od janka » 11 Sep 2011, 22:03
luciole, nemyslim, ze je to presne pomenovanie, ze niektore deti cumel potrebuju, skor by som povedala, ze niektore deti naozaj viac vycerpaju matku ako ine. Tiez si spominam, ze som bola prve mesiace neskutocne vycerpana, lebo Miska tiez toho vela nenaspala - ked niekedy v druhom mesiaci zacala spavat 12 hodin (den aj noc spolu), tak to uz bolo super, predtym spavala len 8-9 hodin. Bolo ju treba stale drzat na rukach, aj bdelu aj spiacu, stale ju ukludnovat, stale ju natriasat, polozila som ju, len ked som ju prebalovala alebo prezliekala. Ja som za prve mesiace zufalo schudla, lebo som sa nemala kedy najest, sice som mala v mraziaku nachystane jedlo, ale nemala som kedy si to z toho mraziaka vytiahnut a ohriat, stale som s Miskou pochodovala a nadskakovala, aby som ju uspala (fitloptu nemam). Vravela som si, ze ak pri tejto zufalej zivotosprave nepridem o mlieko, tak neverim reciam, ze o mlieko sa da len tak prist. Vecer som zufalo cakala na manzela, nech Misku aspon na par minut podrzi, aby som sa mohla ist osprchovat, a potom som sla s nou do postele. Po veceroch som plakavala od hladu a unavy, stavalo sa mi aj, ze som od vycerpania nemohla v noci spat - malu som nadojcila, ona zaspala a ja nic, len som cakala, kym sa zobudi na dalsie dojcenie, zaspala som, az ked som sa nad ranom rozplakala od unavy a zufalstva. Rano som sa vyvliekla z postele, kym bol manzel doma, tak som sa rychle prezliekla z nocnej kosele, lebo neskor uz nebolo kedy, zviazala spinave schlpene mastne vlasy do gumicky a cely kolotoc siel odznova. Styri mesiace som dospavala porod, az vtedy som si uvedomila, ze mam ten najhorsi deficit dospaty. Sama nechapem, ako som to vydrzala, a je mi jasne, ze keby som mala este jedno dieta, tak asi tiez siahnem po cumli. (Neviem, ci to tu neopisujem zbytocne rozvlacne, mozno ma kazda mamicka tuto skusenost, ja som mala len taketo dieta, akurat z pocutia viem, vraj to byva aj lepsie.) Takze ja by som po tejto skusenosti bola velmi opatrna s takym, ze mala este skusit hento a tamto, mohla sa tomu vyhnut. Styri mesiace skusala, to je fakt dlho, pri tak intenzivnom vypati. Myslim, ze skor ako rada laktacnej poradkyne v takomto pripade posluzi konkretna pomoc, keby mohol byt niekto pri nej, navarit jej, ponosit chvilu dieta namiesto nej, nech si moze aspon trochu vydychnut, aspon pol hodinka casu pre nu samu. Ked nikto taky nie je, tak nech ju ani nikto nesudi, ze to riesila cumlom, je to lepsie, nez ostavat v zufalom vycerpani, co moze viest akurat k nejakemu skratovemu konaniu - ja tomu naozaj rozumiem, ked matka zo zufalstva a vycerpania dietatu ublizi. Raz som kdesi pocula, ze kedysi ludia nikdy nenechavali matku s malym dietatom samu, vzdy bol niekto pri nej, presne kvoli takymto pripadom, ze od vycerpania moze urobit nejaku hlupost. Aky kontrast s dnesnou dobou, ked je casto matka takmer od porodu s dietatom doma cely den sama, nedivme sa, ze su cumliky take rozsirene.
Trochu odbocim od temy, ale je tu ista paralela - tiez nezdielam nijake romanticke nadsenie z dlhodobeho dojcenia. Dojcim a zatial neplanujem prestat, lebo vidim, ze Miska to velmi potrebuje, ale nevidim dovod pisat nejake ody na dojcenie batoliat. Verim, ze baby, co dojcia takto stare dieta tak 6-10 krat za den, tak si kazde dojcenie vychutnavaju. Lenze ja mam 6 dojceni za sebou, nez sa rano vyhrabeme z domu na ihrisko, a podobnym tempom to pokracuje do vecera, takze pre mna je to taka bezna rutina ako chodenie na zachod, ked som prechladnuta (alebo tehotna, to tiez niekedy chodim snad kazdy polhodinu).
Ospravedlnujem sa za dlhy prispevok, dufam, ze som sa nikoho nedotkla, chcela som akurat poskytnut pohlad z ineho uhla.