no s tomáškom to je šialenstvo.. z postele nepadá, lebo tam ho nemožem dať ani náhodou.aj keby sme mali spolu spať, tak to vobec nespíme, to je len lezenie a hra. aj v postielke ked je, to sa ešte ani poriadne nezobudí, už lezie, dvíha sa, stavia ešte ani oči neotvorí
snaží sa robiť také veci, na ktoré nemá ešte fyzické schopnosti ani z daleka
pud sebazáchovy som si nevšimla ani v náznaku, z čohokolvek sa pustí strmhlav dole v okamihu
tak je len na zemi pod dozorom a to sa ťahá zase hore, kde sa dá. teraz som pochopila tých ludí čo dávajú deti do všelijakých ohrádok a pavúkov, lebo on všade lezie, všetko berie, všade sa buchne. zdá sa mi že on bude z tých, čo si ublíži aj na rovnej zemi. hračky ho až tak nezaujímajú, ale škriabať sa hore po radiatore alebo po kamennom krbe, to hej. má 20m2 koberca, nie on ide na dlažbu a škriabe sa na schody, do kvetináčov. má dva zuby hore a dva dole, tak si zacvakol z ničoho nič zuby o zuby, že reval ako tur nonstop 5 minút, iba čo asi skúšal, čo dokážu zuby
šlak ma trafí. no tisíc vecí, čo ma ani nenapadne, čo by sa dalo spraviť. teším sa na toto. ja som v detstve po každom udretí išla do bezvedomia iba čo som neutíšitelne revala, až kým ma nejak neprebrali. dúfam že to nebude mať po mne. muž zase vyliezol na 6 posch. na parapetu a otváral okno, a to ešte nevedel chodiť, ani predtým ani dlho potom. včera mužovi vypadol zapalovač tak že si to nevšimol, malý má všeličo na hranie ale samozrejme okamžite našiel zapalovač. takže adrenalín nechýba
tak ho len sledujem a istím nenápadne... najradšej som ked sa nosí v manduce alebo spí na prsníku
Chcela by som sa opýtať skúsenejších mamičiek, ako správne zareagovať, ked sa malé dieťatko udrie alebo spadne. Malý mal iba 6 mesiacov a je to riadny živel, akosi jeho chcenie predbieha jeho fyzické schopnosti. púšťa sa všade bezhlavo, bez akéhokolvek odhadu a pudu sebazáchovy 
nevedel pochopiť, že prečo... predpokladám že najbližší polrok to bude ešte horšie. ako ste riešili túto fázu z hľadiska bezpečnosti? ked padne, vezmem ho na ruky, pritúlim a potom sa snažím nelutovať ale nejako odpútať pozornosť, aby prestal plakať. ked sa udrie len trošku, tak ho neberiem, len sa mu prihovorím a ukážem nejakú hračku.. nechcem, aby bol precitlivelý, zdá sa mi, že čím viac sa po nejakom capnutí mojkáme a čím viac ho lutujem, tým dlhšie plače. prsník ponúknem až po najhoršom amoku, tam sa upokojí najlepšie, ale málokedy chce prsník. tuším, že toto obdobie bude šialené 
ak neplace tak samozrejme nerobim nic extra. moj maly teraz zacina prve samostatne kroky takze bude zase veselo kym nenaberie istotu. ale moj je tiez taky maly kamikadze - uz prejde cele schodisko bez zavahania , lezie na kocik (mame nunna kocik bez madla), proste same nezbednosti, z ktorych mi vlasy dupkom stoja.
