ahojte, chcem sa s vami poradiť. V januári čakám druhé bábätko, naša staršia dcérka bude mať v tom čase 2,5 roka. Problémom je to, že je na mňa veľmi naviazaná a obávam sa, ako zvládne moju neprítomnosť, kým budem v pôrodnici. Cez deň by to bolo ešte ako tak ok, ocko ju zabaví, pôjdu von, poobede už nespáva,...ale horšie je to v noci. Nedokáže zaspať pri nikom inom ako pri mne (už sa nekojí, odstavila sa v 2. rokoch, keď som otehotnela), ľahneme si spolu, čítam jej rozprávky a potom zaspáva tak, že je na mne doslova prilepená a jednu alebo obe ruky ma schované pod mojimi pazuchami. Noc neprespí, je námesačná, budí sa aj 5-6x a potrebuje cítiť moju prítomnosť, môj hlas. Postieľku má prirazenú k našej posteli, ale spí medzi nami v manželskej posteli. Už veľakrát ju skúšal uspávať manžel, no neúspešne.Odmieta ho, robí veľké scény, plač, bije ho. Rovnako, keď sa ju snaží uspať po precitnutí v noci. Pokiaľ sa jej neprihovorím ja, nepriviniem si ju k sebe, nedá sa utíšiť a neuveriteľne plače.
Viem, že keď pôjdem do pôrodnice, bude musieť s ockom nejaký čas vydržať. No a verím, že porodím cez deň, lebo ak budem rodiť v noci, tak manžel chce byť pri tom, a malá bude musieť spinkať s mojou sestrou a švagrom. Tých má rada, cez deň už u nich sama viackrát bola, ale v noci to asi bude problém. Čo myslíte, mám ju na to dopredu pripraviť alebo nechať prejsť šokom?
Premýšľala som nad tým, že sa na pár nocí presťahujem do obývačky, aby si s ockom natrénovali zaspávanie a spánok, ale bojím sa, že hneď ako ju začujem tak hrozne plakať, pribehnem za ňou. Čo by ste mi poradili, prípadne máte niekto podobné skúsenosti? ďakujem