Dôvodov, prečo je bábo večne nespokojné a nakoniec dostane cumlík je veľa. Nájsť ich stojí za to, lebo cumlík so sebou prináša riziká a načo ich zbytočne podstupovať. Chcela by som upozorniť na tie dôvody, o ktorých sa menej hovorí:
Stretávam sa, a práve u mamičiek, ktoré majú vytúžené bábätko, sú informované a chcú všetko robiť v záujme bábätka, že sa snažia až priveľa. Prílišná snaha venovať sa bábätku, uspávať ho, dávať mu non stop pozornosť .... ide deťom doslova na nervy
Dieťatko sa stáva súčasťou rodiny od narodenia, chce ju spoznávať , pozorovať rodičov pri práci, lebo ich činnosť považuje za hru. Prvé mesiace okolie sleduje z bezpečia náruče, neskôr ho túži objavovať samé na vlastných nôžkach a nabodobňovať svojich blízkych. I preto fungujú šatky, nosiče, vaky .... mamička, ktorá má bábo uviazané na sebe , logicky robí i čosi iné ... pohybuje sa, ide sa najesť, varí, upratuje , oddychuje, venuje sa svojim záujmom ... bábätko pozorovanie okolia zaujme, upokojí napokon možno i uspí. Bez toho, aby mu mamička nad hlavou hŕkala hrkálkou či natriasala ho s cieľom teraz musíš zaspať a hotovo. Toto využívali naše staré matere, keď s deťmi na chrbte okopávali na poli zemiaky, využívajú africké ženy , keď s deťmi v šatkách nosia ťažké nádoby , varia a starajú sa o svoju početnú rodinu. A aj preto je rozdiel nosiť bábo na holých rukách alebo v nosiči. Zapájanie dieťatka do bežných činností rodiny je prospešné pre bábo i mamičku. Tak, ako sa bábo dokáže samé zabaviť na prsníku (v jednom momente si stimuluje zrak, sluch, čuch, chuť, hmat), tak sa dokáže samé zabaviť i pozorovaním okolia . No keďže sa nedokáže presúvať, potrebuje na to pomoc dospelého. Tým, že je v nejakom nosiči, má slobodu v rozhodovaní - či sa bude hrať=pozorovať alebo bude trebárs spať (podobne ako na prsníku. Bábätko, hoci je malé , potrebuje tiež svoj kus slobody v rozhodovaní, pretože ono samé najlepšie vie, čo v danej chvíli potrebuje. Neustále "organizovanie života" ho rozčuľuje a keďže nevie rozprávať, brániť sa vie len mrnčaním. Mamičky majú pocit, že ak je bábo na prsníku, alebo ak sa len nosí, tak stagnuje, lebo nedostáva dosť podnetov - práve naopak, dostáva ich a akurát, lebo ak už má všetkého po krk, jednoducho zatvorí v správnej chvíli očká a zadrieme. Priznajme si, že podobne funguje i počítač - koľké z nás majú v jednej ruke bábo a druhou ťukajú do klávesnice a ach, ako ten čas beží, však ono mi zadriemalo
Druhý dôvod večnej nespokojnosti je, že mamička nevníma signály bábätka,hoci sa o to snaží a žije v predstave, že ich vníma veľmi dobre alebo v podvedomí vytesňuje nejaký problém alebo má strach o bábätko, cíti tlak zodpovednosti , ktorý jej zväzuje ruky - a to sa stáva nielen u dobre informovaných, "prodojčiacich" prvorodičkách, ale i u viacrodičiek. Na to je dobrá poradkyňa - lebo sa dokáže na vec pozrieť s nadhľadom, ktorú rodina pri každodennom strese nevníma. Stáva sa napríklad, že mamička , hoci nedáva cumlík, nedojčí na požiadanie a tým je bábo plačlivé či náročné: napr. tvrdošijne ponúka pri jednom dojčení len jeden prsník, alebo si bábo "pýta" prsník každé 2-3 hodiny, hoci v skutočnosti sa potrebuje dojčiť častejšie. A naopak, ponúka prsník, hoci bábo v tej chvíli nechce. Cvičí s ním, lebo má koliku,hoci ono je len napäté z únavy a stimulov, kúpe ho, masíruje v čase, keď už nevládze a pred dojčením, lebo inak by predsa grckalo... rieši všetko ostatné, len pritom nedojčí na požiadanie. Keďže bábätko nedokáže prísť samé k prsníku, potrebuje, aby ho k nemu mamička priložila - takže platí pravidlo ponúkať prsník ak je nespokojné a bábo sa rozhoduje či sa bude alebo nebude dojčiť.