Takze, dalsi tyzden za nami, vlastne prvy
.
Musim povedat, ze je to o mmoho lepsie, mali sme sice aj krusne chvilky aj sme si vsetci poplakali, ale inak kazdym dnom to postupuje k lepsiemu. Skusali sme kedy je najvhodnejsi cas prist na dojcenie a vyzera to tak, ze uz to celkom triafame. Moj muz zacina malej lepsie rozumiet, uz vie asi kedy co signalizuje (ale je rychly, ze? Po tyzdni!! Mne to trvalo tri mesiace
), celkovo je uz kludnejsi a nue taky vystresovany a to aj mala urcite citi a je lepsie.
Nas pracovny den teraz vyzera asi takto: mala sa budi 5:30-6:00, necham ju s muzom v posteli a ja idem varit obed, ranajkujeme spolu a pred osmou idem z domu, snazim sa ju vtedy este nadojcit, zvacsa si aspon cucne, niekedy sa aj poriadne napapa, mala potom zaspava tatinovi v ergu pri vysavani, spi taku pol hodku (muz spi s nou
), potom sa prezlecu, oblecu a vydaju sa za mnou, tak okolo pol desiatej su u mna, mala si zas trosku cucne (sice nechce hned jak ma vidi ale tak za pol hodku), potom odchadzaju, mala po ceste v ergu mrnci ale nakoniec zaspi, muz sa s nou poctivo prechadza (aj v lejaku) kym spi (zase pol hodku), potom idu domov, to je tak okolo jedenastej, trosku sa prehraju, mala vypije trosku vodicky z pohara a ked ja dobehem okolo pol jednej tak sa uz dost vyhladnuta vrha na prsnik
. Dokoncujem obed, papame a ideme spat. Muz ide vybavit svoju robotu alebo spi tiez
, lebo je dost KO.
Poobede mala hrozne zle spava, skoro vobec sa jej nedari si pospat, ale to bude asi tymi zmenami, inak to vyzera, ze to bude zvladnutelne.
Musim tiez povedat, ze aj napriek tomu, ze mi mala hrozne chyba, vidim, ze je to pre muza hrozny prinos a tesim sa ked ich vidim ako si rozumeju. Okrem toho je strasne zlate ked mi muz rozprava svoje skusenosti a "objavy", presne tie veci co som s nou zazivala ja na zaciatku. Velmi nas to zblizilo, casto si rozumieme uplne bez slov, staci pohlad
. Muz si zacal viac vsimat ako niektore veci robim s malou a akoby obkukaval
. Taktiez dneska zahlasil, ze vsetky maminy obdivuje, ze to vobec nie je lahke!!
Co sa prace tyka, ja toho za to doobedie teda moc nestiham a celkovo sa to s firmou tak nejak ubera takym zvlastnym smerom, co tu nebudem zbytocne opisovat do detailov.., proste som sa rozhodla, ze v polke januara sa vraciam na matersku. Nie je to preto, ze by sa to takto nedalo zvladat, skor preto, ze by som musela nabehnut na svoj predporodny pracovny vykon (co bolo bezne 10 hodin denne), k tomu sluzobne vela cestovat a to teraz proste nechcem. Chcem byt s malou, byt s nou tie prve mesiace, som jej to dlzna
. Financne to absolutne nebudeme zvladat, ale nieco uz vymyslime.
Co sa tyka tohto modelu, otec na materskej, uplne vsetko jak pise Shira je pravda, vidim to na vlastne oci a kedze mame este 3 tyzdne pred sebou (potom si beriem dovolenku), tak budem este o nasich pokrokoch a skusenostiach informovat ..