ahojte. aj ja začínam pracovať od 1.2. na polovičný úv., zatiaľ by som chcela robiť 3 hod. v práci + cesta tam a späť sú cca 4 hod. To sa vrátim dovtedy kým bude malá chcieť spať, lebo tiež zaspávame iba na prsníku. 1 hod. budem robiť doma. niečo na PC, písať smernice, študovať zákony a pod. Zatiaľ sme sa dohodli na polovičnom úväzku na mesiac, s tým, že uvidíme ako to budeme zvládať, či sa to bude dať na 8 hod. Ale to si vôbec neviem predstaviť. Pracovisko je vzdialené 20 min cesty autom, takže je to dosť daleko na vozenie na dojčenie. S malou bude svokra, toho sa trochu bojím, lebo stále chce, aby malá jedla, pila čajík, kravské mliečko,.... na druhej strane možno sa viac rozpapá, ako ked bola so mnou, lebo to sa viac dojčíme.
Svokru dosť dobre pozná, svokra malú ju zbožňuje a ja trpím, že nebudem dcérku vychovávať ja. Neviem, či robím dobre alebo nie. dcérka sa narodila predčasne, mali sme stresovo náročné tehotenstvo aj prvé 4 mes. (kvoli predchádzajúcej práci ), ako účtovníčka som musela vo firme po pôrode dokončiť účtovníctvo, daňové, mala som daňové kontroly a pod. ked bola hore, hrával sa s ňou môj otec, ktorý bol vtedy na PN s kolenom a ja som pracovala. Nakoľko bývame s mojimi rodičmi, lebo nemáme dokončený dom, a kvoli pracovnej vyťaženosti nebola malá na mňa dostatočne naviazaná. K tomu prišiel štrajk v dojčení, vďaka čomu som sa dostala k stránke annyg a celé večery študovala članky o dojčení a iných veciach, začali sme sa nosiť, oveľa viac dojčiť, a využívať aj iné funkcie dojčenia, posilňovať vzťah,.... myslím, že sa nám to podarilo zvládnuť a zlepšiť, o dojčenie som dosť bojovala (lebo nebolo také automatické, ako by malo), ale napriek inkubátoru, 9 dní v nemocnici s dcérkou na oddelení (nie so mnou), dojčeniu od 16. dňa, fľaši, nepriloženia po pôrode, prvému dojčeniu asi až na 5-6.deň, sa dojčíme stále.
Píšem to preto tak obšírne, aby ste trochu pochopili našu situáciu a moje obavy o to, či je dobré, že idem do práce. Stále sa bojím, že sa náš vzťah zhorší, oslabí. Malá je zlatá, veľmi živá, prsník využívame dosť na upokojenie, ukľudnenie. dojčíme sa aj každú hodinu, aj častejšie. ako kedy. ked je dlhšie bezo mňa, hrá sa s ockom, starkým,... niekedy býva taká situácia, že na mňa nereaguje, nepozrie sa na mňa....
Chcela som sa vás opýtať, čo si to tom myslíte, či je dobré ísť do práce a -
- ako pripraviť dieťa na to, že idem do práce. zatiaľ jej o tom rozprávam, že pôjdem do roboty, a že bude zatiaľ so starkou. len sa na mňa pozerá, povie, že čo? alebo nie... neviem, nakoľko tomu rozumie. tento týždeň bude svokra k nám chodiť, aby bola s malou, najprv budeme spolu, aby som jej všetko ukázala, naše zvyky a potom postupne plánujem na hodinu - dve odísť do spálne, aby som bola akože preč.
- ako ráno odchádzate - nenápadne sa stratíte alebo sa normálne lúčite s dieťatkom, aby videlo že odchádzate?
- odsávať mlieko v práci, aby mala na druhý deň doobedu na pitie?
- čo dávať piť, ak nie mliečko? len vodu? svokra chce silou mocou čajík, aby mala teplý do termosky vonku.
- ako riešiť upokojenie, ked nebude dudka? podobne strach, plač?
- ked sa preberá ráno zo spánku a ja tam nebudem, dať piť z pohárika? teraz je zvyknutá na dojčenie.
- takisto ked sa vykaká, už v kúpelni ked sa umývame, hovorí mňam- mňam. dojčíme sa rovno na vani, niekedy sa ani umyť nedá. neviem, čím to nahradiť.
zatiaľ toľko. skúsiť to určite ideme, no a uvidíme ako bude reagovať.
dakujem za všetky rady aj prečítanie a pochopenie.