shira píše:ach.. ze dobit baterky.. ja uz idem na dlh velmi dlhu dobu. dlh voci sebe, voci detom na ukor mna, voci muzovi na ukor deti, psychoporadna zachranila manzelstvo pred uplnym koncom, no ja sa stale nejak neviem najst, ani v materstve, ani v rodine, ani v zivote, co je dost smutne. pritom navonok sme ako uzasna, idealna rodina a ja ako vzorovy podnikatel, manzel taktiez zacina byt velmi uspesny.
viem ze toto je dojcenske forum a podla tunajsich nazorov by som mala mozno dojcit "do vymeny chrupu" , no odhodlat sa prestat s dojcenim a spolocnym spanim bolo velikanske vykupenie. vedela som, ze sa dva rpky trapim a bojujem s lukim, no obom nam prospelo ukoncit tento boj. lukinko je dieta, ktorému proste niekedy nikto a nic nevyhovie, a ziadne dojcenie by nas nespasilo, naopak, zacal vyuzivat aj toto ako jednu z foriem vydierania, a verim, ze kto to nezazil, neuveri, nepochopi. skratka sceny kvoli dojceniu v najnemoznejsi cas zmizli, cim celkove sceny sa zredukovali na polovicu, a vecer v noci a rano zmizli uplne. obdobie vzdoru vraj neexistuje, tvrdila by som aj ja donedavna.. zbytocne rozpisovat, aka psychiatria to je niekedy, a najhorsie su tie neskutocne vycitky, ze stale Lukáša neviem nejak prijat, nenasla som sposob, ako na neho, stale neviem co s nim, vidim v nom prekazku, co vsetko nemozme robit a kam vsade nemozme ist, lebo lukas. ked mi opatrovatelka zavola, ze nemoze prist, tak som na infarkt, dnes som musela s nim ist do prace, a este teraz vecer mi je z celeho dna do placu. pripadam si ako neschopná matka, co nevymysli ani jedinu pozitivnu aktivitu s 2 detmi naraz tak, aby som nemala pocit, ze niekto z nas 3 je ukrivdeny. vobec vobec neviem, ako z tohoto zacrovaneho kruhu vyjst, lebo je mi jasne, ze luki citi toto moje negativne nastavenie voci nemu. vela na neho kricim, po zadku a po rukach ho capem, niekedy teda dost.. uplne mi zlyhavaju nervy.. luki robi dost zle aj Tomasovi, znicil mu velke mnozstvo veci, vie mu aj celkom realne ublizit (dnes mu hodil do hlavy velky kamen) bojim sa velmi. co s tym, co z toho, ako na neho. a ci som aktivne s nim? skoro vobec. chodime sa kupat, plavat, vtedy ano, rad sa vzdy kocikoval, to som si ozaj uzivala, inak nic. pustim mu you tube, poslem na dvor nech sa sam hra, alebo ho necham v izbicke, nechavam ho aj sameho jest.. casto aj sameho zaspat.. vlacim ho inak ako macka mlade, co mi tiez pride casto otravne, casto ho necham sediet v aute (jasne ze nie v teple) kym nakupim, daco vybavim a tak, lebo som leniva s nim stale absolvovat nejaku torturu a dohadovacky.. a rev a rev... ked sedi a caka je spokojny kludny, je tak zvyknuty... kocik a autosedacka su ok a vzdy boli. este ho bravam do detskeho kutika kde obe deti vypustim, doma tiez sa spolieham, ze sa dvaja nejak prebavia. par krat som s nim stavala lego, knizky vobec, neucim ho nic, je taky samorast.. akoby som mu nevedela odpustit to neustale visenie na mne v prvych mesiacoch/rokoch az do mojich uplne najkrajnejsich sil. je mi do placu ked toto citam, viem ze lukasko si nezasluzi takuto matku a ja so snad ani nezasluzim take krasne zdrave a šikovné dieta, za ktore by som mala byt vdacna bohu. neviem co urobit aby som sa zmenila, aby sa vsetko zmenilo, ale mozno len ten vek 0-3 beriem ako nutne zlo. cas s tomaskom a celkovo jeho prinos pre mna je ohromny, je to fantasticky chalan na ktoreho som velmi hrda, zasnem, ako krasne sa k lukaskovi sprava, uvedomujem si aj svoj dlh voci nemu, ked som takmer dva roky nevedela najst ani chvilku pre neho.. teraz ked je luki samostatnejsi, snazim sa tomaskovi vela vynahradit.. a tomi mi vela s lukaskom pomaha. snazim sa aby sme boli s tomaakom partaci, caato je to.tak, ze nie ja mam na starost dve deti, ale my dvaja s tomim mame na starost lukasa, a to je vtedy fajn...
Ahoj Shira, chodim sem obcas, tak som si neskoro vsimla Tvoj prispevok. Je to strasne ale takych lukasov je po svete milion. Pozitivne je, ze Ty to vnimas ako zavadu. Horsie by bolo ak by si ako rodic take spravanie dietata obdivovala a podporovala, ako vynimocnost, zvlastnost a roztomilost - lebo, nebudes verit, aj take sa deje a hlavne na Zapade. Viem, ze mohol by niekto namietat ze slovo "spravanie" sa k 2-rocnemu dietatu akosi nehodi, ze ono to spravanie este nemoze mat v zmysle akom tomu slovu rozumieme.
V prvom rade by som odporucila super sa snazit ovladnut a nekricat, necapat po zadku ani po rukach, skusila si nejake ukludnujuce lieky? Poznam starsiu distingvovanu a fajnovu pani, ktora mi rozpravala, ze ked bol jej syn maly (a to vobec nebol taky cert ako Tvoj) ze bola uplne na nervy zo vsetkeho, dala si predpisat lieky na ukludnenie nervov a mala pokoj. Celkom som si ju vedela predstavit za mladi, permanentne nadopovana pri malom dietati, on to prezil v zdravi a urobil skvelu karieru a ona je pestovana a elegantna doteraz, nielenze pokoj a pohodlie vyzaruje ale stale aj vyzaduje, hehe. No, ale naozaj je chlapcek taky zurivec? To nasilie a mucenie zvierat, mozno bude sadista, na tom nic nie je zvlastne, takych muzov je tiez kopa, otazne je ci bude sa vediet v dospelosti kontrolovat alebo nie. Alebo ma len taku nejaku fazu, nieco som pocula o tej freudovskej teorii, skus si to pozriet, ci nieco na tom nebude. V podstate to co opisujes, moze byt tiez len davanie najavo jeho crt buduceho charakteru - egoizmus, nervactenie, bezohladnost, nenavist k surodencovi, neporozumenie si s ludmi, to su tiez uplne bezne javy (a bohuzial v dnesnej dobe akoby i potrebne na prezitie v tejto dzungli), mozno je to psychopaticke, ale psychopat je udajne kazdy piaty clovek, tak co na tom.
Dovolujem si takto priamo pisat, lebo myslim, ze ma aspon trochu poznas v tom, ze vies ako o myslim. Ale co robit? Ak by som mohla Ti poradit, tak by som poradila takto: to dieta vyzera byt chytre, ale neprejavilo zatial ani stipku svedomia, treba zistit ako na tom je. Ked si zuriva, nema to ucinok, lebo nema vycitky svedomia, ono tiez zurivost povazuje za prostriedok ako si presadit svoje. Cize to Tvoje packanie po rukach, kricanie atd. povazuje za suboj. Co je zle. Lebo vie, ze si to Ty co prehras (moralne). A ak prehrava on, je este viac zlostny, lebo sa nazdava, ze iba preto, lebo je slabsi, mensi oproti Tebe a nema taku moc. To si ja laicky myslim. Ze unho nemas autoritu, alebo ak mas, tak vynutenu. Co keby si prejavila pred nim slabost, kolaps, normalne by si sa zlozila, zvijala po zemi a rumazgala? Ako by reagoval potom? Ostal by zarazeny, odisiel, alebo by sa snazil byt ucastny a chcel Ti pomoct, utesit? Ked chce mat navrch, preco si to nevyskusat az do dosledkov? Toto je co sa tyka domu. Ale ked si s nim vonku taketo scenky nie su vhodne, neni za potreby aby nejaky dobrodinec volal policajtov na sialenu matku.
Avsak - mam podozrenie. Nie si az prilis uzkostliva v tom, ze co si osatni ludia na verejnosti pomyslia, ked pocuju rev, prieky atd? Ze si pomyslia o Tebe ze si mater co si nevie dat dieta do poriadku, mater co decko ma nemozne a nevychovane? Lebo - na to sa mozes vykaslat. Vykalkuluj si na nakup alebo na nejaku aktivitu viacej casu aby Ta nezaskocili ziadne dohadovacky a ako pises tortury, rev atd. a odvazne sa podujmi to absolvovat, tak ako to pride, prezi a vyzi to. Neboj sa hanby, pohladov ludi, ak budu nejake sceny, ved kvoli skriekajucemu decku Ta nikto z obchodu ani z uradu vyhodit sa neodvazi. Nenapominaj, nechaj ho nech sa vyzlosti, pred ludmi-no a co, uvidis sama co sa bude diat a ako bude dalej reagovat. Bud pripravena zaplatit nejaku vec, co v obchode znici, netrap sa za to ked sa sprava nie podla Tvojich predstav, ani sa za to pred ludmi nehanbi, nevysvetluj, neospravedlnuj sa. My Slovaci sme tak vychovani, ze deti maju byt poslusne a dobre, velmi casto napominame, co na jednej strane je myslim si dobre, ak je to zdravy priemer, ale dost casto vidim extremy (ktore sa mozu nasincovi zdat normalne) - nenapominaj za zaspinene topanky, saty, nenapominaj ked je na verejnosti dieta hlucne (uvediem priklad- stala som v Bratislave v potravinach v rade na kasu a male dieta tam matke vykrikovalo a bolo hlucne. Matka bola z toho hotova a nedarilo sa jej dieta utisit. Ludia tiez reagovali podrazdene. Klinec zasadila kasirerka, ked neprijemne zensku vyzvala aby si dieta utisila, ze sa jej neda pracovat. Ta bola hotova a cervena od hanby. Bola som najedovana, lebo na jednej strane aj mne ten skrek isiel na nervy, avsak na druhej strane viem pochopit, ze deti vedia byt take, a mater mala isto svoje dovody, ze mala decko zo sebou. Prisaham Ti Shira, ak by som bola na mieste tej matere povedala by som vynutenym veselym hlasom kasirerke do tvare, ze: "nic sa neda robit, ale budete to musiet slecna vydrzat, dokial odtialto neodidem. Budte radi slecna, ak Vas moje dieta neopluje, lebo niekedy robi aj to."
Mozno je aj taky nezmar, ze ma mnoho energie, tym padom je dobre ho vsade vlacit a utahat, aspon lepsie zaspi. Vobec sa nad tym netrap, nefilozofuj nad svojimi citmi voci synovi, ber to tak ako to je a hotovo, spravaj sa ku nemu korektne, urcite neni na svete cudzia zena, ktora by sa ku nemu spravala lepsie od Teba, tak nech si to drobec aj Ty laskavo uvedomite