Podpora, ked sme uz unavene
Napísal: 04 Máj 2011, 10:25
Ahojte mamicky,
kazdy den velmi rada chodim nakuknut na toto forum a okrem mnozstva uzitocnych informacii, tipov, zdielania prijemnych skusenosti, tu vidim, ze mnohe mamicky uz byvaju aj poriadne unavene a vycerpane a tak povediac v koncoch..Narazam najma na dennodenne "problemiky" s babatkami nespavcami, celonocnymi prisavnikmi, casto sa budiacimi detickami, cez den zle spavajucimi a podobne..Aj ja toto zazivam a prave poslednych par dni sa uz citim uplne na pokraji..Maly ma soplik a kasel, takze nocne budenie je este o to castejsie ako bezne, prebudi sa aj s placom, nad ranom mam uz bradavky vysate a ubolene, co je na mne prilepeny..Som v 19tt tehotenstva a casto sa pytam, co bude, ked bude druhe babo na svete..Okolie a rodina ma nahovara, aby som uz odstavila, ze mam zacat ucit syna samostatnosti, dokonca som dostala aj taky tip, ze mu mam zariadit vlastnu izbicku..Ale ja robim vsetko naopak a naplno davam malemu, co odo mna vyzaduje. No zakazdym, ked uz mam sto chuti vyskusat nieco radikalne si uvedomim, ze tieto chvile s drobcami su to najkrajsie, co zenu moze v zivote stretnut. Ze cas utecie ako voda a na krasne okamihy spojenia pri dojceni raz zostanu len spomienky. Tak si to chcem uzit co najviac a verim, ze zmaknem aj druheho prisavnika
Tak chcem zalozit tuto temu s otazkou- ako sa "dobijate" Vy ? Ako by ste vyjadrili podporu maminam, ktore su uz unavene ?
kazdy den velmi rada chodim nakuknut na toto forum a okrem mnozstva uzitocnych informacii, tipov, zdielania prijemnych skusenosti, tu vidim, ze mnohe mamicky uz byvaju aj poriadne unavene a vycerpane a tak povediac v koncoch..Narazam najma na dennodenne "problemiky" s babatkami nespavcami, celonocnymi prisavnikmi, casto sa budiacimi detickami, cez den zle spavajucimi a podobne..Aj ja toto zazivam a prave poslednych par dni sa uz citim uplne na pokraji..Maly ma soplik a kasel, takze nocne budenie je este o to castejsie ako bezne, prebudi sa aj s placom, nad ranom mam uz bradavky vysate a ubolene, co je na mne prilepeny..Som v 19tt tehotenstva a casto sa pytam, co bude, ked bude druhe babo na svete..Okolie a rodina ma nahovara, aby som uz odstavila, ze mam zacat ucit syna samostatnosti, dokonca som dostala aj taky tip, ze mu mam zariadit vlastnu izbicku..Ale ja robim vsetko naopak a naplno davam malemu, co odo mna vyzaduje. No zakazdym, ked uz mam sto chuti vyskusat nieco radikalne si uvedomim, ze tieto chvile s drobcami su to najkrajsie, co zenu moze v zivote stretnut. Ze cas utecie ako voda a na krasne okamihy spojenia pri dojceni raz zostanu len spomienky. Tak si to chcem uzit co najviac a verim, ze zmaknem aj druheho prisavnika
Tak chcem zalozit tuto temu s otazkou- ako sa "dobijate" Vy ? Ako by ste vyjadrili podporu maminam, ktore su uz unavene ?