naviazanosť na matku a pobyt v pôrodnici

[cottoncandy]

ahojte, chcem sa s vami poradiť. V januári čakám druhé bábätko, naša staršia dcérka bude mať v tom čase 2,5 roka. Problémom je to, že je na mňa veľmi naviazaná a obávam sa, ako zvládne moju neprítomnosť, kým budem v pôrodnici. Cez deň by to bolo ešte ako tak ok, ocko ju zabaví, pôjdu von, poobede už nespáva,...ale horšie je to v noci. Nedokáže zaspať pri nikom inom ako pri mne (už sa nekojí, odstavila sa v 2. rokoch, keď som otehotnela), ľahneme si spolu, čítam jej rozprávky a potom zaspáva tak, že je na mne doslova prilepená a jednu alebo obe ruky ma schované pod mojimi pazuchami. Noc neprespí, je námesačná, budí sa aj 5-6x a potrebuje cítiť moju prítomnosť, môj hlas. Postieľku má prirazenú k našej posteli, ale spí medzi nami v manželskej posteli. Už veľakrát ju skúšal uspávať manžel, no neúspešne.Odmieta ho, robí veľké scény, plač, bije ho. Rovnako, keď sa ju snaží uspať po precitnutí v noci. Pokiaľ sa jej neprihovorím ja, nepriviniem si ju k sebe, nedá sa utíšiť a neuveriteľne plače.
Viem, že keď pôjdem do pôrodnice, bude musieť s ockom nejaký čas vydržať. No a verím, že porodím cez deň, lebo ak budem rodiť v noci, tak manžel chce byť pri tom, a malá bude musieť spinkať s mojou sestrou a švagrom. Tých má rada, cez deň už u nich sama viackrát bola, ale v noci to asi bude problém. Čo myslíte, mám ju na to dopredu pripraviť alebo nechať prejsť šokom?
Premýšľala som nad tým, že sa na pár nocí presťahujem do obývačky, aby si s ockom natrénovali zaspávanie a spánok, ale bojím sa, že hneď ako ju začujem tak hrozne plakať, pribehnem za ňou. Čo by ste mi poradili, prípadne máte niekto podobné skúsenosti? ďakujem

[JankaMich]

skusim zopar bodov:
- s manzelom skusala zaspavat zrejme vzdy len vtedy, ked si bola doma aj ty. Ked bude doma bez teba, po nejakom case zisti, ze neprides, ani ked bude plakat. Dolezite je, ze bude s niekym, co ju ma rad a utisi ju.
- s tvojou sestrou byva casto? Je na nu zvyknuta? Co takto skusit ju tam nechat na cely den a skusit poobedny spanok? POtom neskor mozte skusit aj noc. Najlepsie hned dve, lebo prvu noc to vzdy byva vselijake a az ty druhu sa uvidi, ako to naozaj zvlada
- ku porodu chce ist manzel s tebou alebo ho chces ty? Ide o to, ze varianta je ist bez manzela a vziat si napr. sestru. Je to dokonca vraj omoho lepsie mat pri sebe zenu ako muza - jednoducho muz nedokaze tak precitit nase skutocne pocity (vid kniha Aby porod nebolel, inak velmi dobra)
- moznost je mat 24 hodinovy porod - porodnici sami to neponuknu (preco aj?), ale je to normalna legalna moznost. Na zapade sa bezne tak rodi. Tam dokonca tych 24 hodin len pri sekcii
- v niektorych porodniciach (tusim Topolcany, Stiavnica, mozno aj ine), je mozne mat pri sebe na izbe aj rodinu, t.j. aj dalsie deti
- do januara sa moze vselico zmenit, deti sa menia zo dna na den

[shira]

môžem len potvrdiť,že deti sa správajú celkom ináč, keď je mama doma v druhej izbe, ako keď doma vôbec nie je. dieťa, ktoré má 2,5 roka, je už rozumné, takže keď vysvetlíš, prečo musí spinkať potrebný počet nocí bez teba, neznamená, že nebude plakať, ale pochopí a nebude sa cítiť oklamaná, odstrčená. trénovať dopredu sa neoplatí, detičky sa veľmi menia.. do januára je to pre jej vývoj velikánsky časový úsek. ak sa vám spanie u príbuzných zatiaľ neosvedčí, tak nezostane nič iné, len nechať to "na ostro"..
sú rôzne nevyspytateľné veci, nesúvisiace s pôrodom, kedy je potrebná náhla hospitalizácia.. dieťa vie, vidí - zariadi sa všetko v danej chvíli, tak ako treba. my sme cca od 2 rokov dávali malého raz do týždňa alebo každý druhý týždeň na jednu noc k babke. povedali sme, že bude spinkať s babkou a že keď sa zobudí, prídeme (priznávam, že toto nebola vždy úplne pravda) pri odovzdávaní vyronil nejaké slzy, ale skoro hneď, ako sa zatvorili dvere, sa zameral na iné veci. zaspával tam skôr a jednoduchšie, ako doma a v noci sa nebudil, max.raz. najlepšie bolo, keď ho odovzdával iba manžel, a vynechal dlhé lúčenie.

[Kandy]

Ahoj, Maťko tiež zaspáva so mnou a len so mnou. Manžel sa ani nepokúša ho uspať. Ale, keď som bola v nemocnici, keď mal 1,5 roka, tak to spolu krásne zvládli. Večer aj v noci ma samozrejme hľadal, ale manžel mu vysvetlil, že som preč, prešli celý byt. Keď ma nenašli, tak sa napil, čosi zjedol a išli spať ďalej. Nič sa neboj, V je veľmi inteligentné a šikovné dievčatko. Iste pochopí, že nie si doma a uspokojí sa s ockovou prítomnosťou. A zdá sa mi zbytočné ju na to privykať. Však to bude len pár dní, to určite zvládne. a potom sa vrátiš a nájdete si nejaký spôsob ako zvládnuť večery a noci aj s novým bábätkom.

[reanda]

ahoj, melanka mala 20 mesiacov, ked sa maly narodil, zaspavala dovtedy tiez jedine so mnou, na prsniku, v noci a rano sa dojcila tiez.. nebola odo mna dovtedy prec viac ako na hodinu-dve.. ja som ju ani na ziadne odlucenie nepripravovala, lebo som chcela porodit doma.. nakoniec to nevyslo a mala bola tri dni s ocom sama.. zvladla v pohode, ziadny uzas to teda nebol, lebo zaspavala o polnoci pri televizore a obedovala jogurty, ale prezila to a ani netrpela .. vobec za mnou neplakala, ani ked boli v porodnici na navsteve a musela odist bezo mna.. ale velmi sa za tie tri dni zmenila, vyrastla, dospela, skoro som ju nepoznala, ked sme prisli domov.. moje male dievcatko

[cottoncandy]

ďakujem veľmi pekne za vaše príspevky...zrejme to teda naozaj nechám tak a nebudem ju zbytočne stresovať akýmsi "tréningom", samozrejme jej vysvetlím, že idem do pôrodnice po bábätko, že tam pár dní pobudneme (to jej hovorím už teraz a vždy mi povie "dobre, prídem teba aj bábo navštíviť")
-verím tomu, že do januára sa ešte všeličo zmení, bola by som veľmi rada, keby sa ich vzťah s ockom ešte prehĺbil, veď sa majú radi, vždy ho čaká, keď sa má vrátiť z práce a ráno vyprevádza, jašia sa spolu, kúpe ju, čítajú si a stavajú veže z kociek, tak neviem, prečo to nechce klapnúť s tým uspávaním

-JankaMich: nad ambulantným pôrodom ani pôrodom v Štiavnici neuvažujem, budem rodiť na Kramároch, manžel chce byť pri pôrode, bol aj pri prvom a veľmi mi psychicky pomohol, sestra predpokladám, že by k pôrodu nechcela ísť, ešte nemá deti a dosť sa toho obáva

ešte raz ďakujem, rada sem nakúkam, už ste mi veľa razy dobre poradili

[kinsi]

U nas bola situacia totozna, skoro akoby som to pisala ja. Mala mala v case porodu 2r a 5m,nijako sme ju nepripravovali. K porodu siel so mnou partner (ina varianta by bola pre nas neprijatelna,partner je podla mna absolutna nutnost), ku nam dosla moja mama. Maly sa narodil vecer o 7, mala bola v pohode,kukali s mojou mamou telku, o 11tej pri nej zaspala. Rano som sla na reverz domov,hlavne kvoli nej. Nemala z toho nijaku traumu, tesila sa nam,maly sa jej hned pacil,kazdemu volala,ze ho doma mame.Myslim,ze by vydrzala i viac dni, ale prislo mi to zbytocne ostat trcat v porodnici dlhsie. V skratke, nic netrenuj, nejako bude