Úvahy o materstve

debata o všetkom a pre všetkých

Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod carodejnica » 27 Mar 2012, 12:06

Ahojte, už dávno som nečítala niečo tak trefné.

"Najkrajším a najodvážnejším rozhodnutím v živote človeka je mať dieťa...je to ako vytrhnúť si srdce z hrude a navždy ho nechať chodiť vedľa seba.."

Veľmi často nad tým uvažujem. Ako ma materstvo zmenilo. Bijú sa vo mne dva veľmi silné a protichodné pocity. Láska a strach. Na jednej strane absolútna a bezvýhradná láska a na druhej strane niekedy priam panický strach. Neviem, či mi rozumiete.

Keď som bola s malou v nemocnici s horúčkami, ktoré neklesali niekoľko dní a z ktorých sa našťastie vykľul relatívne neškodný obojstranný zápal stredného ucha, tak som zažila čo je naozajstný STRACH a ktorý som pred tým nepoznala. Večer som ležala pri rozpálenom, vyčerpanom telíčku, ešte nik nevedel z čoho má tie teploty (ORL uviedol, že nález nezodpovedá horúčkam), tak som si premietala všeličo v hlave. Ak sa niečo stane, ako ma to položí a ako sa môj život zlomí na pred tým a potom. Ako to sama neprežijem. Na okamih som oľutovala rozhodnutie byť mamou, lebo ten strach bol ochromujúci...

Včera mi malá z ničoho nič ovinula ruky okolo krku, hladkala ma a bozkávala so slovami : "Mamiška, neboj sa, mám ťa vada, ty si môj dobý chapec". Roztopila som od šťastia a lásky ...

(preklad a vysvetlenie: Mamička, neboj sa, mám ťa rada, ty si môj dobrý chlapec - to má z nejakej rozprávky, neviem či nie z "Na vlásku", keď tam Rapunzel hladká toho koňa :lol: ).

Potrebovala som sa tu vyliať....
Obrázok užívateľa
carodejnica
 
Príspevky: 584
Registrovaný: 22 Mar 2011, 17:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Naďa
Rokov: 14 rokov, 9 mesiacov, 4 dni
2. dieťa: Matej
Rokov: 11 rokov, 7 mesiacov, 16 dní
Môj status: "Človek sa neutopí preto, lebo sa ponorí, ale preto, lebo zostane pod vodou."
Paolo Coelho

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod Norika » 27 Mar 2012, 12:19

To je pekné :)

Len sa vylievaj, myslím, že teraz s dvoma anjelikmi , s jednym pod srdcom a jednym vedla seba, tych navalov budes mat este mnoho :))

Podla mna materstvo nie je len laska a strach. Ale pre mna aj taka pycha, super pocit,ze ked kracam po ulici, citim sa jak superzena :-D. A tak podvedome sa skryvam za moje dieta, lebo vsetci sa divaju nanho, neposudzuju mna :-D. Proste mneto dvihlo sebavedomie, dospela som.

A samozrejme ten strach, u mna je dost casto a hlavne, ked bojujem s okolim,lekarmi rodinou, ktori moj strach nechapu. Neznasam odlucenie, najmä ak je nasilne.
Co sa tyka choroby, tak maly uz dlho nebol chory,aleak mal horucky, tak to som tiez bola vyplakana, vynervovana, Ale inak, obcas je zo mna riadna hysterka. Minule som ho nahanala zo srandy, a on tak nestastne zakopol, ze som myslela, ze ma nohu zlomenu, tak som ho dvihla a kricala na muza "on ma zlomenu nozku, on ma zlomenu nozku!!" samozrejme nemal :-D

A maly sa naucil mojkat sa, so mnou , s inymi, aj s hrackami, tak to je uzastne :)))
Obrázok užívateľa
Norika
 
Príspevky: 1601
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:52
Bydlisko: Kežmarok
Počet detí: 1
1. dieťa: Janíčko
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 4 dni

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod andrejka » 27 Mar 2012, 14:43

:D Jeeej, carodejnica, ja mam ten vyrok v statuse, raz daaaavno som si ho niekde precitala a tak sa mi zapacil, tak som sa v nom nasla...Aka nahoda :)
andrejka
 
Príspevky: 13
Registrovaný: 23 Aug 2011, 18:49
Bydlisko: TT
Počet detí: 1
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 13 dní
Môj status: Najkrajším a asi aj najodvážnejším rozhodnutím v živote človeka je mať dieťa - navždy necháte svoje srdce chodiť vedľa Vás :) ♥

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod Petra » 27 Mar 2012, 22:32

Ahoj Carodejnica...neviem ci si citala Conversations with God (od N.D.Walsch) - je tam rozpracovana aj tema lasky/strachu - velmi pekne, odporucam, ak sa chces dozvediet viac a pripadne dospiet do stadia, ze ta najvyssia emocia navzdy zvitazi (hadaj ktora :-))
Petra
 
Príspevky: 64
Registrovaný: 23 Mar 2011, 11:00
Počet detí: 1
1. dieťa: Andy
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 16 dní
Môj status: "Cestu si najdem, alebo spravim" (Hannibal)

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod carodejnica » 28 Mar 2012, 14:04

Norika, tých pocitov je viac (presne ako píšeš pýcha, hrdosť, atď), ale u mňa sú tieto dva pocity dominantné. Strach hlavne pri chorobe, úraze. Inak len veľká láska. :-)
Peťa, nie nečítala som, a vlastne ani nemusím, pretože aj v mojom prípade vždy láska zvíťazí. :-)
Obrázok užívateľa
carodejnica
 
Príspevky: 584
Registrovaný: 22 Mar 2011, 17:37
Počet detí: 2
1. dieťa: Naďa
Rokov: 14 rokov, 9 mesiacov, 4 dni
2. dieťa: Matej
Rokov: 11 rokov, 7 mesiacov, 16 dní
Môj status: "Človek sa neutopí preto, lebo sa ponorí, ale preto, lebo zostane pod vodou."
Paolo Coelho

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod vejula » 29 Mar 2012, 14:33

čarodejnica tieto dva pocity prevladaju aj u mna. A niekedy mam pocit že moj velky strach nezvladam a robi zo mna hršiu matku. Ten zdrvy strach je isto dobry, ale ja mam niekedy až chorobny strach. Niekedy v strachu konam uplne inak ako by som konala normalne. Napr ked maly urobi niečo, čo je nebezpečne (teda aspon podla mna) v tom strachu zareagujem uplne prišerne. Vykričim sa na neho alebo ho capnem po zadku. Snažim sa moj strach zvladať ale niekedy je to silnejšie ako ja. Moc všetko sledujem a aj na mm som niekedy nahnevana ked urobi niečo čim podla mna ohrozi maleho, alebo aspon nedba na jeho bezpečnosť tak ako by som si predstavovala ja. Ako ja mam aj diagnozu brala som kedysi lieky, momentalne nechcem kvôli dojčeniu a terazj aj druhemu tehu. No a niekedy ma to proste prerasta :(
Obrázok užívateľa
vejula
 
Príspevky: 841
Registrovaný: 29 Máj 2011, 10:14
Bydlisko: žilina
Počet detí: 0
1. dieťa: Dominik
Rokov: 13 rokov, 11 mesiacov, 20 dní
2. dieťa: kristinka
Rokov: 11 rokov, 4 mesiace, 25 dní
Môj status: nieje nič krajšie ako byť mamičkou

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod artemis » 01 Apr 2012, 23:46

Ahoj čarodejnica, takže presne toto som zažila aj ja nedávno. Neskončili sme v nemocnici, boli sme doma, s horúčkami a s bolesťami hlavy atď., a priebeh udalostí a myšlienkové pochody boli identické s Tvojimi. Nejaká epidémia v našich končinách vyčíňa, tým to je.
artemis
 
Príspevky: 815
Registrovaný: 16 Nov 2011, 15:58
Počet detí: 1

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod janka » 22 Apr 2012, 21:43

Uz davnejsie sa do tejto temy chystam napisat, co som si ja pred nejakou dobou uvedomila, ze ako mna materstvo zmenilo. Vsimla som si, ze som akosi stratila potrebu presviedcat ludi o svojej pravde, alebo podobne tiez dozadovat sa uznania svojich zasluh. Mozno to na prvy pohlad s materstvom ani nesuvisi, takato zmena, ale mne je jasne, ze to velmi uzko suvisi. V prvom rade na to nemam cas ani energiu, robit akusi sebaobhajobu pred inymi ludmi :D Ale co je podstatnejsie, naozaj uz necitim taku potrebu, aby ini ludia uznali moju pravdu. Ono je to take sebapotvrdenie sa v spolocnosti, ked vam ludia uznaju, ze ano, mate pravdu, a ano, toto je velky kus prace, co ste urobili. No ako som mala dieta, a teraz uz dve, akoby sama existencia tych deti bola mojim sebapotvrdenim vo svete. (Dufam, ze pisem ako-tak zrozumitelne.) Samozrejme pochvala urobi cloveku dobre, ale som na nej podstatne menej zavisla nez predtym.

Tak uz celkom chapem, preco je jesitnost skor muzska vlastnost, ono tym chlapom bohuzial tato skusenost materstva nie je dopriata, tak je pre nich tazsie sa tej jesitnosti zbavit :D
janka
 
Príspevky: 668
Registrovaný: 22 Mar 2011, 23:05
Počet detí: 0

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod miriam » 23 Apr 2012, 10:12

Mne zasa v suvislosti s tym, co pise Janka, nedavno napadlo, ze si skutocne nepamatam vo svojom zivote obdobie, kedy by som bola od okolia a blizkych tolko vselijako poucovana, ako v suvislosti s materstvom..A skutocne si myslim, ze matky vo vseobecnosti su naozaj velmi kritizovane- jedna dojci malo, druha vela, tretia dieta rozmaznava, dalsia sa zas detom nevenuje, slabo ich oblieka, prechladnu, ine ma zas potnicky od tolkych vrstiev oblecenia..Ked sa mi narodil prvy syn, dostavala som tolko vselijakych rad, akoby som bola negramotna a chcela pre svoje babatko zle..V tomto som naozaj vdacna za ucelene a komplexne informacie, ktore sa ku mne dostali od Annag a Mamily..Boli akymsi odrazovym mostikom k dalsim poznaniam, kedze smer uz bol isty..Vsetky tieto informacie boli potvrdenim toho, co som od zaciatku citila, ze je spravne a prirodzene.
Cakat preto nejake uznanie v oblasti materstva- aj ked Janka asi nemyslela len na toto-od okolia, je skutocne nemozne...Neviem, asi ma to troska sem tam mrzi a preto som to sem aspon chcela napisat :)
miriam
 
Príspevky: 251
Registrovaný: 23 Mar 2011, 11:18
Počet detí: 2
1. dieťa: *1
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 5 dní
2. dieťa: *2
Rokov: 12 rokov, 6 mesiacov, 3 dni
3. dieťa: *3
Rokov: 9 rokov, 10 mesiacov, 16 dní

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod Norika » 23 Apr 2012, 11:58

ja som mala to stastie, ze som sa hned po svadbe odtsahovala, a chcela si zit vlastny zivot. 3m po svadbe sa nam narodil drobec a mala som to vo vlastnych rukach. ale bolo vela momentov,ktorych som sa bala. asi do 5m zivota drobca som ho nekupala,co som sa ho tak bala chytit. ale informacie,ohladom dojcenia som si zistovala sama. tie zakladne momenty,ako dojcit, atd, som vzdy sa spoliehala len na seba.vedela som ze moje sestry a svokra s mamou to nzevladli,takze som sa na ne nespoliehala, a doteraz mi to ostalo,ze sa radsej spolieham na seba. mrzi ma to,ze tym ublizujem rodine, ale neda sa. vidim chyby,ktore ucinili oni,takze sa im chcem vyhnut..

a co sa tyka uznania, niekedy mam pocit,ze sa mi ho dostava malo prave od ludi,od ktorych to velmi potrebujem, vtedy si poviem, ze jedinym uznanim je asi len moje vlastne dieta. aj ked mi to slovami nepovie, da to najavo inac.
Obrázok užívateľa
Norika
 
Príspevky: 1601
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:52
Bydlisko: Kežmarok
Počet detí: 1
1. dieťa: Janíčko
Rokov: 13 rokov, 6 mesiacov, 4 dni

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod janka » 25 Apr 2012, 20:16

miriam, vidis, to mi v tejto suvislosti na um neprislo, ale je to mozne, ze to zohralo svoju rolu, ze cloveku sa zrazu dostava tak malo uznania, ze keby chcel o nejake bojovat, tak nic ine nerobi :D
janka
 
Príspevky: 668
Registrovaný: 22 Mar 2011, 23:05
Počet detí: 0

Re: Úvahy o materstve

Neprečítaný príspevokod nika4 » 06 Apr 2013, 22:56

Maminy, ak dovolite, pripojim sa k vam do debaty... Neda mi nezareagovat na miriam. Absolutne suhlasim. Ked som mala prveho synceka, mala som len 25 rokov, nestihnute statnice kvoli porodu, v praci odrobenych len 9 mesiacov, ledva mi vysla materska a co je hlavne milion pribuznych, ktori mali pocit, ze bez ich rady svoje dieta asi nebudem vediet nijak zaopatrit, mlada zaba. Ani netusim, kde sa vo mne stale berie sila, ale maly je neuveritelne kludny, vysmiaty a rozvazny, kojime bez problemov 9 mesiacov a stale nenahraditelne x-krat za den a vsetko ide krasne a hladko dalej. No napriek tomu mamy, babky maju stale poruke nejaky ten zlepsovak na moje sposoby... K tomu sa nam podarilo zasadit novu fazulu, a to je koniec uvaham, nova lavina pomoci a rad sa spustila :D Ved kojit v tehotenstve sa predsa nesmie... :-D

Takze odobne ak uvazujem o materstve, tak je to pre mna sila, ktoru zena v sebe objavi pocnuc porodom. Nikdy by ma ani nenapadlo, ze po prebdenej noci budem schopna upratat, navarit, urobit este milion veci a potom prebdiet dalsiu :-p
nika4
 
Príspevky: 1
Registrovaný: 06 Apr 2013, 22:18
Čakám bábo: 04 Aug 2013
Počet detí: 2
1. dieťa: Artur
Rokov: 11 rokov, 8 mesiacov, 17 dní


Späť na Voľná diskusia

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 8 hostia

cron