sa prezentuješ, resp. ako nechavaš žiť ostatnych ich život....
Preto myslim, že ten članok nebol o tebe. Skôr o mamičkach, ktore superia, koho dieťa je lepšie, resp. ktora je lepšia matka.
JA sa nestaram, pokial dava kamaratka 1 a pol ročnemu dieťaťu gumovych medvedikov, tak nech dava. Nadomnou by tiež mohli niektore mamičky zalamovať rukami, ked mu dam tyčinku, alebo obyčajne piškoty...
Podla mna je fajn žiť a nechať žiť. Pokial samozrejme nejde o extrem - napr tyranie dieťaťa, alebo fakt prehnane chovanie (napr cesnakova polievka a pribinačkik trojmesačnemu dieťaťu) Vtedy je určite na mieste ozvať sa, lebo ide o skutočne ohrozenie zdravia.

[didulka]

Nie, to je presne o tom, co prezivam. Ako dnes na ihrisku... Veselo sa rozdavali cukriky. Ja som bola samozrejme za debila, lebo to nedoprajem dietatu. Alebo ked idem niekam na navstevu a dietatu nedoprajem polske kura a hranolky. Hned som v ociach ostatnych povysenecka.
Alebo tema choditka co bola v tom clanku. V kazdej faze vyvoja sme isli fyzioterapeutke, kedze mame predispoziciu na problemy s chrbticou. Potom niekomu spomenies, ze tahat ani nie rocne dieta za ruky s cielom ucit chodit nie je spravne, tak ta hned vsetci oznacia za super matku, co je najmudrejsia...

[tina]

didulka, pises mi celkom z duse...

[Marika]

)) no a čo by ste robili, ked trojmesačnému dieťaťu dáva mama pyre zemiaky, alebo vyvar klasicky uvarený pre dospelých, teda soľ korenie a tak. Ja mám taku susedu. No mna dorazilo, ked sme grilovali, deti mali vtedy 5 mes(máme ich rovnako) a dala tú klobásu decku do úst.Nehryzlo ani ju nejedlo ale mne sa vtedy chcelo fakt grcať.Toto ma dostalo, ale čo budete hovoriť.
Viete, nič netreba brať takto smrteľne vážne. Ani ja nie som za cukríky. Ale z jedného sa decku nestane nič. Ak doma má všetko zdravo a tak, tak na ihrisku by som sa tým nezapodievala.Jedine žeby toho bolo veľa. Tak by som šla asi na iné miesto.

[TIA]

Didulka velmi trefne vystihla aj moj nazor. Niektori ludia si stale neuvedomuju, ze vacsina chorob je z jedla (a to nielen z takych tych vseobecne znamych ako hranolceky ale aj skoro vsetkych normalne dostupnych a akokolvek priemyselne spracovanych, dovazaneho ovocia, krore sa zbiera velmi nezrele kdesi na druhej strane planety a umelo sa udrziava v "cerstvom" stave,..) a tak sa im zda, ze sem-tam neuskodi. Lenze ono uskodi, vzdy. Telo toho maleho cloviecika si s tymi jedmi musi poradit a castokrat sa proste len hromadia v organizme. Dosledky si sudny clovek domysli. Je lahke mavnut rukou a niekoho onalepkovat. Mne sa clanok v tomto smere tiez nepaci. Ja som asi tiez za blbca, kedze mala nesmie piskoty a keksiky a slane tycinky a chrumky (a ine deti na tom aj vyrastaju), ale mne je to jedno. Postupne sa ucim obrnit a moja koza uz teda poriadne zhrubla odkedy som matkou a nepotrebujem, aby ma niekto chvalil za moje nazory a postoje a uz vobec nepotrebujem aby niekto schvaloval to co robim. Rovnako teda nebudem zasahovat a komentovat a rozdavat rady inym matka, pokial sa to netyka mojej dcery. Ja som tu od toho, aby som svoju dceru chranila pred vecami, ktore ju ohrozuju a pred ktorymi sa este nevie chranit sama. Nemozem totiz ovplyvnit vsetko. Tu "bio" potraviny nedostat, snazim sa akurat zhanat co najviac domaceho ovocia a zeleniny co si tu ludia dopestuju a davat co najviac stravy v surovom stave.

Taktiez som bola nekompromisna v "tahani za ruky" a posadzani. Mala si prvy krat sama sadla ked mala 9 a pol mesiaca, lozit zacala ako 7 mesacna a ako 8 mesacna sa dokazala vytiahnut do stoja popri nabytku. Chodit zacala den pred prvymi narodeninami, sama spravila par krokov, ked sa na to citila. Vsade okolo seba vidim 6 mesacne deticky, ktore "sedia" s hlaskou od maminky, ze sice "este sa neposadi sam, ale ked ho dame sediet, tak sedka pekne". O dva mesiace sa stazuju, ze im nechce lozit iba sa na nohy stavia a za ruky by chodil. Nuz co, tak sa sucitne pousmejem a okomentujem to, ze kazde dieta ma svoj cas a smer a kazde sa to ci ono nauci inokedy. Ved predsa nemam patent na vychovu deti, neviem vsetko najlepsie, tak predsa nemam co hodnotit inych. Porovnavanie deti ale z duse nenavidim, to je najvacsie zlo detskych ihrisiek. Chudak deti, ako sa pri tom asi citia..

[shira]

ja mám zase rovnaký názor, ako je v článku. ked dám dieťaťu pampersku, liek na zníženie teploty a proti bolesti, kupujem hotové príkrmy a dieťa mi na ihrisku dostane cukrík, odkúsne si z klobásy, zje hranolky vyprážaný karfiol alebo kura no booože aby všetci neodpadli! ked niekoho baví si chystať si doma bioserepetičky a slizy na pranie tak nech sa páči, nech to robí ale nemyslím, že na tomto stojí svet.. snáď už nebudeme škatulkovať deti a rodičov aj podľa tohoto. a kto bude chorý/zdravý? ktoré dieťa nebude vedieť riadne chodiť? či bude mať krivú chrbticu a všelijaké zdravotné problémy? koho dieťa sa nebude učiť v puberte fajčiť? jaj, takých bolo už plno, čo si tvrdili pri svojej nekompromisnej výchove, že to a to sa nám stať nemôže..omyl, môže sa komukoľvek stať čokoľvek..je doba, ked máme dostatok vedomostí na to, aby sme vedeli, čo prináša aké riziká a každý nech sa podľa toho zariadi. úzkostlivosť škodí viac, v akejkoľvek podobe. všetko s mierou.

[Anna]

Máš pravdu trochu Shira, ja som si tiež myslela , že všetko zvládnem, všetky tie "bioserepetičky", ale až tak sa to nedá...dokonca mám sestričku v robote, ktorá robila v ambulanciách rôznych špecialistov v BA- od imunológa, diétologičky, alternatívna medicína, atď....je fakt super, žije zdravo, ale za to sme si v piatok povedali recepty na polievky zo strukovín z konzervy, normálne si zohrievame obedy v mikrovlnke/nie na šparhete, lebo dietologička mikrovlnku odmietala..../, teraz keď som tehotná, tak som rada, že mi mama vyperie, vyžehlí a je fakt jedno v akom prášku a či čistí vaňu Fixinelou, hlavne, že pomáha, tým, že manžel je teraz na materskej, tak aj jedálniček sa Martinkovi jemne o nezdravé obohatil, keďže je nezastaviteľný v konzumovaní sladkého, no skrývať sa mu zakaždým nechce a ani sa nedá, je to ponižujúce pre oboch...oči sa mi hlavne otvorili po nástupe do roboty, lebo všetko už na jednotku nejde, takže som niekedy rada, že dostane Maťko obed od sesternice, ktorú som nasmerovala, varí zdravšie aj pre svoje deti, ale tie nevyrastali na "zdravej strave" samozrejme musí trochu jedlo "ochudobniť", aby ho vôbec jedli....a tiež fakt, že Martinko nebol spavé dieťa ,som začala byť trochu zo všetkého unavená....záver: snažíme sa žiť zdravo natoľko, aby to neobmedzovalo pocit slobody a nešlo to až tak na na úkor môjho oddychu...no rozčuľuje ma, že aj ja sa stávam terčom posmechu mamičiek, učiteliek v škôlke, návštev u mojej svokry a pod., ale ja už nevysvetľujem, že pre nich je normou zdravšie žiť, až potom keď užívaš igelitku liekov, ale chovať sa preventívne je podozrivé, chápem námietky manžela v tom zmysle, že to čo má nálepku BIO, či je ozaj BIO, ale niečomu veriť musím, napr. teraz máme morky, naše rastú na tráve, ale susedka, ktorá mi predtým predala mäso/ v domnení, že je BIO/, ich kŕmi dosýta aj obyčajným odpadovým chlebom, takže , či je BIO, každý si domyslí....hlavne, že sú ťažké...

[Marika]

BIO, neBIO, to že zožerú chlieb neznamená že nie sú BIO.By ste videli ako sa chová vo veľkofarme.

[Norika]

ved to ved to....minule som kamaratke vravela, ze som trocha nestastna z nasho jedalnicka...lenze clovek zje kopu ecok aj v obycajnom chlebe z obchodu, a povedzte mi, kto si pravidelne doma pecie? kto chova tolko zveri,aby nemusel kupovat z obchodu? kto ma taku velku zahradu,aby dopestoval dostatok na cely rok? proste sa to neda....ja som mala aj mam z toho vycitky, ze nas jedalnicek nie je vzorovy, ale tiez sa len snazim zdravym sedliackym rozumom,lebo by som sa zosalela...navyse , zijeme stale u mojich rodicov, ti su uz zvyknuti na svoje, ich prestravovat nemozem...taktiez moje chute su uz na nieco zvyknute, mala som pokusy oskusat nove zdravsie jedla, vela z nich proste nepochodilo (avokado, baklazan, cicer) , mozno by mi padlo zavhod ochutnat ich z kucyhne niekoho skusenejsieho, kto to vie aj uvarit, mozno to len moja kuchyna je mizerna apotom si to zlizne konkretne jedlo...mojmu dietatu nedavam lizatka, nekupujem mu keksy, ani klobasy (ale nasli sa aj nezdrave, prazenica so slaninkou, a voda so sirupom, och , to by sa dalo ozaj zmenit!) , a nasledky vidim uz aj hned, zuby.... navyse, clovek musi kupovat hlavne podla toho,kolko ma financii, cize casto hypermarkety,alebo malooobhvod v dedine...a mam vycitky kvoli mliecnym vyrobkom, neviem,ako to nahradit, sojove mlieko u nas v dedine nekupim, a kedze do mesta len na peso alebo byciklom, nie som tam tak casto....a opäť mam obavy, ze by nam to nechutilo...ja proste toto nezvladam otvorene priznavam....

co sa tyka nepochopenia, tak sa stretavam hlavne pri tom, ze okolie nechape , ze väzba, ktoru mam vytvorenu s dietatom je prirodzena, potrebna pre jeho vyvin, a nie skodliva, a chybna,ako sa mi snazia vytykat uz davno...proste ze som nenahraditelna, su veci, v ktorych ma proste nenahradia..napr to uspavanie....alebo ked odchadzam prec a moje dieta to vidi, velky plac...ja na toto nemam nervy a radsej sa vratim a pockam, kym moje dieta sa nezabavi niecim inym..ale nie, zacnu po mne kricat,ze ja
hystercim, a ze mam ist prec

mam kamaratky v mojom veku, tie co maju deti, zrejme nai jedna nedojcia tak ako ja, jedna mala pokus o nosenie, ale zrejme jej neslo viazanie,tak to vzdala...tie co deti nemaju, sa im snazim vtlkat do hlavy podstatne veci, momentalne dlhodobe dojcenie, kedze to vidia na vlastne oci, a celkom prikyvuju a tvaria sa , ze to beru, nehadaju sa, tak som potom spokojna, ze aspon dakto si da povedat

[shira]

no, anna, súhlasím. manžel na materskej má svoje spôsoby, to je isté naozaj som rada, že stíham veru čo-to, som rada že ukočírujem domácnosť v znesiteľnej miere "zdravia". som vďačná za všetky moderné vymoženosti, čo uľahčia život, lebo ozaj na každom kroku krúžiť okolo dieťaťa a držať jeho život v nejakých nekomromisných eko hraniciach nemám v úmysle. ked si predstavím skupinu detí, ktoré jedia niečo (dajme tomu v detskom kútiku po plávaní- ked každý chce ochutnať každého jedlo), a teraz tam nejako radikálne skočím, a začnem malému vytŕhať z ruky piškóty, že toto jesť nesmie, ako asi by som vyzerala v očiach dieťaťa? možno ročné to nechápe, ale trojročné už áno- prečo to moje dieťa by sa malo cítiť nejako iné, výnimočné (ukrivdené, zaskočené?) ako asi zapôsobím na jeho psychiku, prečo ho už takto vyčleňovať? tá piškóta, keks, čokoláda, čipsy by mi prišli ako menšie zlo. Tu podľa mňa nejde len o presvedčenie matky, ale aj o to, ako to vníma malé dieťa. Okrem toho- čo by za to dali mnohé chudobné deti, za hocijaký chlieb, často plesnivý,rožok z bielej múky, za keks, čokolvek..
žijeme na dedine, takej naozajstnej, s tými starými domami a dlhými pozemkami, kde každý niečo pestuje a chová- zeleniny ovocia vajec mäsa tu zoženieme, našťastie, kolko treba. neláka ma komplikovať si život zháňaním potravín (kde??), ktorých názvy som v živote nepočula a povečeroch študovať, ako s tým naložiť ďalej ked si mám porovnať starostlivosť o domácnosť v čase, ked som bola "iba" na materskej, je to ozaj veľký rozdiel... bohužiaľ, kuchárka tiež nie som nejaká extra super tak sa držím toho, čo viem
kvalita života, v zdraví aj v chorobe, závisí predovšetkým od našej psychiky. niekto sa dokáže vysporiadať s rakovinou, niekomu sa odlomí zo zuba pol milimetra a ide sa psychicky zrútiť. niekto je na vozíčku (aj ked zdravo žil) a bojuje, ide na olympiádu. niekto je šťastný aj tučný, optimizmu by mohol rozdávať. je to o tom, akú cestu si kto zvolí, treba byť v pohode.. telo je ododlné do tej miery, ako je odolná myseľ.. milióny ľudí si užívajú života pri nezdravom spôsobe, dalšie milióny žijú ako askéti, sú v rovnováhe a šťastní. nech je to akokoľvek, niekedy aj sladká nevedomosť sama o sebe lieči a prílišné informácie ubíjajú
anna aj u nás sú niekedy debaty o tom, že to bio, čo kupujem, je fakt bio lebo to čo bolo niekedy štandard, dnes je bio.. a marketingový ťah je to slušný
10 rokov dozadu nejaký moj známy chcel otvárať bioobchod (trochu s obavami, či pochopím tú myšlienku, a či ten obchod môže fungovať) a strašne mi vysvetľoval o bio jablkách.. ja na neho kukám a hovorím- že podľa toho čo hovoríš, presne také jablká mám doma na dvore a hnijú mi tam a vyhadzujeme lebo to nestíhame a to chceš tak draho predávať?? to fakt nejaký blbec kúpi??tak nevedel chudák čo mi má na to povedať... a vida- 10 rokov prešlo a sme tam

[carodejnica]

shira, podpisujem, čo si napísala, rovnako to vnímam aj ja...

[TIA]

Mne sa, Shira, hrozne paci Tvoj styl materstva . Vsetko beries s velkym nadhladom a s humorom. Tak sa asi vsetko v zivote lahsie zvlada

Ja som zase skor ten typ, ktory zasiahne a aj ked si to medzi sebou deti budu ponukat. Neviem, ako to budeme zvladat, ked bude mala starsia, ale ved tam sa dopracujeme postupne . Su deti, ktore nesmu lepok, alebo maju cukrovku alebo co uz ja viem ake alergie a tam matky tiez zasiahnu, ci nie? Chrania svoje dieta pred tym o com vedia, ze by mu ublizilo.. Takze, ak niektore matky (vratane mna) veria, ze zdrava strava je velmi dolezita a nerobia kvoli tomu kompromisy, tak na tom nevidim nic zle. Neviem preco by mali byt tercom posmechu okolia v podobnych clankoch. Rovnako povazujem za nenormalne, ak by nejaka maminka pohrdavo pozerala na Teba za to, ze Tvoj maly nosi pampersky, alebo nieco ine co si pisala vyssie. A aj keby zrovna aj styri krutili nosom, tak Ti to moze byt jedno, ci nie? Ved Ty najlepsie poznas svoje dieta, seba, svojho manzela a svoj postoj k zivotu a robis vsetko najlepsie ako vies, v kazdej situacii. Ak si Ty uplne zmierena s tym, ze nosi pampersky, jedava hotove prikrmy alebo uz co si tam pisala, tak preco by si sa mala citit neprijemne popri inych maminkach? O tom v tom clanku totiz ide - matky maju pocit, ze je potrebne medzi sebou superit. Lenze ak by som sa ja mala citit nejako menej cenna popri inej matke, ktora dajme tomu full time pracuje (ako Ty) a my uz za chvilu nebudeme mat z coho zit, tak to predsa nie je vinou tej druhej matky, ze ja sa tak citim..? Ona zije svoj zivot, robi svoje rozhodnutia, ktorym ja nemozem rozumiet, pretoze nie som v jej kozi. Nerobi to preto, lebo ma pocit, ze musi byt lepsia ako ja. Takze cely ten problem z toho clanku a to samotne neustale hodnotenie seba a druhych je len v nas samotnych a s ostatnymi matkami a ich stylom vychovy nema nic spolocne..

[Norika]

s tou stravou je to podobne ako s dojcenim...my vieme, ze dojcenie je nenahraditelne, jedine prirodzene pre dieta...a hocikto moze tvrdit ze vyrastal na UM a nema ziadne nasledky, my vieme svoje, ze nasledky to zo sebou nesie, aj ked si dotycny neda vysvetlit..tak isto aj zdrava strava..mnohi len mavnu rukou, lebo nedokazu vidiet hlbsie do problemu...ale tiez vznikaju nasledky...

ja nemam tiez rada, ak mi niekto tvrdi,ze je lepsia matka ako ja.napr v tej strave..ale uvedomujem si, ze vela krat som ja ta, ktora sa povysuje, ci dojcenim, alebo vseobecne vztahovou vychovou...snazimsa zbavit toho karhajuceho pohladu ktory vrham na cloveka, ak vyvhovava nie podla mojho presvedcenia...

ale s tym rozdavani jedla cudzim detom...moj maly uz dostal bonpari cukrik...bolo to myslene v dobrom,ze vydrzal celu omsu...maly cely stastny, ze nieco dostal, no teraz mu to vysvetlite!!
a my si so sebou tiez nosime piskoty, alebo kukuricne chrumky na omsu, a maly je cely stastny,ze sa moze podelit s ostatnymi detmi..no zakazte mu to...videla som uz aj horise veci medzi detmi, rozne cukriky...aj znami casto davaju take blbe sladkosti ..proste nechapu ze take male dieta to vobec ale vobec nepotrebuje...pritom to myslia len v dobrom

[vejula]

tak shira, uplne sa ztotožnujem s tym, že je na považenie, čo dokaže viac zničiť človeku zdravie, či strava, alebo psychika.
A tiež si myslim, že urobim horšie, ked budem nevhodne(podla mna) zasahovať do tých detských vzťahov, napr pri tom vymienaní si keksikov a pod, ako ked ho necham nech oprobuje aj niečo čo inak neje.
Nerobim, žiadne stresy ani u našich alebo u svokry, ked ho ponuknu niečim čo doma nejedava (napr parok, alebo kusok rezna) JA si zas myslim, že jeden maly parok za 2 mesiace, ked zje u našich mu neuškodí. Doma mu ho nedavam, a tak ho nema na pravidelnom poriadku. Alebo ked mu ukroji z rezna, no tak oprobuje i ked doma vôbec nevysmažam.

No napr pri tom cukriku by som zasiahla aj ja. Ale nie kvôli tomu cukru, ale kvôli nebezpečenstvu zadusenie, LEbo maly nidky takyto cukrik nemal, a teda bala by som sa, že by ho chcel prehltnuť.

[gabika78]

ja mám zase rovnaký názor, ako je v článku. ked dám dieťaťu pampersku, liek na zníženie teploty a proti bolesti, kupujem hotové príkrmy a dieťa mi na ihrisku dostane cukrík, odkúsne si z klobásy, zje hranolky vyprážaný karfiol alebo kura no booože aby všetci neodpadli! ked niekoho baví si chystať si doma bioserepetičky a slizy na pranie tak nech sa páči, nech to robí ale nemyslím, že na tomto stojí svet.. snáď už nebudeme škatulkovať deti a rodičov aj podľa tohoto. a kto bude chorý/zdravý? ktoré dieťa nebude vedieť riadne chodiť? či bude mať krivú chrbticu a všelijaké zdravotné problémy? koho dieťa sa nebude učiť v puberte fajčiť? jaj, takých bolo už plno, čo si tvrdili pri svojej nekompromisnej výchove, že to a to sa nám stať nemôže..omyl, môže sa komukoľvek stať čokoľvek..je doba, ked máme dostatok vedomostí na to, aby sme vedeli, čo prináša aké riziká a každý nech sa podľa toho zariadi. úzkostlivosť škodí viac, v akejkoľvek podobe. všetko s mierou.

súhlasím, a doplním, že keby sme mali každá večer kvalitný sex.,, tak sa na týchto stránkach nestretneme.

[didulka]

Kebyze nestriehnem na to, kto dcere kde ponukne, mozno by uz nebola medzi nami. Nastastie uz je rozumna a neberie jedlo od inych ludi. Vzdy sa ma opyta: "Take moze aj Sava?"
Ja vzdy tvrdim, ze kazdy by si mal prejst takym stavom aky som ja mala pri cukrovke, kedy mi odisiel zrak a bezvladne som sa triasla na zemi. Potom by ste aj z cukrika robili problem.
A to ze drzim zdravie rodiny vdaka strave je fakt. Som naozaj stastna, ze mam takeho manzela, ktory nie je zadubenec a tiez mu nie je jedno co strci do ust. V robote si dopraje aj hovadiny, ale domov nic take nenosi. U nas nie su ziadne sladkosti a ked nam aj niekto nieco donesie, tak to teatralne odhadzujeme pred Sarou do kosa.

[didulka]

A este som chcela jedno... Uplne rozumiem bio skeptikom, ktori bio potraviny nekonzumovali. Lebo ak by take suroviny konzumovali, tak by vedeli, ze ta kvalita je uplne ina ako pri priemyselnej produkcii. Obrovsky "cititelny" rozdiel je pri koreninach a bylinach do kuchyne. To musi uznat aj uplny somar.
Moja dcera ked bola mensia rozoznala bio banan od nebio. (Bolo to super komediantske cislo pre kamosov)
Vyhadzala sa dokonca aj z nebio mrkvy. Takto by som mohla pokracovat donekonecna....

[tina]

ten clanok sa mi nepaci, lebo akoby zosmiesnoval a daval do jedneho vreca matky, ktore velmi nesimpaticky sutazia a vyvysuju sa - s takymi, co sa len snazia zit viac v sulade s prirodou, viac ako je to zatial akceptovane v nasej kulture.
Aj ja mam za sebou skusenosti, kt. ma prinutili hladat informacie a suvislosti a verim tomu, ze by sa to mohlo stat kazdemu, a vysledkom by bola v pohlade zvonku: napr. prilisna nedovera voci chemii a vyrobcom potravin... Moj pohlad na zivot sa zmenil len par rokov dozadu, a len vdaka impulzom zvonka, takze uplne chapem vacsinu z vas... velmi sa mi paci, ako o tom pise Naomi Aldort, aj o dovodoch:
http://www.sedmagenerace.cz/text/detail ... irozenosti
dufam ze nik to nebude brat ako moju snahu o poucovanie

[vejula]

didulka, no ja by som napr. zas pred dieťaťom nevyhadzovala potraviny do koša, aj ked sladkosti, alebo nebio.... Ked vidim ako spoluobčania chodia smeti vyberať, velky problem mi robí hodiť hocičo do koša, čo je na jedenie (pokial to nieje skazene) Asi je to tým, že sme od malička boli naučení šetriť, potraviny si vážiť, kedže sme nemali nikdy nadbytok. Mne osobne sa zas vôbec nepači taketo jednanie. Ale budiš, každý máme na to svoj nazor.
Čo sa týka bio, chvalabohu mame všetku zeleninu aj zemiaky vypestované na zahradke, takže niesom nutená kupovať v obchodoch.
Inak davam si pozor viacmenej skôr na to z akej krajiny ktorá potravina pochadza, to je pre mna dosť podstatné.
A samozrejme nemožno porovnavať zdravého človeka s cukrovkarom, prip. celiatikom. To nikto netvrdí.
Podla mna je fajn, že si žiješ podla seba a svojho presvedčenia, ale mne je velmi nesympatické pohrdanie iným štýlom života, a či chceš alebo nie, tvoje dieťa vníma, že napr pohŕdaš tým čo doniesla babka, alebo kamaratka, ked to hadžeš pred nou do koša. A podla mna tým pádom sa zmení aj pohlad na daného človeka, že to je ten čo tie zle veci nosí, z ktorých mala maminka srandu a hadzala ich do koša. Detská logika stojí za to. Tomuto by som teda dieťa určite neučila. Ale ako vravím, každí mame svoj rozum, svoje uvažovanie. LEn som chcela napísať vlastný nazor.

[gabika78]

ženy čo to beriete tak vážne... mne sa ten článok náhodou veľmi páči... konečne aj niečo z iného brehu. V jednom úplne súhlasím...

Podľa americkej psychoterapeutky a autorky výchovných príručiek Stacy Kaiser sa za prehnanou rivalitou môže skrývať aj vnútorná neistota matky, ktorá nie je zvyknutá, že sa jej svet zrazu točí výlučne okolo dieťaťa. Niekdajšie pracovné ambície a záujmy teda presmeruje na rodičovstvo a výchovu, ktoré vykonáva rovnako cieľavedome ako kedysi svoju profesiu.

súhlasím, že niektoré maminky to preháňajú.. lebo sama som sa pristihla ako to preháňam..... ja som sa vôbec na ten článok neurazila.. ale trocha som sa zamyslela, že radšej sa musím začať viac venovať sebe.. a svojim záujmom.. kamoškám, klebetám pri káve a podobným rozmarom.. lebo mi z môjho decka už niekedy riadne prehrabáva. )

[Marika]

to.toto hrabanie. uf.ja tomu hovorím ponorková choroba. je to hnus.ale čo narobím.Staršie deti čaká puberta, a malá je ešte malá:-), už sa toho hrabania nezbavím )

[shira]

didulka, no ja by som napr. zas pred dieťaťom nevyhadzovala potraviny do koša, aj ked sladkosti, alebo nebio.... Ked vidim ako spoluobčania chodia smeti vyberať, velky problem mi robí hodiť hocičo do koša, čo je na jedenie (pokial to nieje skazene) Asi je to tým, že sme od malička boli naučení šetriť, potraviny si vážiť, kedže sme nemali nikdy nadbytok. Mne osobne sa zas vôbec nepači taketo jednanie. Ale budiš, každý máme na to svoj nazor.
Čo sa týka bio, chvalabohu mame všetku zeleninu aj zemiaky vypestované na zahradke, takže niesom nutená kupovať v obchodoch.
Inak davam si pozor viacmenej skôr na to z akej krajiny ktorá potravina pochadza, to je pre mna dosť podstatné.
A samozrejme nemožno porovnavať zdravého človeka s cukrovkarom, prip. celiatikom. To nikto netvrdí.
Podla mna je fajn, že si žiješ podla seba a svojho presvedčenia, ale mne je velmi nesympatické pohrdanie iným štýlom života, a či chceš alebo nie, tvoje dieťa vníma, že napr pohŕdaš tým čo doniesla babka, alebo kamaratka, ked to hadžeš pred nou do koša. A podla mna tým pádom sa zmení aj pohlad na daného človeka, že to je ten čo tie zle veci nosí, z ktorých mala maminka srandu a hadzala ich do koša. Detská logika stojí za to. Tomuto by som teda dieťa určite neučila. Ale ako vravím, každí mame svoj rozum, svoje uvažovanie. LEn som chcela napísať vlastný nazor.

Uplne suhlasim. Mrzi ma vyhadzovanie jedla, je kopa ludi, co by boli za to vdacni, pokial dostaneme nieco, co nechceme a nemozme jest, najde sa cesta, kde by sa to vyuzilo. Alebo aspon nevyhadzovat pred dietatom, ktore takto vidi, ze vyhadzovat jedlo je normalne a samozrejme.
Je jasne, ze sa tu nebavime o dietach zo zdravotnych dovodov...
Didulka, to je mi luto, ze mate so sarou take patalie, ze sa zo vsetkeho vyhadze.. Taka hypersenzitivita je v dnesnej dobe hotove nestastie. Je tazke dieta uchranit, hlavne ak ma byt sucastou kolektivu, ci v skolke, skole, detskom tabore, na internate. Ak clovek z desiatich dostupnych jedal devat a tristvrte neje, nie je to velka vyhoda. Taktiez z vysokeho standardu na nizsi sa ide tazko, lahsie je to opacne. Osobne mi je sympatickejsie, pokial dieta nie je priebercive a nerobi rozbor vsetkeho, co ma na tanieri. Zivot moze priniest rozne situacie, aj take, ze nie je z coho vyberat.

[kinsi]

Prečítala som si článok,aj komentáre. Článok sa mi celkom páčil a rovnako i postoje Vejuly a Shiry. Ja sa síce snažím chovaťdosť alternatívne, podľa svojho, čo sa týka stravy i inak výchovy, ale snažím sa tým neobťažovať iných - čo znamená, nedávam nevyžiadané rady ani neventilujem nesúhlas s konaním iných k svojim deťom (ak napr. kŕmia kdejakými hlúposťami). Rovnako ani nerobím nijaký moc rozruch ak malej niekto dá nejakú sladkosť, jasné, ak ide, tak tomu zabránim, prípadne malej keksík "odložím" na neskor, či ju vyzvem, nech sa podelí s našimi psíkmi, aby toho zjedla menej...Ak to malá moc chce, tak čo už, raz za čas jej to hádam uškodí menej, ako neustále vyčleňovanie z kolektívu. Jediná výnimka je maso, to proste nejeme, malá vie, že je pre psíky a tak ak jej niekto aj niekde na oslave dá, hneď tým ide kŕmiť našich psov , takže už jej nikto nedáva. Tiež by som pred ňou určite nič nevyhadzovala, skor by sme jej povedali, že to nie je moc zdravé, že to papať nebudeme, ale urobíme s tým radosť niekomu inému, kto také veci papá.
Ale jasné Didulka, ak by bola malá alergická, tak by som bola striktnejšia, len by som určite zdorazňovala skor to, že dané jedlo nie je pre ňu dobré, nie že je to šit, čo patrí do koša a jedia ho hádam len úplny idioti (hlavne ak by to bolo od babky, kamarátok), ono to može skutočne daného človeka v očiach dieťatka znevážiť.