Fórum o dojčení

quaxi, mamamima, hehehe, ja postel u sestry, oblecenie v spalni u rodicov, hracky a veci do skoly v skrini na chodbe .. svoju prvu "detsku izbu" som mala od 25 rokov

Mamamima presne aj u nas sa manzel pytal - kde mam volne miesto?
Ked som v tom case spoluziackam hovorila, ako mame podeleny byt, tak sa mi smiali, ze som bezdomovec vo vlastnom dome Ale v podstate tu vacsina ludi zije v 3i bytoch a s 2 detmi to boli vzdy zaujimave kreacie - od obyvacky v chodbe 2x3m, kuchynu dostupnu len cez priechodnu kupelnu, po kupelnu prestahovanu do spalne... Ta nasa kombinacia bola vlastne este celkom normalna

Quaxi, ja som to znasala zvacsa tiez dobre, len periodicky, ked sme sa so sestrou posekali, tak ma ta situacia na par dni napajedila, ale opat som sa ukludnila. Ved ako vravis, mohlo to byt i horsie, mohla som skoncit este na balkone alebo v pivnici .

Ja som to vyriesila po svojom - prisla domov, napisala ulohy a zdrhla prec za svojimi aktivitami. Vratila som sa o 21h, umyla sa a sla spat. Za pubertu som tymto sposobom nazbierala kopu vybornych zivotnych skusenosti, doteraz si to neviem vynachvalit

Tak hlásim, že máme definitívne riešenie: v máji vznikla pekná detská izba - Tomáško si dokonca popozeral vizualizácie a schválil- potom už len čakal, kedy to konečne urobíme. tak sme urobili, akonáhle došla jeho posteľ, spáva iba v nej. Posteľ je veľkého rozmeru- 90x200 tj. vyspia sa tam aj dvaja, navyše, vyťahuje sa spod nej rovnako veľké ďalšie lôžko. To, že budem spať s ním, malý zavrhol hned prvú noc - vyhnal ma na spodnú posteľ. takto sme spávali nejaký čas, manžel spokojný a vyspatý v spálni. Potom som začala odchádzať do spálne, ako malý zaspal a ráno som ho chodila budiť. ďalší krok - ráno sa budil sám a mohol na mňa zavolať alebo prísť do spálne za nami. Niekedy zaspával aj s tatinom. Máva otvorené dvere a spálňa je hneď vedľa. Ďalší krok - to už po príchode z porodnice, uspával bud tatino alebo ja s tým, že dojčím malého v kresle - nebolo treba, aby som ležala pri ňom, mohla som dokonca odísť - napiť, umyť, atd. ked som sa vrátila, malý už spal a v dalšej fáze ma sám poslal preč, vraj maminka chod sa napiť ja budem spinkať sám takže v pohode spíme v spálni- ja, manžel a medzi nami mladší, starší spí vo svojej izbičke a už sa pýta, kedy bude bábo spať s ním takže zvládam ukladať obe deti bez plaču. na obedný spánok sa tam poberie sám, treba ho len ísť uložiť a dať pusu a najväčšie plus- sú tam všetky hračky a tam sa aj hráme.

No ja neviem, moje deti maju izbičku spoločnu a nevidim v tom problem. Su ešte malí a hraju sa radi spolu, myslím, že ešte nemaju nejaké naroky na sukromie. Ak mam povedať za seba. Sme sice štyria, no najmladší braško sa narodilo, ked už sme boli všetci odrastení (20rokov, 16 rokov a 15 rokov) takže sme vyrastali viacmenej traja. Bratia mali spoločnu izbu a ja ako dievča som mala jednu menšiu izbu a popravde som bratom zavidela. Nechcela som spavať sama hadam až do strednejš školy, nechcela som byť od nich izolovaná. Samostatná izba mi prišla skôr ako nevyhoda. Jej výhody som si začala uvedomovať snad až ked som prichadzala do puberty (11 - 12 rokov)

shira, to sa vam super vyriesilo

Shira, tak to je hlavne dolezite, ze mate riesenie, co vsetkym vyhovuje. Ja si tu postel s dalsou vysuvacou zdola tiez neviem vynachvalit. Zelam Vam, nech Vam to tak vydrzi i nadalej.