Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

debata o všetkom a pre všetkých

Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod andrea360 » 31 Júl 2012, 12:01

Ahojte, dávno som tu nebola, ale vždy som tu našla užitočné rady a veľkú pomoc, od mamičiek...chcela by som sa spýtať, či poznáte nejaké linky, alebo odkazy na články o vplyvoch nesprávnej výchovy, konkrétne výsmechu a obviňovania detí.
Máme už dvojročnú dcérku, ktorá sa stále dojčí na požiadanie a aj vďaka nášmu prístupu a láske s nami veľmi spolupracuje, chápe a dáva nám aj ona najavo svoju lásku ( bez nadsadzovania môžem tvrdiť, že sa správa " kontinuálne". )...lenže žiadne dieťatko nie je dokonalé a aj moja dcérka máva obdobia, keď sa jej nedá dobre spávať a býva vtedy rozladená a máva obdobia, keď je plačlivá, vzdorovitá...atď....úplne chápem, že je to normálne. Lenže mám trochu obavy z manželovho prístupu ku nej....často totiž vtedy po malej kričí a vysmieva sa jej, že je rozmaznaný urevanec, že nič iné nerobí, len si vydobíja revom a povie jej, že ju nechce a ide preč...malej je to ľúto,lebo ho veľmi ľúbi a snaží sa otca udobriť, hladká ho a bozkáva a potom už pri náznaku, že urobila niečo zlé, snaží sa ho rýchlo objať, aby sa nerozhneval, alebo sa ľútostivo rozplače...
Snažím sa mu vysvetliť, že to nie je správny prístup a myslím si, že môže u malej vyvolať prehnané pocity viny a ničiť sebavedomie....lenže manželia neradi počúvajú, keď ich ženy poučujú, preto som hľadala nejaké články na nete na túto tému, ale zatiaľ som nič nenašla...Ďakujem za všetky rady...
Andrea
andrea360
 
Príspevky: 127
Registrovaný: 24 Mar 2011, 20:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Karin
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 18 dní
2. dieťa: Nikol
Rokov: 10 rokov, 3 mesiace, 25 dní
Môj status: Vzťahová väzba, milujem dojčenie

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod JankaMich » 31 Júl 2012, 22:44

Puukazovanim na nespravnu vychovu sa vacsinou dosiahne menej ako ked sa podari ukazat ako ma vyzerat ta spravna vychova. Ja by som odporucala dat mu precitat prave vydanu knihu Vztahova vychova od Dr. Searsa, prip. ine, na ktore najdes linky na teme "Knihy".

Ak si myslis, ze ten problem je naozaj vazny, skor by som odporucala poradit sa s detskym psychologom. Od odbornika si da bezny clovek skor poradit a detsky psychologovia su vacsinou velmi mile osobky, ktore deti miluju a rozumeju im.
JankaMich
 
Príspevky: 1614
Registrovaný: 14 Apr 2011, 00:42
Bydlisko: Drahovce (Piešťany)
Počet detí: 3
1. dieťa: Olinka
Rokov: 22 rokov, 4 mesiace, 19 dní
2. dieťa: Jajka
Rokov: 18 rokov, 4 mesiace, 12 dní
3. dieťa: Katuska
Rokov: 15 rokov, 13 dní
Môj status: ako poradkyňa pri dojčení rada pomáham využívať materský inštinkt

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod andrea360 » 01 Aug 2012, 06:31

Ahoj Janka, ďakujem za odpoveď,
dcérka je určite v pohode, ale manžel všetko rieši krikom a to mi robí starosti :cry: Malá býva často mrzutá a plačlivá, keď sa zobudí a manžel po nej kričí, malá začne ešte viac plakať, on ešte viac po nej začne húkať a nakoniec vynadá mne a odíde a malá potom plače aj za ním...idem si pozrieť tie knihy...
Andrea
andrea360
 
Príspevky: 127
Registrovaný: 24 Mar 2011, 20:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Karin
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 18 dní
2. dieťa: Nikol
Rokov: 10 rokov, 3 mesiace, 25 dní
Môj status: Vzťahová väzba, milujem dojčenie

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod tina » 01 Aug 2012, 09:45

andrejka, tu je zopar myslienok z knihy Bezpecna vztahova vazba, vcelku tazkopadne pisanej, ale...
"bezpecna vztahova vazba je akysi pocit emocionalneho bezpecia, zakladnej pradovery, ktory je buducim zakladom stabilnej osobnosti. len ked je uspokojena potreba po nej, prichadza nutkanie po objavovani sveta, ktore umoznuje dietatu rast"
"pre dieta je to prvoradejsia potreba, takze ak neni neplnena, dieta stagnuje, schopnost ucenia je obmedzena, niektore schopnosti ako zapamatat, ci spomenut si su obmedzene"
"pre rodicov je velmi dolezite vediet, ze dojca este nieje schopne dostatocne same regulovat vacsi stres-same od seba sa upokojit. na to potrebuje zo zaciatku aspon jednu osobu, ktora mu v tom pomoze, len cez tuto skusenost sa to dokaze nakoniec naucit same."
"rodicia ktori sa nechovaju citlivo, len odovzdavaju vzorec co dostali od svojich rodicov, nemaju vyriesene vlastne traumaticke zazitky..."
tina
 
Príspevky: 470
Registrovaný: 25 Mar 2011, 11:29
Počet detí: 0

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod gabika78 » 01 Aug 2012, 14:38

tina píše:andrejka, tu je zopar myslienok z knihy Bezpecna vztahova vazba, vcelku tazkopadne pisanej, ale...
"bezpecna vztahova vazba je akysi pocit emocionalneho bezpecia, zakladnej pradovery, ktory je buducim zakladom stabilnej osobnosti. len ked je uspokojena potreba po nej, prichadza nutkanie po objavovani sveta, ktore umoznuje dietatu rast"
"pre dieta je to prvoradejsia potreba, takze ak neni neplnena, dieta stagnuje, schopnost ucenia je obmedzena, niektore schopnosti ako zapamatat, ci spomenut si su obmedzene"
"pre rodicov je velmi dolezite vediet, ze dojca este nieje schopne dostatocne same regulovat vacsi stres-same od seba sa upokojit. na to potrebuje zo zaciatku aspon jednu osobu, ktora mu v tom pomoze, len cez tuto skusenost sa to dokaze nakoniec naucit same."
"rodicia ktori sa nechovaju citlivo, len odovzdavaju vzorec co dostali od svojich rodicov, nemaju vyriesene vlastne traumaticke zazitky..."


tina to je z akej knihy? bože ja už chcem toľko kníh, len neviem kedy to prečítam.. a kde na všetky zobrať lowe... :mrgreen:
Obrázok užívateľa
gabika78
 
Príspevky: 448
Registrovaný: 15 Apr 2011, 13:54
Počet detí: 2
1. dieťa: Martinko
Rokov: 13 rokov, 15 dní
2. dieťa: Romanko
Rokov: 10 rokov, 6 mesiacov
Môj status: Najväčšia liečivá sila je LÁSKA

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Norika » 01 Aug 2012, 17:24

gabika78 píše:
tina to je z akej knihy? bože ja už chcem toľko kníh, len neviem kedy to prečítam.. a kde na všetky zobrať lowe... :mrgreen:

presne to som aj ja vcera sem pisala :D na kazdy sviatok chcem minimalne po dve knihy :D
Obrázok užívateľa
Norika
 
Príspevky: 1601
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:52
Bydlisko: Kežmarok
Počet detí: 1
1. dieťa: Janíčko
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 3 dni

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod andrea360 » 01 Aug 2012, 19:58

Ahoj Tina,
ďakujem za odpoveď, myslím, že jedna moja kamarátka podobnú knihu má, lebo mi raz na toto povedala, že v tej knihe autori píšu o tom, že dieťa sa učí ovládať hnev a iné emócie až do dospelosti a my sme pre neho vzorom zvládania hnevu...
Manžel má dcérku veľmi rád, ale akosi nezvláda, keď plače a jeduje sa...on vo všetkom vidí, že si vydobíja plačom a hnevá sa, keď ju utišujem a mojkám..ja jej nepovolím, keď si naozaj vymýšľa, alebo sa niečo nedá, len sama som tiež čítala ( v online časopise najmama ), že krik ubližuje a narúša emocionálny vvývin dieťaťa. Sama som tiež vybadala, že väčšinou sa sama nedokáže utíšiť, ale niekedy ju jeduje, aj keď ju ukľudňujem, tak chvíľku počkám, kým sa trochu utíši - potom jej vysvetlím a objímem a Karinka nie je menej poslušná...a viem, aj to, že deti majú svoje obdobia..
Aj preto hľadám nejaké odborné články, aby som to manželovi rozumne zdôvodnila aaby videl, že nerobím chyby...
Andrea
andrea360
 
Príspevky: 127
Registrovaný: 24 Mar 2011, 20:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Karin
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 18 dní
2. dieťa: Nikol
Rokov: 10 rokov, 3 mesiace, 25 dní
Môj status: Vzťahová väzba, milujem dojčenie

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod tina » 01 Aug 2012, 22:20

gabika78 píše: tina to je z akej knihy? bože ja už chcem toľko kníh, len neviem kedy to prečítam.. a kde na všetky zobrať lowe... :mrgreen:

to je od Brischa http://www.martinus.sk/?uItem=106201 , no ako som pisala, ma trosku tazkopadny styl :evil:
ale i Hasto napisal jednu presne na tu temu, mozno je lepsia, neviem porovnat : http://www.martinus.sk/?uItem=24802
tiez som s tym tak teraz, ze sa pokusam okresat ten velky zoznam naj-naj... a co sa tyka casu, chcela by som este jeden subezny zivot! :lol:
tina
 
Príspevky: 470
Registrovaný: 25 Mar 2011, 11:29
Počet detí: 0

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod JankaMich » 02 Aug 2012, 00:25

toho detskeho psychologa som odporucala ani pre dcerku, ale pre manzela. Odbornik okamzite zhodnoti, ze ona je ok a manzelovi by mal vediet poradit co je vhodne a co nie. Kedze ma dcerku rad, od odbornika by radu prijat mal vediet.
JankaMich
 
Príspevky: 1614
Registrovaný: 14 Apr 2011, 00:42
Bydlisko: Drahovce (Piešťany)
Počet detí: 3
1. dieťa: Olinka
Rokov: 22 rokov, 4 mesiace, 19 dní
2. dieťa: Jajka
Rokov: 18 rokov, 4 mesiace, 12 dní
3. dieťa: Katuska
Rokov: 15 rokov, 13 dní
Môj status: ako poradkyňa pri dojčení rada pomáham využívať materský inštinkt

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Anna » 02 Aug 2012, 19:00

Niektorí psychológovia ani nepotrebujú inkriminovaného človeka, stačí, keď príde niekto koho sa konflikt týka a poradí ako v takých momentoch reagovať na manžela.Toto sa mi zdá pohodlnejšie ako presviedčať chlapa o nesprávnom chovaní.
Anna
 
Príspevky: 389
Registrovaný: 23 Sep 2011, 21:50
Počet detí: 1
1. dieťa: Martin
Rokov: 13 rokov, 9 mesiacov, 2 dni

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod gabika78 » 03 Aug 2012, 00:06

Anna píše:Niektorí psychológovia ani nepotrebujú inkriminovaného človeka, stačí, keď príde niekto koho sa konflikt týka a poradí ako v takých momentoch reagovať na manžela.Toto sa mi zdá pohodlnejšie ako presviedčať chlapa o nesprávnom chovaní.


ale tak sa bude zase trápiť žena. Ale veď áno.. my znesieme.. len nám naložte ;)
Obrázok užívateľa
gabika78
 
Príspevky: 448
Registrovaný: 15 Apr 2011, 13:54
Počet detí: 2
1. dieťa: Martinko
Rokov: 13 rokov, 15 dní
2. dieťa: Romanko
Rokov: 10 rokov, 6 mesiacov
Môj status: Najväčšia liečivá sila je LÁSKA

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod andrea360 » 03 Aug 2012, 06:29

Ahojte, no pre môjho chlapa, by bolo absolútne ponižujúce, aby nám "pomohol " alebo radil psychológ. Už som raz riešila problémy cez psychologičku - žijeme s jeho mamou a ona už ťahá na 80.rok a nevybadali sme, že už jej začína demencia a keď sa pred dvomi rokmi narodila naša dcérka, nezvládla to - mala o ňu panický strach a vzala si do hlavy, že sa o ňu neviem postarať a šalela, len keď nás na len chvíľu nemala na očiach. Vtedy som bola u psychológa a trval na tom, že musí prísť aj manžel,inak mi nemám ani chodiť... - on o odbornej pomoci nechcel ani počuť...
Tak som mu včera prečítala úryvky z knihy o vzťahovej väzbe a ako tak súhlasil, čomu som teda veľmi rada...ale ten psychológ by sa mi zišiel, len je od nás trochu ďaleko a malá bezo mňa zatiaľ vydrží asi tak hodinu...
Ďakujem za vaše názory...Andrea
andrea360
 
Príspevky: 127
Registrovaný: 24 Mar 2011, 20:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Karin
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 18 dní
2. dieťa: Nikol
Rokov: 10 rokov, 3 mesiace, 25 dní
Môj status: Vzťahová väzba, milujem dojčenie

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod TIA » 03 Aug 2012, 09:13

Andrea360, mozes este skusit toto (je to video, to maju niektori radsej ;)): http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1 ... mi-aldort/

Ak ho to zaujme, mozno Vas to posunie dalej. Moj muz sa celkom zacital do Aldortovej, ja mam co robit po veceroch aby som pri tom nezaspala a on je uz skoro v polke :). Je to super, ked sa potom o tom mozme rozpravat a navzajom si dovysvetlovat co sme ako pochopili :P ..
TIA
 
Príspevky: 422
Registrovaný: 07 Aug 2011, 22:12
Počet detí: 1

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod andrea360 » 03 Aug 2012, 19:02

Ahoj Tia, ďakujem za odkaz na Aldortu - pozerala som si o nej a o tom ako sa ona pozerá na vzťahovú väzbu a najviac ma asi oslovila ona - štýlom, akým o tom píše, je mi najbližší - dosť je konkrétna a aj v príkladoch :D a úžasne ma potešilo, že v ťažších situáciách som reagovala na maličkú výborne.
Tak ma manžel len zbytočne zneisťoval jeho protikladnými názormia a že to robím zle - sama som prekvapená, ako sa dojčením na požiadanie vytvorí akýsi intuitívny vzťah a pomôže to matke zareagovať správnym spôsobom, aj keď sa sama necíti byť v pohode ( v momentálnej citovej nepohode, atď ) ...ďakujem :goodjob:
Andrea
andrea360
 
Príspevky: 127
Registrovaný: 24 Mar 2011, 20:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Karin
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 18 dní
2. dieťa: Nikol
Rokov: 10 rokov, 3 mesiace, 25 dní
Môj status: Vzťahová väzba, milujem dojčenie

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Anna » 05 Aug 2012, 08:14

Gabika 78, zle si to pochopila...nikto ti nepovie návod na život, ale dá sa poradiť ako reagovať asertívne na názory, ktoré ma rušia...všetci nemôžeme absolvovať kurzy asertívnej komunikácie, mojej sesternici sa takým spôsobom podarilo riešiť klamanie dcéry, dcéra v ambulancii nikdy nebola/- konrétny príklad, ale samozrejme, keby to nezaberalo, tak absolvuje sedenie aj dcéra, ale našťastie správne rady raketovou rýchlosťou zabrali...no a potom záleží od psychológa, neurazte sa psychologičky, ale veľa ľudí to študuje kvôli sebe, toto mi povedala vynikajúca klinická psycholožka, teraz pôsobí v Prahe,takže veľa psychiatrov a psychológov funguje na tradičnej sovietskej škole, už v Čechách sú modernejšie kurzy, ak sa mýlim, priznávam svoju nekompetentnosť, ale za úvodom si stojím.
Anna
 
Príspevky: 389
Registrovaný: 23 Sep 2011, 21:50
Počet detí: 1
1. dieťa: Martin
Rokov: 13 rokov, 9 mesiacov, 2 dni

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod janka » 09 Aug 2012, 23:41

andrea, tvoj manzel ma s dcerou podla vsetkeho velmi pekny vztah a je obrovska skoda, ze ho takto nici, ako popisujes v uvodnom prispevku. Ono sa to tak nejak uz povazuje za samozrejme, nevysmievat sa dietatu, neosocovat ho... skus hladat na webe "emotional intelligence" pripadne spolu s "baby" alebo "toddler" alebo "child". Mne osobne sa velmi pacila knizka "Raising an emotionally intelligent child" od Gottmana, tu je nieco malo z nej vycucnute:
http://www.babycenter.com/0_how-to-rais ... d_11946.bc
http://eqi.org/gottman.htm
janka
 
Príspevky: 668
Registrovaný: 22 Mar 2011, 23:05
Počet detí: 0

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Mirkaska » 19 Aug 2012, 00:36

ako by ste riešili nasledujúci "problém". asi cca 5-6 týždnov moja dcérka nechce vôbec požičať svoje hračky na pieskovisku alebo ked sa k nám príde domov niekto hrať. neskutočne plače, ked si niekto niečo vezme. Nepožičia ani napriek tomu, že kamaráti rovesníci jej hračky požičajú. nepomáha prehováranie, vysvetľovanie,... manžel jej začal hovoriť niečo v zmysle, že jej budú hovoriť lakomec... Nepáči sa mi to, ani vety typu: nikto sa s tebou nebude chcieť hrať, už k nám nikto nepríde,... budeš sa hrať sama, buď dobrá... nepáči sa mi ani nasilu jej niečo vziať a dať druhému dieťaťu. ako to riešiť? každé hranie sa je s plačom. teraz sme sa dostali aspon do štádia, že menej oblúbenú lopatku a hrabličky požičia, ale tie druhé nie.
ked to neriešim, resp. riešim len podobrotky, známe tých druhých detí, ktoré musia ustúpiť mojej dcérke, myslím, že nesúhlasia s mojim konaním.
neviem, aká je správna reakcia. čo robiť, ako reagovať?
Mirkaska
 
Príspevky: 258
Registrovaný: 20 Apr 2011, 11:30
Bydlisko: Brezno
Počet detí: 0
1. dieťa: Ema Mária
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 21 dní
2. dieťa: Filip
Rokov: 10 rokov, 1 mesiac, 23 dní

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Klemka » 19 Aug 2012, 08:17

Mirkaska, tento príbeh mne veľmi pomohol ako riešiť túto situáciu http://www.zivica.sk/dieta/archiv2008/d ... ralesa.pdf
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Mirkaska » 19 Aug 2012, 22:34

len tak ideálne to nefunguje... moja dcéra svoje nepožičia, ale cudzie chce... :-))

chápem, že je prirodzené, že sa dieťa nechce vzdať svojej hračky. napriek tomu, sú deti, ktoré nemajú problém požičať, resp. sa striedať v hraní. aj ked je to podľa toho príbehu neprirodzené.
čiže riešiť situáciu tak, že každé dieťa sa má hrať so svojou hračkou, príp. dať tomu druhému na hranie len tie hračky, ktoré dcérka povolí - dovolí.
Mirkaska
 
Príspevky: 258
Registrovaný: 20 Apr 2011, 11:30
Bydlisko: Brezno
Počet detí: 0
1. dieťa: Ema Mária
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 21 dní
2. dieťa: Filip
Rokov: 10 rokov, 1 mesiac, 23 dní

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Klemka » 19 Aug 2012, 23:05

Mirkaska, toto sú ťažké otázky, pretože v nenormálnej spoločnosti sa ťažko hľadajú normálne riešenia :) Píšem čisto osobný názor a osobnú skúsenosť - snažila som sa akceptovať to, že pre syna sú jeho hračky dôležité a rešpektovať to, že ich nechce požičať (nebolo to ľahké). Rovnako dôsledne som však požadovala od neho, aby rešpektoval, že ak hračka patrí inému dieťaťu, ono rozhoduje, či ju požičia. Ak sme boli v priestoroch, kde boli erárne hračky, hral sa s ňou ten, kto si ju vzal prvý. Ak tam chcel nejakú hračku, musel počkať. V 4. rokoch sa začali vyskytovať obdobia, kedy prestal mať problém, ak niekto išiel napr. po jeho bicyklíku alebo si vzal na ihrisku jeho loptu. Dnes (takmer 5 rokov) už menším deťom sám ponúka, či si nechcú požičať. A ja som naňho pyšná. Myslím, že je dôležité si v tomto ujasniť priority a stanoviť pravidlá a potom ich dodržiavať. Si rodič, určuješ hranice, ak je nejaké správanie pre Teba neakceptovateľné, jednoducho ho dieťa robiť nesmie.
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Mirkaska » 20 Aug 2012, 23:05

dakujem za odpoved. áno, aj ja sa snažím poriešiť to tak, že len hračky,ktoré ona dovolí, požičiame. najnovšie, ked sú s nejakým dieťatkom v bazeniku, si hračky vymenia.
zaujímalo ma to aj v súvislosti s prednáškou p. ALdortovej, začala som ju pozerať, nestihla som ešte do konca. rozprávala zaujímavé veci, najmä o rešpektovaní a neobmedzovaní dieťaťa. napr. aj v súvislosti so spánkom. nenútiť dieťa spať... to sa asi ani nedá donútiť. no ale napr. stane sa nám pár krát, že dcérka je už veľmi unavená, vidím na nej, že už chce spinkať, ale silou mocou chce zostať ešte hore, v obývačke. ked s nou odídem do spálne a zavriem dvere, spustí riadny plač a hnevá sa. niekedy v závislosti od intenzity plaču a hnevu sa mi podarí ju zahovoriť knihou, čítaním, no niekedy nie a musím otvoriť dvere. jedine vtedy sa upokojí. potom po určitom čase ideme spinkať. je toto nútenie dieťaťa spať, ked vidím , že je unavená, ale dieťa nechce a napr. vyvádza? a aká je vhodná reakcia na hnev dieťaťa, ked mu napríklad niečo nechcem dať?
neviem, či je niekde riešené v inej téme, ak áno prosím o názov.
Mirkaska
 
Príspevky: 258
Registrovaný: 20 Apr 2011, 11:30
Bydlisko: Brezno
Počet detí: 0
1. dieťa: Ema Mária
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 21 dní
2. dieťa: Filip
Rokov: 10 rokov, 1 mesiac, 23 dní

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod TIA » 21 Aug 2012, 11:12

Mirkaska píše:dakujem za odpoved. áno, aj ja sa snažím poriešiť to tak, že len hračky,ktoré ona dovolí, požičiame. najnovšie, ked sú s nejakým dieťatkom v bazeniku, si hračky vymenia.
zaujímalo ma to aj v súvislosti s prednáškou p. ALdortovej, začala som ju pozerať, nestihla som ešte do konca. rozprávala zaujímavé veci, najmä o rešpektovaní a neobmedzovaní dieťaťa. napr. aj v súvislosti so spánkom. nenútiť dieťa spať... to sa asi ani nedá donútiť. no ale napr. stane sa nám pár krát, že dcérka je už veľmi unavená, vidím na nej, že už chce spinkať, ale silou mocou chce zostať ešte hore, v obývačke. ked s nou odídem do spálne a zavriem dvere, spustí riadny plač a hnevá sa. niekedy v závislosti od intenzity plaču a hnevu sa mi podarí ju zahovoriť knihou, čítaním, no niekedy nie a musím otvoriť dvere. jedine vtedy sa upokojí. potom po určitom čase ideme spinkať. je toto nútenie dieťaťa spať, ked vidím , že je unavená, ale dieťa nechce a napr. vyvádza? a aká je vhodná reakcia na hnev dieťaťa, ked mu napríklad niečo nechcem dať?
neviem, či je niekde riešené v inej téme, ak áno prosím o názov.


..kedze mam Aldortovu cerstvo precitanu :D :D :D ..
Tak podla nej je spanok pre deti velmi strasidelny, nieco velmi blizke smrti, takze take tie vecerne vyhlasenia, ze "je cas ist spat" su dost stresujuce. Ona radi, ze by dieta malo ist spat v rovnakom case ako rodicia, pretoze inak ma pocit, ze prichadza o nejaku strasnu zabavu, ktoru si rodicia nechavaju na cas ked uz bude ono spinkat. To moze byt aj vo Vasom pripade, ze chce ostat v obyvacke, lebo ste tam Vy, rodicia. Mozno by ste to mali skusit tak, ze sa zacnete vsetci pripravovat do postele (date sa do pyzama, umyjete zuby..) a vsetci sa spolu presuniete do spalne, kde potom mozte este citat knizky alebo sa mojkat a az potom zaspat, vraj to tak deti lepsie znasaju.

Co sa toho tyka toho nedovolenia niecoho.. Pre mna osobne je toto jedna s tazsich veci momentalne, pretoze mam niekedy trochu problem v rozlisovani toho, co je malej potreba a co je jej prianie. O naplnani potrieb tu nemusim nic extra vypisovat, tam je to jasne, sme tu pre nase deti a s laskou a radostou im poskytujeme starostlivost a plnime ich potreby. Aldortova napriklad povazuje za dolezite nenutit dieta ist spat aj napriek tomu, ze chce byt hore dlhsie ako rodicia, ale hladat take riesenia, aby potreba dietata bola splnena (ostat hore s nim a pokial to nejde, zohnat pomoc - niekoho z rodiny, alebo opatrovatelku, kto zostane tu extra hodinku hore, alebo nieco ine..). Dieta proste ma pravo rozhodovat o svojom tele (pokial sa neohrozuje na zivote a zdravi), lebo si tak vytvori vlastne navyky a nauci sa pocuvat signaly svojho tela (unava, hlad..) a nebude odkazane na to aby mu niekto hovoril, co citi a potrebuje.
Samozrejme ale tato sloboda neznamena, ze dieta ma dostat vsetko co chce. Nemame mu znasat modre z neba, nemozme menit realitu (robit veci za dieta, kupovat mu vsetko co si zaumieni a pod.). V situaciach, ked dieta nieco nemoze, alebo mu nieco nedovolime sa pravdepodovne bude hnevat, ci plakat a my nemame tieto emocie zastavovat ale nechat ich volne plynut podla potrieb dietata (niektore deti chcu byt vtedy same, ine potrebuju byt v naruci..). Taktiez mame vyjadrovat empatiu k tomu co dieta citi, teda vyjadrit porozumenie, ze ho hneva, ze nieco strasne chcelo ale nemoze to mat a neznevazovat jeho pocity ani neodvadzat pozornost inam. Dieta dokaze prijat fakt, ze nieco nebude tak ako si to predstavovalo, ak mu je zaroven dovolene vyjadrovat svoje pocity a ma pri sebe laskyplneho rodica, pred ktorym sa za svoje pocity nemusi hanbit a ktory ho bezpodmienecne miluje a dava mu to najavo. Dokonca Aldortova popisuje, ze ak dietatu nieco zakazeme a hneva sa na nas, tak sa zaroven ale trapi i pocitom viny, ze sa na nas hneva, lebo matka je pre dieta vsetkym a tak prave hlavne v takych situaciach potrebuje citit, ze ho milujeme (aj ked prave place, alebo hadze hracky o zem)..
TIA
 
Príspevky: 422
Registrovaný: 07 Aug 2011, 22:12
Počet detí: 1

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Mirkaska » 21 Aug 2012, 14:47

jej, vdaka. :D
práve tá hranica, rozlišovanie, čo nie a čo áno, to je asi ťažké aj pre mňa. a veľmi.... čo vyžadovať, kde je hranica. napr. hranie sa v mláke a blate, behanie, ostrekovanie,... niektoré mamy to akceptujú, iné nie. mali sme obdobie, ked mi stále kopala do kvetu v kvetináči, trhala ho. 100krát som jej hovorila, že kvietok to bolí, že ho má pofúkať, pohladkať a povedať prepáč. či som reagovala kludne, či nahnevanejšie, neustále išla na gauč so zámerom kopnúť z neho do kvetu. niekedy vyslovene naschvál akoby skúšať moju trpezlivosť... pritom nie je dieťa, ktoré by napr. bilo iné, alebo trhalo vlasky a pod. ako niektoré deti. ked je nervozna, tak zvykne kopať nohami, ked leží. obdobie škodeniu kvetu už prestalo, teraz si ho ani nevšimne.
umyť zuby mne nechce dovoliť, to musí mať veľmi dobrú náladu. skúšala som aj radu, že do špinavej pusy nemôže ísť dudka, ale nepomohlo. to zabralo ale na ručky, ked prídeme z von. teraz už pri dverách hovorí - umyté...
A k hnevu:
ked sa hnevá, nemôžem ju ani zobrať na ruky, nechce. hádže veci okolo seba na zem a pod. potom sa po chvíli ukludní.
určite je to lepšie povedať dieťaťu otvorene, že toto nemôžeš, lebo .... vysvetliť, ako to nejako zahovoriť a dieťa v tom nemá jasno.
ja som mala taký príklad s detskou vysielačkou. Ked sa dcéra zobudila, vzala si ju do ruky. malá sa sňou chcela stále hrať a pár krát sa stalo, že jej spadla na zem. potom sa nám pokazila. ked som jej ju zobrala a odložila, vždy sa hnevala a plakala. po čase plač prestal, trochu si ju pozrela, svetielko, vypli sme ju a odložili. minule mi ju podala sama do ruky, a povedala mi : odlož. :D lebo som ju neodkladala. bolo mi do smiechu...
naproti tomu svokra, ked je s malou, a niečo jej zhrabne, čo nemôže, sa ju snaží zahovoriť a odviesť pozornosť a danú vec niekde pred malou ukryje. aby sa nerozplakala. no dcérka potom nevie, že s tým sa nemôže hrať.
Mirkaska
 
Príspevky: 258
Registrovaný: 20 Apr 2011, 11:30
Bydlisko: Brezno
Počet detí: 0
1. dieťa: Ema Mária
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 21 dní
2. dieťa: Filip
Rokov: 10 rokov, 1 mesiac, 23 dní

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod TIA » 21 Aug 2012, 20:11

Mirkaska, umyvanie zubov nejde ani u nas, sem tam okusuje zubnu kefku a obcas, ale len velmi vynimocne mi dovoli aby som jej zuby rychlo ocistila ja.

Vidis, tak Ty to mas instinktivne, nepotrebujes ani knizky o vychove citat :) . Ja som zistila, ze vela robi, ked som si ja sama tym zakazom ista a nepochybujem o nom. Napriklad, ked jej nedovolim brat do ruky peniaze alebo co ja viem nozik, tak tam vobec nezavaham, nedam, poviem jej, ze rozumiem, ze sa jej to paci a ze by to chcela preskumat, a v tychto situaciach ani moc neprotestuje. Ale naproti tomu, ak mam ja sama pochybnosti ci nieco mam zakazat alebo nie, tak tam je to horsie - napriklad ked chce premiestnovat tovar v obchode - no, tak tam mi to pride take, ze vlastne preco by som jej to mala zakazovat? Dost, ze ju vlacim so sebou do nudneho obchodu, kde musi tak akurat kukat zo satky, a tych farebnych veci tam maju tolko a kazda ma iny tvar tak najnovsie ked ideme nakupovat, tak ked uz ideme s plnym kosikom ku kase, odlozim kosik niekde nabok, malu vyberiem zo satky a necham ju spoznavat a premiestnovat a beham za nou a ukladam :). Po takych 15-tich minutach mozme ist platit. Proste, jak zapochybujem, ci nieco mam zakazat alebo dovolit, tak mala sa velmi vzpiera, asi tu neistotu zo mna citi a to uz potom nezakazem, alebo len s velkym krikom :(. Uff, dufam, ze sa tie instinkty uz vo mne cim skor plne zobudia, lebo toto siahodlhe rozmyslanie a vyhodnocovanie je narocne. Musim toho v prvom rade vela poriesit vnutorne, vysporiadat sa so svojim detstvom, zbavit sa toho kulturneho nanosu a spoznat samu seba. Vnutorny pokoj a laska potom budu konat "spravne" :) ..
TIA
 
Príspevky: 422
Registrovaný: 07 Aug 2011, 22:12
Počet detí: 1

Re: Vysmievanie sa rodičov dieťaťu

Neprečítaný príspevokod Mirkaska » 21 Aug 2012, 22:37

ach tie nánosy... tých máme veľa. mne sa nezdá, že by som riešila veci inštinktívne . na to tiež musí byť človek akokeby naladený. ked mám toho veľa, vybavujem veci a tak, príp. som nervoznejšia, aj malá je kadejaká a ani ja potom nereagujem až tak super. skôr tradične. mali by sme založiť tému o výchove. kde by boli napísané rôzne problematické situácie s deťmi a ako to matky riešia, príp. nejaké triky... určite by to mnohým pomohlo a dalo aspon inšpiráciu...
Mirkaska
 
Príspevky: 258
Registrovaný: 20 Apr 2011, 11:30
Bydlisko: Brezno
Počet detí: 0
1. dieťa: Ema Mária
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 21 dní
2. dieťa: Filip
Rokov: 10 rokov, 1 mesiac, 23 dní


Späť na Voľná diskusia

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia

cron