ahojte,
ja mám doma ešte len dojčiatko, práve preto som rada, že som sa k tejto diskusii dostala teraz... neskôr môžem zužitkovať vaše postrehy, nápady a spol., naozaj nesmierne zaujímavá a užitočná diskusia, dala mi veľa, určite sa k nej ešte v budúcnosti vrátim a prečítam si niektoré príspevky znova
priznám sa, že k môjmu dieťaťu sa snažím pristupovať intuitívne, nemám načítané žiadne východné knižky, ale už pokukujem po Respektovat a být respektován, zdá sa mi, že to je cesta, po ktorej sa chcem vydať...problém, ktorý však mám, súvisí s tým, že názory môjho manžela a mňa na prístup k dieťaťu či výchovu ako takú sa dosť rôznia, manžel je za "tradičný" model odpozorovaný z domu - dieťa má spať v postieľke, zaspávať samo, nevisieť stále na prsníku, treba mu naložiť na zadok, ak neposlúcha a pod... hoci je naša dcérka malá, už od jej narodenia s ním bojujem, najviac sme sa hádali kvôli spánku - dlho nevedel prehltnúť, že naše dieťa bude spať s nami v posteli, často sme sa hádali aj kvôli tomu, že keď dcérka cez deň spí, ležím pri nej, keď tam nie som, budí sa oveľa skôr, spí nepokojne, vraj som si ju tak naučila... teraz sa situácia trochu ustálila a už to nekomentuje, ale zasa sa mu zdá, že malá stále na mne visí a nevie bezo mňa existovať...snažím sa mu veľa vysvetľovať, v pokoji si stáť za svojimi názormi, ale priznám sa, že niekedy mi už dochádzajú argumenty aj sily...manžel je inak fajn, veľmi mi pomáha, venujem sa malej stopercentne, na ňom je domácnosť (upratuje, nakupuje, aj varí - ja len občas, keď popri malej stíham) aj zarábanie peniažkov, len sa nevieme zhodnúť, napadlo ma, že na dcéru možno aj žiarli, čo poviete? Stretli ste sa s takýmto niečím? Máte pre mňa nejaké tipy, ako by sa dala situácia riešiť?
inak, sorry za off topic