shira píše:.... nerozumiem, prečo u ženy sa materstvo a pracovné povinnosti alebo ambície považujú za nezlúčiteľné veci a treba písať "populárno-náučné" knižky o tom, ako ženy sarostlivosťou o deti hrozne strádajú a zabúdajú na svoj život...
Shira máš špecifické povolanie, vysokokvalifikované, nepoznám Ťa síce, ale predpokladám, že nepracuješ 45 hodín týždenne a nedochádzaš do zamestnania hodinu tam a hodinu späť.
Ak niečo je u Teba akútne, že musíš zostať doma, či už pre Tvoju vlastnú chorobu, či dieťaťa, vyvesíš jednoducho na ordi oznam, že pacienti budú ošetrení u kolegu.
Ja si myslím, že pracovné povinnosti a ambície SÚ nezlučiteľné s materstvom v 90 percent (schválne nenapíšem povolaniach), zamestnaniach - čiže konkrétnych požiadavkách zamestnávateľov, firiem atď na dĺžku pracovného času a intenzitu pracovného nasadenia. A to sa nebavíme ani o finančných súvislostiach - v mojich očiach je žena uderetá o hlavu a nie ambiciozna, keď ide robiť dakde za 700 euro mesačne, 100 euro prejazdí na benzín, 100 euro minie na oblečenie potrebné do práce (reprezentácia musí byť, že), ďalších 100 euro ju stoja nákupy na jedlo naviac z dôvodu, že kupuje polotovary, alebo sa drahšie vystravováva aj sama kdesi cestou a 300 euro zaplatí opatrovateľke či dákej školke. Ostane jej z celého zárobku 100 euro, ktoré aj tak dade rozfrcká na nejaké hračky alebo sprostosti do bytu, len z čírej frustrácie, že nemá čas na rodinu, tak sa chce omámiť že aha môžeme si viacej dovoliť...A to nehovorím o stratenom čase, ktorý človek mohol stráviť radšej s deťmi doma...Ísť do práce sa oplatí skutočne len ženám, ktoré majú výborne platené zamestnanie s minimálnymi súvisiacimi výdavkami.
A pokiaľ viem, benzín, telefón, oblečenie, diéty, či au pair na firemné náklady - sekretárkam, úradníčkam, referentkám, predavačkám atď. - nikto neprepláca...