andrea360 píše:
1. Ahojte, riešim veľkú dilemu, už aspoň rok.
2. Dať, či nedať dcérku do škôlky. Mám dve dcérky, staršia je 4,5 ročná, ...sa však skoro neustále nudí, blázni sa, hnevá, potrebuje neustále behať a blázniť sa.
3. Vždy na konci zimy sa to zhorší ... Do materského centra ani nechodíme, pre jeho úroveň. ...
4. Ja ju však nedokážem do tej škôlky dať. Mám ( vraj zlý a nesprávny pocit ), že ju dávam od seba preč.
5. Mám otrasné spomienky zo svoje škôlky ( z 80.rokov ), učiteľky tam po nás kričali...Dnes sú už škôlky a učiteľky "iné".
6. Lenže ja si neviem predstaviť, aby bolo moje dieťa 8 hod. preč a vychovávali je cudzí ľudia. ....
7. Netvrdím, že moje dieťa by malo celoživotnú traumu, ak by aj išla do tej škôlky. Myslím si, že zo škôlkou je to individuálne.
8. Môj pocit je, že ju tam nemám dávať. Psychologička však tvrdí, že môj dôvod je založený na strachu, neistote a predsudkoch...
9. ..nemyslím si, že sa tak bojím vonkajšieho sveta...
10. Dám dcéru do školy ( aj keď najradšej by som ju dala do súkromnej, kde je iný prístup, menej detí a viac času pre nich....)
11. ...Aké máte vy skúsenosti, čo máte deti doma?
12. Čítala som aj Naomi Aldort, ale celkom nesúhlasím, že všetok jej prístup platí na všetkých...
Andrea
Andrejka,
1. Ano, viem si zivo predstavit, ja som to tiez riesila kedysi.
2. Aj ja som nechcela dat. Ale dala som. Teda aj Ty "dat"
Mimochodom deti sa najlepsie blaznia s rovnocennymi, druha vec je ze uroven skolky sa ukaze do akej miery detom dovolia blaznit sa
3. Chapem aj zimu aj uroven materskeho centra. Brrr, mam podobne spomienky.
4.Chapem. Je to dobry egoisticky pocit pre Teba. Aj pre mna to tak bolo. Pre dieta nie. Ale to nas nezaujima. Takze treba sa obetovat a umoznit to dietatu do skolky ist
5.Ano verim tomu ze dnes su NIEKTORE skolky ine nez byvali za nasich casov, skludnim Ta, Tvoje 80-roky boli vaticka oproti mojim 70-ym rokom
Tvoje zazitky oproti mojim budu iste len slabsim odvarom...skratka, treba dat dnesnej dobe sancu a kuknut na to, ze ci nahodou ta vasa skolka naozaj neni ina nez tie nase byvali.
6.To som si ani ja nevedela predstavit. Ti cudzi ludia co Ti budu ovplyvnovat dieta nie su vzdy na zahodenie, niekedy naozaj to osozi, to je skusenost
7. Urcite. Samozrejme ze si to myslis. Aj ja som a obavala ze dieta bude mat traumu zo skolky, tak ako sme to prezili my. To je prirodzene taky usudok po takych skusenostiach. Ale s velkou pravdepodobnostou to tak nebude, lebo Ty ako matka budes pozorovat situaciu, nie ako sme zazili my, ze v tych casoch sa nik nezamyslal ze co dieta citi, ako sa citi v skolke. Ty mas na to senzory a pripadnej traume predides jednoducho tak ze ak sa ukaze skolka ako nightmare tak jednoducho koncis a viac tam dieta nedas, nie ako my co sme tam museli ist chces ci nechces.
8.Psychologicka tvrdi dobre ze Tvoj postoj je zalozeny na strachu. To je pravdive skonstatovanie avsak Ti nijako nepomoze, pretoze strach je jeden z najprirodzenejsich pudov cloveka - vysvetlovat dalej ze predsudky, to by som uz netvrdila, lebo zazita opakovana zla skusenost nemoze byt povazovana za predsudok, ale iba za to cim je, teda zla skusenost. Uz len to by som pani psychologicke povedala, ze ked tvrdi ze predsudok, tak tym padom bagatelizuje, resp. ignoruje moju emocionalnu situaciu, co Ta predpokladam vo vnutri hneva a preto aj hladas argumenty ako psychologicke odporovat a vyvracat jej tvrdenia. Co teda by aj mna hnevalo, ona jednoducho ide za zaujmom Tvojho dietata a ignoruje Tvoju osobu, co uraza. Ale to Ta nesmie zmiast v tom, ze co sa tyka dietata (a nie Teba, kde pravdu nema) ma pravdu.
9. ..to Ti asi vytkla, co je podla mna, neferove, lebo to je v podstate aky natlak: ak nedas dieta do skolky, tak vedz ze si Ty extrem, bojis sa vonkajsieho sveta...je to take trochu vydieranie, co mne sa tiez nepaci ked niekto so mnou takto jedna. Ide o to, ze slobodne si treba uvedomit, ze som slobodny clovek a mam pravo sa bat vonkajsieho sveta, nema mi to kto co vyhadzovat na oci. Ale aj napriek tomu ze sa bojim vonkajsieho sveta (co napriklad ja sa bojim, a nema vyznam sa presviedcat len kvoli nejakej psychologicke ze sa nebojim) netreba to tomu svetu dat najavo a treba sa tvarit ze sa toho sveta nebojim. V podstate sa jedna o velmi namahavu dusevnu cinnost, ale inak by Ta svet zozral
10. Mozes dat do sukromnej skoly, avsak teraz ries skolku a nie skolu.
11. Mam presne take skusenosti ako Ty, ale kedze u nas kde byvame je skolka povinna (minimalne posledny rok pred nastupom do skoly) resp. vysoko odporucene ostatne rocniky, do skolky sme nastupili v 4 rokoch. Vysluzila som si povest "supermatky" (ci uz ironicky myslne alebo ako , to mi je jedno) ktora sa taha rokmi so mnou dodnes, pretoze som vzdy sa maximalne angazovala co sa tykalo skolky alebo skoly, vsetko som musela vediet, kde co kdy sa deje, co sa robi aky je program, co jedia kam chodia o vsetkom som musela byt informovana, vsade som "strkala nos". Velmi statocne ma personal po tie roky strpel. Ako priklad uvediem ze ked moje dieta nastupilo do skolky ostavala som tam s nou, po tyzdni mi konecne ucitelky priamo povedali ze to by uz aj snad stacilo, ze uz ju mozem nechat samu (samozrejme pocas celeho tyzdna som na jemne narazky nereflektovala lebo som ich ani nezachytila.
netrklo mi, ze najradsej by ma uz videli prec
Mali sme super stastie na skolku, Za cele roky nemozem kriveho slova povedat, a ak nieco bolo, nestalo to za to, ked si to v tejto chvili nepamatam.
12. Súhlasím, aj ja nesúhlasím s dost vecami od NA, mne priam mi ide na nervy.
Zaver: Hlavu hore, vyskusajte tu skolku.