Včera nás dcéra zaskočila otázkou, po tom, čo v podstate monológom skonštatovala, ako vzniká človek, ako sa narodí, ako sa telo vyvíja až po koniec atď. To všetko si vie predstaviť, aj pochopiť všetky deje. Ale zrazu sa zháčila a pýtala sa nás: a prečo som ja ja? Odkiaľ sa vzal vo mne duch?
Akurát som sa zmohla na odpoveď že to nevie nikto, že to vie iba Ježiško... a manžel ešte dodal že ona je ona a nemôže byť nikto iný ňou ani ona nikým iným, že je jedinečná že ona je len jedna ako všetci ostatní sú tiež len samí sebou.
Ako by ste to najlepšie vysvetlili dieťaťu vy, tie čo ste veriace ? (t.j. veríte, že duša človeka je nesmrteľná, a od tela oddeliteľná) Ak už totiž vývinom dospela do štádia, že kladie takéto otázky, obávam sa, že jej nebude stačiť vysvetlenie dospelého človeka, že na to nepozná odpoveď ani on sám. V podstate, ide o to, že tú odpoveď neobjavíme, ale ako jej to vysvetliť, že to nevieme, odkiaľ prichádzajú duše....Z "nebíčka" to určite nebude chcieť prijať, pretože "nebíčko" sme už riešili dávnejšie a máme ho vyhradené pre zomrelé duše...(nebíčko je v jej očiach vesmír niekde za našou slnečnou sústavou...) Nechcem jej totiž ísť mútiť detský rozum neviditeľnými a neznámymi dimenziami...ale ako inak by sa to dalo dieťaťu vysvetliť, hlavne keď veľmi kontroluje logiku povedaného?