Pracujúce dojčiace mamičky

[JankaMich]

Kebyze sa poradenstvom da zivit (napr. finanvovane poistovnou), tak je to uplne idealna praca. Su pripady, kedy si mozem vziat dieta i so sebou - dokonca je to lepsie vtedy, ked je tam starsie dieta. Ak je to narocnejsi pripad, tak radsej idem vecer, ked je doma manzel, prip. dam ku svokre. Ak je to nieco jednoduchsie, napr. opakovana navsteva, tak vezmem malu aj so sebou. Taktiez som zvykla viac malu bravat, ked bola mensia, to som ju mala cely cas v nosici. Mamicke sa musim totiz naplno venovat. Je zaujimave, ale vsimli ste si to asi tiez, ze ked ste doma sami, tak toho vela neurobite, ale ked je tam niekto treti, tak to dieta vydrzi byt zrazu same. Aspon moja je velka pohodacka.
Uplne super su podporne skupiny, ci skolenie tehotnych. Ja to robim v MC, kde su aj ine deticky a ja za takych 15 minut ani neviem, ze mam dieta.
Ako Andrea spominas, je to ozaj aj o tom, ze ten zivot iba doma je jednotvarny a kazda zmena ho rozptyluje. AK by to aj nebola normalna zarobkova praca, skus pozriet nejake materske centrum v okoli. Vascinou privitaju kazdu pomocnu ruku. A ked nie je - tak idealny cas pre sikovnu mamicku nejake zalozit. Mnoho mamiciek sa takymto sposobom i zamestanalo. A uplne super, ked si urobis kurz pre poradkyne, mas dalsiu vec, co mozte praktizovat v MC.

[shira]

andrea- pohľad z jednej strany: som zubná lekárka.mám zamestnanú dalšiu lekárku, dent.hygieničku, dve sestry a recepčnú. ak nie som v robote aspon pár hodín, nie sú pokryté náklady na ambulanciu. mzdové náklady patria k najvyšším, takže ak nechcem prepúšťať zamestnankyne, ktoré sú taktiež matky, musím robiť. ak mi vypadne sestra, tj. musím robiť sama, mám veľký problém. takže tiež na očr nebývajú dlho, pomáhajú svokry, mamy. je pravda, že už majú väčšie deti(ale ked sme začali, boli menšie). ak vypadnem ja, musím dať plat aj sestričke, aj ked nemá prácu. ked som bola 6 mesiacov doma (vtedajšiu sestru som prepustila), doteraz vyrovnávam dlhy( robím už skoro 6 mesiacov)- a to som pred nástupom na materskú mala vytvorenú slušnú rezervu, aby to ostatní nepocítili (ja som samozrejme na konci radu, bohužial) takže som nemala na výber. drahý je nájom, prístrojové vybavenie je na leasing, sú to také položky, ktoré sa nedajú ťahať pobytom doma s dieťaťom. ambulancia sa nedá zavrieť, zrušiť, ani "pozastaviť" a nechať na ulici ostatných zamestnancov... aj ony majú deti. je to veľmi ťažká voľba, veľa som sa naplakala kvoli tomu. ale tu bohužiaľ nejde iba o mňa, moj život, moje dieťa. hned ako som otehotnela, hladala som za seba zástup, ale nenašla som, doba je taká ak podnikáte iba "sami za seba" je to lepšie, v tomto smere. viem, že mnoho mamičiek má internetové obchody, je to asi fajn (ja by som to nevedela ) ja v podstate kupujem iba cez internet. andrea, ked máš zdravotnícke vzdelanie, je možno dobrý základ robiť nejaké poradenstvo-laktačná p., dula, spojiť aktivity s predajom vecí pre deti, nemusí to byť práve oblečenie..

[andrea360]

Ahojte,všetkým Vám ďakujem za odpovede - výborne ste mi poradili,naozaj ,po tom maters.centre sa poohliadnem a pozisťujem,ako funguje napr,aj ten internet.obchod.V našom meste máme laktačnú poradkyňu a sme kamošky.Jej čoskoro skončí materská a asi sa nebude môcť vrátiť k starému zamestnaniu,kvôli náročnej prac.dobe....inak,keby som chcela niečo rozbehnúť,musela by som si vziať úver a ak by som nebola úspešná,neviem,z čoho by som ho splatila
Ďakujem aj Tebe Shira za odpoveď - tak asi viac rozumiem,prečo doktorka tak šalela,keď jej niekto vypadol,čo len na jeden deň.Len ja som mala napr.raz šťastie v smole - dostala som infekčné ochorenie a musela som byť týždeň doma,skoro som skončila na infekčnom.Po týždni mi doktorka odkázala,že ak nenastúpim mám výpoveď a ako ešte raz vypadnem - mám odísť.Raz som aj vypadla na pár hod.,ale to som bola už tehotná. Kolegyňa tak kvôli dvom dňom v mes.,keď dieťa malo 40°musela naozaj odísť .Je to pre nás matky a hl.v ambul.,veľmi zložité...držím veľmi palce Shira.Prajem každej matke,aby mohla bez stresu byť s dieťatkom a dojčiť čo najdlhšie a obdivujem Vás,ktoré to zvládate

[TIA]

Preslo zase par dni, tak sa hlasim ako pokracujeme. Moj muz a mala su uz zohrata dvojica , teda vela pomaha vysavac, pri ktorom mala rano spi, ale hlavne, ze to ide . Moj muz sa adaptoval a vsetko sa naucil, ide mu to s malou uplne fantasticky, radost je sa na nich pozerat. On vsetko co s malou robi, robi formou srandy, a mala to zboznuje, furt sa rehoce. Tych par hodin doobeda sa naozaj da dobre zvladnut, s tym, ze chodia stale za mnou sa nadojcit.

Minuly tyzden to s dojcenim bolo take problematickejsie. Muz daval malej pit vodicku a skusali aj nieco prikrmovat (co do objemu zatial ziadna zmena, take 2 lyzicky oblize), len mala sa potom hrozne nechcela dojcit ked som prisla domov. Dojcila sa velmi minimalne, aj mi menej cikala, tak tento tyzden to skusame bez vodicky a prikrm jej davam rano pri ranajkach a az na obed po dojceni. Neviem ci robim dobre, ale nechcem riskovat nejake predcasne odstavovanie a strajky. Aj poobedne spanky sa normalizovali, tak to asi bolo len tou zmenou. Celkovo je tato skusenost prinosom, ale uz sa hrozne tesim, ze zas budem s malou doma..

[shira]

máš ešte malé bábätko, takže priorita je dojčiť. super, ako si vedia porozumieť muž a dieťa, ked treba. je to úžasné. aj ked znova zostaneš s malou doma, bude táto skúsenosť tvojho muža prínosom pre váš vzťah a vzájomné pochopenie. super

[JankaMich]

Dufam, ze aspon nejake z vasich skusenosti sa objavia medzi Mamilackymi pribehmi. Su super inspirujuce.

[zigi]

Tak sa vraciam k tejto teme, som v praci druhy den, zatial na pol dna a nefunguje to, ale ani trochu. Dobre su to fakt len dva dni, ale je to horor.
Vyzera to asi tak, ze sa mala budi okolo deviatej rano, nejako ju nadojcim (nic moc nespapa) a o pol hodinu z revom idem z domu. Manzel jej da potom z odsateho mliecka kasicku a okolo pol dvanastej ju da do nosica a uspava. Hold kamen urazu, Hanka zacne klipkat ocami a ked uz uz spi, tak sa preberie a hroooooooooozny plac..po pol hodine mi muz vola, ze to nezvlada, ja sadam do auta a utekam domov, Hanka hned ako ma vidi sa s este vacsim placom vrha na prsnik a fnuka na nom ...potom chudiatko zaspinka a ja ju necham spat na mne. Ked sa zobudi za cca 1,5 hodky, idem naspat do prace, nech odrobim aspon pol dna...ale sustredit sa neviem na nic, takze moja vykonnost je prakticky nulova. Zatial sa to fyzicky zvladnut sice da, ale ak budem musiet chodit domov, ked uz budem robit cely den, tak to tam asi budem sediet do desiatej vecer, aby som odrobila 8 a pol hodiny.
No a v noci samozrejme nespime ani jedna, mala asi spracovava stres a ja tiez, takze som uplne hotova a manzel tiez. Ako zvladneme cely den, to fakt neviem.
Ja viem, ze si casom zvykne, ale je to strasne tazke a nech urobime cokolvek, mam pocit, ze nakoniec si to aj tak bude musiet odplakat a tomu by som sa chcela vyhnut. Najhorsie je, ze do prace mi ju muz ani nemoze doniest, vraj "nebezpecne prostredie", jedine, ze by sme sedeli v aute, ale to by musela vobec zvladnut cestu autom a to tiez nehrozi. Neviem, co urobim ak sa to nezlepsi...

[TIA]

Zigi, uz som na Vas myslela, ze ako Vam to ide..

Prve dni su fakt horor, to bolo aj u nas tak. Vsetci nervozni, vystresovani a uplakani, ale zmena prisla tak po prvom tyzdni, ked si muz zacal trosku verit a chytil sa nejakeho "rezimu". Zistil, ze ju uspi v nosici popri vysavani, tak vysavac bezal aj hodinu, kym ju uspal a este aj kym spala pre istotu . Taktiez mu par dni trvalo, kym zistil ako ma poskakovat, ked ma malu v nosici a idu za mnou do prace, spieval jej pri tom, aby neplakala. Doma potom vymyslal vsemozne blbiny len aby ju rozosmial a teraz sa mala rehni len co ho zbada

Mohli by ste skusit aspon to dojcenie v praci, len potom treba vymysliet, ze ako ju tam dopravit - nie je moznost v nosici nejakou hromadnou dopravou? To by pomohlo hlavne psychicky, ze muz bude mat istotu, ze keby bolo najhorsie, moze za Tebou prist. Nam to pomahalo, lebo muz mal automaticky zadany program, rano vysavanie, potom obliekanie, prechadzka za mnou do prace, naspat domov (spanok po ceste) a ked prisli domov sa nejak prehrali kym som prisla. Mojmu muzovi rezim velmi vyhovoval, bol kludnejsi..

Velmi Vam drzim palce, urcite sa zabehnete, chlapi su velmi vynaliezavi ked chcu , a Ty si to hold odplaces, a ked budes doma budes hlavne dojcit a dojcit.... Budeme na Vas mysliet

[zigi]

Dakujem Tia, ja to psychicky vobec nezvladam, revem uz aj v robote ked idem po chodbe a to uz je prilis. Dnes mala Hanka rano zvysenu teplotku, takze mrncala uz od rana, muz ju nosil do pol 12, potom som prisla, trochu sa nadojcila a usmev a hrajkat a nic jej nechyba...ona len potrebuje aby som bola pri nej a ja s takymto vedomim pracovat nemozem. Ach joj, je to fakt strasne tazke.

Skusim vybavit, aby za mnou mohli chodit, mozu prist vlakomm, nie je to bohvie co, ale lepsie ako nic a mala mozno konecne aj pospinka...
ale ja seriozne rozmyslam nad vypovedou. Skusim zistit, dokedy musim byt v praci, kedze som po rodicovskej a asi to necham tak.

[JankaMich]

Zigy, myslim na teba a drzim palce

[Norika]

aj ja na vas myslim,musi to byt naozaj psychicky vycerpavajuce....

[zigi]

dakujem janka, norika, esteze sa mozem tu vyzalovat inak by som sa zblaznila...
mala mi zas spi v satke, na muzovi ani za svet...dnes som namiesto styroch hodin odrobila jeden a pol, to sa takto fakt neda...

[hysterka]

ahoj zigi, obcas ta citam. je mi luto, ze sa tak trapite.
Moj maly tiez nevie spat v nosici, ale skusala som kociar - a hoci sa mu tam v lete moc nepacilo, tak teraz ked je naobliekany, vo fusaku a pod dekou, tak tam v pohode zaspi. Len musi byt pred tym aspon 3,5hod hore - to viem,ze za 10min hojdania zaspi. Jemu sa tam spi lepsie ako vnutri, tam ho stale budi dcera. Vonku na teraz spi aj hodinu.
inak ti neviem poradit,
inak obdivujem tvojho muza - moj muz ked obcas strazi deti, kym upratujem, tak z nich sedivie - on zvykne vraviet, ze si v praci oddychne

[luciole]

zigi,to je hrozne trapenie Velmi drzim palce, nech sa to bud rychlo zlepsi, alebo nech sa vam to podari vyriesit tak,ze sa vratis domov. Ked si predstavim seba, ze by som mala od Hanky odist, nacisto by som sa zblaznila. Len mi vrta hlavou, ako to mamy vo svete robia, ved SK je vynimocne v dlzke materskej a rodicovskej, bezne sa po par tyzdnoch musia zeny vratit do prace, pre ne to predsa tiez musi byt psycho...

[zigi]

Veru, vedela som, ze to bude tazke, ale toto...Dnes som ostala s nou doma, lebo som z toho stresu uz aj vracala. Neviem, ci robim dobre, ale inak neviem...Najhorsie je, ze sa to odraza uz aj na mlieku, aj z toho mala, co mam, este ubudlo, tak sa desim, aby mi vobec nejake mlieko ostalo.

Hysterka, s tym kocikom som aj ja dufala, ze mozno cez zimu sa to polepsi, ale vobec, skor sa Hanka este viac rozculi, ze sa vo fusaku nemoze poriadne hybat. Ale gratulujem, ze je to u vas lepsie, co by som za to dala.
Luciole je to presne ako pises, na zblaznenie. Inak ked som sa pytala kolegyn, co maju deti, tak bud taky problem nemali a cudovali sa, co je mala na mna taka naviazana, alebo nechali vyplakat...a samozrejme to dokola pocuvam, ze nech ju necham plakat, vraj je to pre jej dobro. Jedna mi vravela ako dvojmesacnu dcerku nechala dva dni o hlade plakat, lebo uz nechcela dojcit a mala nechcela pit z flase. A vraj mam urobit to iste, ze jej mala je teraz velmi spokojna...

Teraz mi je naozaj luto, ze nerobim na Slovensku, v tomto mame obrovsku vyhodu...

[Bibiq]

zigi,si viem predstavit ako to ten tvoj muz chudak ma tazke...ved mala je tvoje lepidlo a zrazu ma cez den len tata...je mi to hrozne luto,ale co urobit? Navod ti nikto neda,zvaz ci ti ta praca stoji za to a moznosti odchodu,ostatia...srdiecko ti iste hovori "bud z malou"ale to asi neni take lahke...ste sami v cudzom svete a obdivujem tvojho muza,ze sa na to dal...a hlavne mala si bohuzial cez to cim prejde urcite zvykne,len treba mat pevne nervy a to je to co kazda mamka voci placucemu drobcovi a vystresovanemu tatkovi nema...drzim palceky,drzkajte sa!cmuk Hanicke

[JankaMich]

Narusenie vztahovej vazby ma svoje viditelne vysledky - staci sa pozriet. ako stupa spotreba psychofarmak, poruchy pozornosti, ucenia, stupa rozvodovost... Aj preto mamickam mnohokrat poviem, ze MM je sice kvalitna potravina, ale dojcenie ako take hoci s um je este dolezitejsie.

[Anna]

Zigi, mamičky, ktoré odíjdu od bábätka po 4-5 mesiacoch alebo 6 mes. vo svete, to majú o čosi jednoduchšie, Shira mi to potvrddila, že bolo o čosi jednoduchšie odísť od jej 4,5 mes. bábätka, lebo teraz by to bolo naozaj ťažké...tvoja malá je akurát vo veku začínajucej separačnej úzkosti, takže sa bojí o stratený kontakt s tebou, ale zároveň ešte nechápe, že sa vrátiš, je to fakt zložité...ja som plánovala ostať doma šesť mesiacov a som doma 1,5 roka, nakoniec som prerušila oficiálne podnikanie, lebo som prichádzala stresom z povinností o chod podnikania a zamestnancami o ďaľšie roky života...ty musíš zvážiť riziká zo straty zamestnania...ale Janka Mich má pravdu, že spotreba psychiatr. liekov stúpa, na Slovensku je tiež najpredávanejší liek Lexaurin a môj manžel tvrdí, že potom sa nemožno čudovať deťom, že sa tak správajú, keď rodičovské vzory chýbajú a škôlka ich to nenaučí, ale sú páry, v ktorých musia naozaj obaja pracovať, preto chápem také mamičky, ktoré na výber nemajú a žiť v neustálom finančnom strese nie je žiadna výhra ani pre dieťa , ktoré je zvlášť citlivé na neurotickú dusnú atmosféru.Preto je niekedy naozaj práca a pokojný chod domácnosti po pracovnej dobe v určitých situáciách dôležitejší, teraz za horúca je ťažké sa rozhodnúť, lebo emócie bránia rozumne sa "pozviechať", ale manžel musí byť odhodlaný urobiť čokoľvek a hlavne si musí veriť, nesmie sa poddať zlyhaniu, ale naopak neustále malú "zabávať"...keď príde čas spania, mne sa napr. páčil Shirin nápad, že sa manžel vyzlečie a telo na telo si bábätkom ľahajú, tĺkot srdiečka aj keď nie mamkin pomáha a neustále ho objímať a rozprávať, spievať, čokoľvek, len aby viac počúvala a čudovala sa ako myslela na mamu.

[zigi]

Baby fakt vam dakujem, aspon toto ma drzi trochu nad vodou. Hanicka to znasa stale horsie, ked som s nou doma, nemoze ma uz ani spustit z oci, lebo hned place. Verila som, ze to pojde, bolo to uz take spokojne babatko, sice sme sa vela nosili, ale vyzeralo to tak, ze separacnu uzkost mozno "obideme", ale nenapadlo mi, ze byt s ockom, ked je mamina na dohlad je uplne ine ako ked nie je... muz sa fakt velmi snazi, ale akykolvek pokus o uspanie vzdy konci placom.Skinuju, tancuju, hra jej na gitare, robi mozne aj nemozne, ale uspat ju este nedokazal..
Naozaj nemam na to srdce, aby som cakala, ze ju to prejde za cenu takehoto trapenia. Zvazujem vypoved, bude to tazke, v praci na mna cakali rozrobene projekty, ratali so mnou, asi sa rozideme zlom, co mi do buducnosti zrejme uskodi, lebo robim vo vyskume, takze ak chcem ostat v odbore, urcite sa do kontaktu dostaneme, ale co uz. A peniaze, no ano, to je kapitola sama o sebe...ale naozaj nedokazem takto trapit dieta a mne samej je z toho uz aj fyzicky hrozne zle. V pondelok to poriesim so sefom, drzte mi palce.

[JankaMich]

Zigy, kazdy sme iny, kazdy znasa stres inak. Co funguje u jedneho, nemusi u druheho. Tvoje srdiecko by Ti malo najlepsie povedat, co je najspravnejsie. Aj tebe je jasne, ze aj v buducnosti Teba i malu budu cakat zivotne zmeny a ze sa budu musiet prekonat. Ide o to, aku uroven si ochotna tolerovat.

Ja som pri strednej isla do prace, ked mala rovnako ako tvoja 9 mesiacov. Je to dobry vek v tom, ze dieta uz nepotrebuje MM na 100%, a ked sa to dobre zabehne, opatrovnik moze potreby dietatka naplnat podobne ako mamicka. Ja som mala malu u svokrovcov, kde si tym ziskala s nimi velmi dobry vztah. Zacala som pracovat na polovicny uvazok, pricom cast z neho som mohla vykonavat aj doma. Rano to vyzeralo tak, ze mala sa rano u svokrovcov najedla, svokor ju potom zobral na bicykel, prisli naspat, naoobedovala sa a pomaly som bola spat. Dost rychlo nato tam aj zaspala, takze som mohla robit o 2 hodiny viac. Malu som pri prichode nadojcila a potom som pokracovala ako plnohodnotna mamicka.

Zigy, ako velmi malej chyba spanok? Je nevyhnutne, aby sa ju manzel snazil uspat? Nebolo by jednoduchsie, keby ste spanok posunuli a isli spat spolu hned ked prides z prace? Mimochodom, pokial si spominam, Shira presne takto zacinala. To, ze je mala nepokojna ked jej zmiznes z oci, ked si inak uz doma, je normalne. Jednoducho to skus prijat ako fakt, ze po tvojom prichode bude isty cas na tebe viac visiet. Ako vlastne znasa rano tvoj odchod do prace? Aka je, ked je s muzom - je im spolu dobre (mimotoho pokusu o spanie)? Nedala by sa ti cast prace robit z domu? OKrem vypovede neexistuje iny sposob oddialenia nastupu do prace? Neplatene volno, sabbatical, PNka od doktorky pre malu, prip. pre teba? Jednoducho tak, aby zamestanavatel videl, ze pracovat chces, ale momentalne to este nejde?

Drzim palce pri tazkom rozhodovani (a nech Boh pomaha).

[Anna]

Presne to by som odporúčala, posunúť spánok...môj malý nikdy toho nenaspal, ale keď som potrebovala niekam odísť môj otec/dedo- a to ho vidí raz v mesiaci// dokonca nemal nejaké vážnejšie problémy ho odpútať od mamy, doobedu bol s ním vonku, teraz je sneh, takže ešte lepšie, dal mu desiatu a keď videl, že je nanič, tak môj otec dokáže byť až komediant, robí lietadlo, vtáčika, vozenie, skoky cez palubu i tak ho posadil do kočiara a akože veľké vlny a malý mu zaspal na dve až dve a pol hodiny v kočiari z vysilenia...posunúť spánok a veľa vonku, ja nemám nič proti noseniu, ale keď ten svet je zaujímavejší zo širokej prednej perspektívy, takže Maťo nechcel byť v kočiari, ale rýchlo zistil, že čo všetko pohodlne uvidí, takže takú hodinku vydrží aj v kočiariku sediať, potom chce ísť na nohy a to ho už naspäť samozrejme nedostanem...ale každé dieťa je iné, náš Maťo vymení žiaľ za bláznovstvo alebo dobrú obrázkovú knihu , teraz dokonca aj za spievanie spojené s cvičením, ale tvoja Hanka je na také maličká...ale skúste pokus so spánkom...tvoja práca, viem presne, čo to je...pláca vo výskume u nás je o ničom a zase získať také miesto vonku nie je na zahodenie a ešte všade referencie....najlepšie sa je dohodnúť naozaj či aspoň nejakú písomnú časť výskumu by bolo možné robiť doma, ale zase nakoľko ty sa dokážeš podrobiť pracovnej disciplíne doma vieš iba ty...držím palce, v tejto situácii bude každé rozhodnutie pozitívne-ostaneš doma s malou/ výhody sú jasné/ alebo práca/ utuží sa vzťah s otcom a bude mať dvoch parťákov, ostane práca, skúsenosti pre ďaľšie bábo, zbytok voľného času bude pre teba oveľa vzácnejší/, ja si tak furt zoptimizuvávam situácie, ktoré podliehajú kľúčovým rozhodnutiam...držím palce!

[Mirkaska]

ahojte. aj ja začínam pracovať od 1.2. na polovičný úv., zatiaľ by som chcela robiť 3 hod. v práci + cesta tam a späť sú cca 4 hod. To sa vrátim dovtedy kým bude malá chcieť spať, lebo tiež zaspávame iba na prsníku. 1 hod. budem robiť doma. niečo na PC, písať smernice, študovať zákony a pod. Zatiaľ sme sa dohodli na polovičnom úväzku na mesiac, s tým, že uvidíme ako to budeme zvládať, či sa to bude dať na 8 hod. Ale to si vôbec neviem predstaviť. Pracovisko je vzdialené 20 min cesty autom, takže je to dosť daleko na vozenie na dojčenie. S malou bude svokra, toho sa trochu bojím, lebo stále chce, aby malá jedla, pila čajík, kravské mliečko,.... na druhej strane možno sa viac rozpapá, ako ked bola so mnou, lebo to sa viac dojčíme.
Svokru dosť dobre pozná, svokra malú ju zbožňuje a ja trpím, že nebudem dcérku vychovávať ja. Neviem, či robím dobre alebo nie. dcérka sa narodila predčasne, mali sme stresovo náročné tehotenstvo aj prvé 4 mes. (kvoli predchádzajúcej práci ), ako účtovníčka som musela vo firme po pôrode dokončiť účtovníctvo, daňové, mala som daňové kontroly a pod. ked bola hore, hrával sa s ňou môj otec, ktorý bol vtedy na PN s kolenom a ja som pracovala. Nakoľko bývame s mojimi rodičmi, lebo nemáme dokončený dom, a kvoli pracovnej vyťaženosti nebola malá na mňa dostatočne naviazaná. K tomu prišiel štrajk v dojčení, vďaka čomu som sa dostala k stránke annyg a celé večery študovala članky o dojčení a iných veciach, začali sme sa nosiť, oveľa viac dojčiť, a využívať aj iné funkcie dojčenia, posilňovať vzťah,.... myslím, že sa nám to podarilo zvládnuť a zlepšiť, o dojčenie som dosť bojovala (lebo nebolo také automatické, ako by malo), ale napriek inkubátoru, 9 dní v nemocnici s dcérkou na oddelení (nie so mnou), dojčeniu od 16. dňa, fľaši, nepriloženia po pôrode, prvému dojčeniu asi až na 5-6.deň, sa dojčíme stále.
Píšem to preto tak obšírne, aby ste trochu pochopili našu situáciu a moje obavy o to, či je dobré, že idem do práce. Stále sa bojím, že sa náš vzťah zhorší, oslabí. Malá je zlatá, veľmi živá, prsník využívame dosť na upokojenie, ukľudnenie. dojčíme sa aj každú hodinu, aj častejšie. ako kedy. ked je dlhšie bezo mňa, hrá sa s ockom, starkým,... niekedy býva taká situácia, že na mňa nereaguje, nepozrie sa na mňa....

Chcela som sa vás opýtať, čo si to tom myslíte, či je dobré ísť do práce a -
- ako pripraviť dieťa na to, že idem do práce. zatiaľ jej o tom rozprávam, že pôjdem do roboty, a že bude zatiaľ so starkou. len sa na mňa pozerá, povie, že čo? alebo nie... neviem, nakoľko tomu rozumie. tento týždeň bude svokra k nám chodiť, aby bola s malou, najprv budeme spolu, aby som jej všetko ukázala, naše zvyky a potom postupne plánujem na hodinu - dve odísť do spálne, aby som bola akože preč.
- ako ráno odchádzate - nenápadne sa stratíte alebo sa normálne lúčite s dieťatkom, aby videlo že odchádzate?
- odsávať mlieko v práci, aby mala na druhý deň doobedu na pitie?
- čo dávať piť, ak nie mliečko? len vodu? svokra chce silou mocou čajík, aby mala teplý do termosky vonku.
- ako riešiť upokojenie, ked nebude dudka? podobne strach, plač?
- ked sa preberá ráno zo spánku a ja tam nebudem, dať piť z pohárika? teraz je zvyknutá na dojčenie.
- takisto ked sa vykaká, už v kúpelni ked sa umývame, hovorí mňam- mňam. dojčíme sa rovno na vani, niekedy sa ani umyť nedá. neviem, čím to nahradiť.

zatiaľ toľko. skúsiť to určite ideme, no a uvidíme ako bude reagovať.
dakujem za všetky rady aj prečítanie a pochopenie.

[janka]

Mirkaska, ja nepracujem, nemozem Ti povedat o takej skusenosti, na to sa ti zrejme ozve niekto iny, ale k niektorym otazkam by som i tak rada nieco povedala.

Teda hlavne ta priprava na odlucenie - ja by som ziaden trening nerobila. Mala je uz dost velka a bude chapat, ze si len vedla v spalni, a ak schvalne nebudes k nej chodit, ked ta bude volat, tak bude velmi zmatena, ze preco. Cosi podobne sme tu rozoberali ohladne porodu, ze ci trenovat starsie dieta na to, ze mama bude nejaku dobu prec. Jedna mamicka pisala, ze to skusala, ale ze to bolo dost zle, skor to vsetko zhorsilo nez zlepsilo, tak to rychlo zrusili. Ja tiez coskoro pojdem do porodnice a ziaden trening nerobim, len to Miske vysvetlime, ze par dni nebudem doma.

Odchod prec by som tiez nerobila tajne, ale normalne sa s dietatom rozlucila. Mne sa to viac pozdava, taka obojstranna dovera, vzdy povedat dietatu, kam idem a pripadne kedy sa vratim. Neskor sa o to budem moct opriet a lepsie ocakavat, ze ona bude robit to iste - ze mi vzdy oznami, ked niekam pojde, a ja nebudem zomierat strachom o nu. Ked som musela odist tak, ze ona akurat spala a mala som sa vratit az po jej zobudeni (zacala som chodit na poradne a vysetrenia kvoli druhemu tehotenstvu), tak som jej to pred spanim vzdy povedala, ze ked sa zobudi, tak ja budem prec a s nou bude tatino, lebo ja budem u doktora, ale ze sa rychlo vratim, a ze ked bude nieco potrebovat, nech sa obrati na tatina. Zvladali to spolu vyborne, vraj sa zobudila a rychlo bola v obraze, a to byvala mala na mna tak naviazana, ze velmi dlho neakceptovala ani manzela.

Aha, a voda na pitie bohate staci. Caje obsahuju uz kadejake ucinne latky a mali by sa pit, len ked je na to nejaky dovod, ako liecivo. Akoze ochutnat, len tak zo zvedavosti, keby mala chcela, tak nepoviem, to Miska tiez robi, ale naliat do nej celu flasu, to rozhodne nie, to Miska dodnes nepozna. Nehovoriac o tom, ze casto sa tie caje prisladzuju, aby lepsie chutili, no a to je podla mna naozaj zverstvo. Tiez, ked s Miskou idem teraz von, beriem pre nu len vodu. No spravidla jej ani nepride na um pit, v tejto zime, a to inak pijava celkom dost.

[JankaMich]

ja sa vyjadrim cisto k problematike MM -
- odsavat sa moze, zvlast vhodne ak je akykokolvek problem s tvorbou mliecka a dlhsia prestavka by tvorbu mliecka znizovala. Cim dlhsia je pauza, tym je odstriekavanie vhodnejsie.
- odsate mliecko podat bud v case nepritomnosti poharikom (dieta to vsak nemusi chciet, lebo to nie je z prsnika) alebo zakomponovat do jedla. Nepodavat ho v case, ked sa moze normalne dojcit
- ostatne tekutiny podavat len z obycajneho poharika, ziadne flasky, ci pohariky s naustkom

[zigi]

Mirkaska,
no, ja som teraz v tej najhorsej faze privikania mojej malej na moju nepritomnost, takze rady ako to zvladnut, potrebujem aj ja ako sol.
Ale z toho, co mam zatial za sebou si myslim, ze je vyborne, ak s vami svokra teraz bude, aby si na nu mala zvykla a mohla jej doverovat. Hraj to ale na doveru,ako pisala Janka, urcite sa neschovavaj v izbe, ale ak chces vyskusat ako im to pojde, vybehni na chvilku do obchodu, alebo sa prejst, malej pekne vysvetli, ze ides von a uvidis...
Ja ked rano odchadzam, tak sa bohuzial musim vyparit, lebo mne mala straaaaaaaasne place, takze ju manzel skusa zabavat a ja nenapadne odidem, inak sa neda, na vysvetlovanie je este malinka.
S dojcenim je to najvacsi problem, tiez mam robotu cca 20 min autom a musim sa uz po dvoch hodinach vracat domov nadojcit a uspat malu, lebo zatial jej to bezo mna nejde a bohuzial aj v inych situaciach jej to velmi chyba a s tym si poradit neviem. Ale tvoja je vacsia, mozno sa jej bude dat vzysvetlit, ze musi pockat na maminku...a vynahradi si to ked s nou budes.

Prepac, pisem mozno trochu chaoticky, ale momentalne mam vo vsetkom takyto chaos, snad sa nam to nejako utrasie.