V knihe koncept kontinua sa píše, že ak u dieťaťa bola naplnená potreba nosenia od narodenia, tak v čase, keď začína plaziť sa a loziť sa odpútava od matky a začína samé skúmať svet na pomaly väčšie a väčšie vzdialenosti, ale vždy sa vracia za matkou, keď je unavené, hladné atď.
no neviem, ako je to u nas, a kto robi zle, ci ja, ci okolie...
pomozte mi vyriesit moj problem..
maleho som zacala nosit dost neskoro, asi v 8 mesiacoch...nosim ho väčšinou po vonku a obcas aj doma, ked potrebujem nieco spravit...lenze nie je to tolko, akoby toho bolo,ak by sa nosil od narodenia,...takzie dobiehame tuto potrebu,....
navyse, mam za sebou posledny skolsky rok, co znamena, ze som casto musela odbiehat od maleho robit skusky, bolo to otrasne obdobie...aj ked to na malom nezanechalo nejake nasledky, ja mam z toho teraz traumu, a bojim sa maleho opustit na dlhsiu dobu....aj po mojom zazitku v nemocnici...
rodina sa na mna hneva, ze im maleho nechcem dat do kociara...a uz vobec nie niekde daleko od domu....po prve, maly bezo mna dlho nevydrzi, kvoli prsniku, kvoli mojej pritomnosti, lebo sa boji....alebo si to len namyslam?? ,minule ho mala svagrina v kociari, len vysli z domu, a po ceste siel magor na motorke, maly sa zlakol toho zvuku a plakal, a oa ho este veselo kocikovala v domneni ze prestane plakat....ale po polhodine sa vratila domov, a svokra jej vrvai,nech ho este vezme do dvora....mna ani nevolali! pricom bolo jasne, ze ma potrebuje.....
ja to proste neviem, mam hrozny strach, co bude moje dieta prezivat, ak ho dam vonku niekomu inemu, ci sa nebude bat, ci nebude smädne....
kedysi, ked bol mladsi, som sa tak nebala, nechala som ho aj s inymi nech pokocikuju...
lenze teraz to je ine, maly ma rok, tak mi povedzte, ci som nanho moc naviazana??!!!