Ahoj Janka, náhodou som našla túto diskusiu...
Ja mám 7,5 ročného Martina, a ten, ako začal hovoriť, zároveň začal klamať. Je to druhé dieťa, staršieho súrodenca už mal, a hneď začal klamať účelovo - vo svoj prospech, a trvá to do dneška. Ja nie som vo výchove tak dôsledá ako ty, už proste nie je čas a sily, ale ak som mohla, konfrontovala som ho s klamstvom s tým, že keď mi povie pravdu, ja ho nestrieskam. Väčšinou (i s časovým odstupom) povedal. Teraz je to tak, že keď mi klame, a ja chcem od neho pravdu, tak mu občas i ten starší syn povie: "Martin, veď povedz, nič sa ti nestane." (Požadujem len pravdu, ktorú potom ocením, a riešenie dôsledku.) Stále občas klame (a to má už 7,5 roka), ale skôr v tom, ako prebiehal konflikt, vidí totiž len tú svoju stranu "pravdy". Keď si spomeniem, ako som klamala ja ešte v cca 15 rokoch, ani sa mu nedivím... Je to u neho beh na dlhú trať, a ja dúfam, že to časom odoznie.... I ja som mala okolo 17-18 rokov obdobie, keď som si koečne povedala, že to za to nestojí, a že to proste musím prežiť... A odvtedy neklamem. Tak snáď to bude u neho tiež tak. Ale niekedy ma jeho hlášky typu: "Mami, ako si na to prišla?!" fakt dostávajú do kolien.