Nedokážem dať väčšiu dcéru do škôlky
Napísal: 23 Feb 2015, 13:37
Ahojte, riešim veľkú dilemu, už aspoň rok.
Dať, či nedať dcérku do škôlky.
Mám dve dcérky, staršia je 4,5 ročná, som doma na materskej, druhá má rok.
Staršia sa však skoro neustále nudí, blázni sa, hnevá, potrebuje neustále behať a blázniť sa. Vždy na konci zimy sa to zhorší ( zima je dlhá bez preliezok : ))....nechcem tu rozoberať materské centrá, nedá sa byť tam stále. Vonku sme každý deň popoludní. Do materského centra ani nechodíme, pre jeho úroveň.
2 x týždenne chodí na keramiku a kreslenie, 2x týždenne je u našich, kde sa jej venujú plné dve - tri hodiny.
Navštevujeme detskú psychologičku, ( potrebovala som usmerniť vo výchove, s manželom sme sa nevedeli dohodnúť na prístupe a poradila mi veľmi dobre )ktorá trvá na tom, že by mala byť už dávno v škôlke a v piatich tam musí ísť pre jej zdravý vývin. Nevyrieši všetko škôlka, to je jasné, ale ak by tam bola, dostatočne by sa vybúrila.Je náročné sa jej dostatočne venovať a neustále niečo nové vymýšľať...
Ak si nechávam dcéru doma, ochudobňujem ju o kontakty, ktoré už nutne potrebuje ( byt a iba mama jej už prirodzene nestačia ), jej rovesníci budú po popredu v sociálnych kontaktoch, nenaučí sa zvládať rôzne situácie, ktorým bude v škôlke vystavená a viac sa bude v živote potom báť....Držím ju ako zlatého slávika a neviem dcérke veriť, že zvládne byť v škôlke sama s cudzími, nedávam jej na výber, aby si vybrala, či bude mať aj iných cudzích rada.....
Ja ju však nedokážem do tej škôlky dať. Mám ( vraj zlý a nesprávny pocit ), že ju dávam od seba preč. Mám otrasné spomienky zo svoje škôlky ( z 80.rokov ), učiteľky tam po nás kričali a neustále " predávali" policajtom. Dnes sú už škôlky a učiteľky "iné". Lenže ja si neviem predstaviť, aby bolo moje dieťa 8 hod. preč a vychovávali je cudzí ľudia. Pýtam sa, kto bude vlastne vychovávať moje dieťa, keď tam bude tráviť väčšinu času - ja, či vychovávateľka. a argumentovala som tým, že veľký škôlkarsky a školský kolektív nie je celkom prirodzené prostredie pre dieťa...Psychologička sa nestačila čudovať, prečo potrebujem mať všetko tak pod svojou kontrolou. Veď vzťah matka a dcéra mi nikto nevezme a vždy budeme mať väčší vplyv my, rodičia...Ak by som musela do práce, nemáme na výber a potom, ju nedám do školy...???.Dcérka to podľa nej bez problémov zvládne...mala by som viac času na mladšiu, nebola by som tak vyčerpaná...
Práve aj preto sme s manželom vytvorili, alebo ešte vytvárame biznis z domu, aby nemuseli naše deti chodiť do škôlky.
Netvrdím, že moje dieťa by malo celoživotnú traumu, ak by aj išla do tej škôlky. Myslím si, že zo škôlkou je to individuálne. Môj pocit je, že ju tam nemám dávať. Psychologička však tvrdí, že môj dôvod je založený na strachu, neistote a predsudkoch....nemyslím si, že sa tak bojím vonkajšieho sveta...
Dám dcéru do školy ( aj keď najradšej by som ju dala do súkromnej, kde je iný prístup, menej detí a viac času pre nich....)
Na jar sa vždy všetko zlepší, lebo celé popoludnie sme vonku na preliezkach. Fakt, je ten, že keď prídeme domov, blázni sa a blázni tak, či tak.
Aké máte vy skúsenosti, čo máte deti doma? Čítala som aj Naomi Aldort, ale celkom nesúhlasím, že všetok jej prístup platí na všetkých...
Andrea
Dať, či nedať dcérku do škôlky.
Mám dve dcérky, staršia je 4,5 ročná, som doma na materskej, druhá má rok.
Staršia sa však skoro neustále nudí, blázni sa, hnevá, potrebuje neustále behať a blázniť sa. Vždy na konci zimy sa to zhorší ( zima je dlhá bez preliezok : ))....nechcem tu rozoberať materské centrá, nedá sa byť tam stále. Vonku sme každý deň popoludní. Do materského centra ani nechodíme, pre jeho úroveň.
2 x týždenne chodí na keramiku a kreslenie, 2x týždenne je u našich, kde sa jej venujú plné dve - tri hodiny.
Navštevujeme detskú psychologičku, ( potrebovala som usmerniť vo výchove, s manželom sme sa nevedeli dohodnúť na prístupe a poradila mi veľmi dobre )ktorá trvá na tom, že by mala byť už dávno v škôlke a v piatich tam musí ísť pre jej zdravý vývin. Nevyrieši všetko škôlka, to je jasné, ale ak by tam bola, dostatočne by sa vybúrila.Je náročné sa jej dostatočne venovať a neustále niečo nové vymýšľať...
Ak si nechávam dcéru doma, ochudobňujem ju o kontakty, ktoré už nutne potrebuje ( byt a iba mama jej už prirodzene nestačia ), jej rovesníci budú po popredu v sociálnych kontaktoch, nenaučí sa zvládať rôzne situácie, ktorým bude v škôlke vystavená a viac sa bude v živote potom báť....Držím ju ako zlatého slávika a neviem dcérke veriť, že zvládne byť v škôlke sama s cudzími, nedávam jej na výber, aby si vybrala, či bude mať aj iných cudzích rada.....
Ja ju však nedokážem do tej škôlky dať. Mám ( vraj zlý a nesprávny pocit ), že ju dávam od seba preč. Mám otrasné spomienky zo svoje škôlky ( z 80.rokov ), učiteľky tam po nás kričali a neustále " predávali" policajtom. Dnes sú už škôlky a učiteľky "iné". Lenže ja si neviem predstaviť, aby bolo moje dieťa 8 hod. preč a vychovávali je cudzí ľudia. Pýtam sa, kto bude vlastne vychovávať moje dieťa, keď tam bude tráviť väčšinu času - ja, či vychovávateľka. a argumentovala som tým, že veľký škôlkarsky a školský kolektív nie je celkom prirodzené prostredie pre dieťa...Psychologička sa nestačila čudovať, prečo potrebujem mať všetko tak pod svojou kontrolou. Veď vzťah matka a dcéra mi nikto nevezme a vždy budeme mať väčší vplyv my, rodičia...Ak by som musela do práce, nemáme na výber a potom, ju nedám do školy...???.Dcérka to podľa nej bez problémov zvládne...mala by som viac času na mladšiu, nebola by som tak vyčerpaná...
Práve aj preto sme s manželom vytvorili, alebo ešte vytvárame biznis z domu, aby nemuseli naše deti chodiť do škôlky.
Netvrdím, že moje dieťa by malo celoživotnú traumu, ak by aj išla do tej škôlky. Myslím si, že zo škôlkou je to individuálne. Môj pocit je, že ju tam nemám dávať. Psychologička však tvrdí, že môj dôvod je založený na strachu, neistote a predsudkoch....nemyslím si, že sa tak bojím vonkajšieho sveta...
Dám dcéru do školy ( aj keď najradšej by som ju dala do súkromnej, kde je iný prístup, menej detí a viac času pre nich....)
Na jar sa vždy všetko zlepší, lebo celé popoludnie sme vonku na preliezkach. Fakt, je ten, že keď prídeme domov, blázni sa a blázni tak, či tak.
Aké máte vy skúsenosti, čo máte deti doma? Čítala som aj Naomi Aldort, ale celkom nesúhlasím, že všetok jej prístup platí na všetkých...
Andrea